Potkania osada.

Miesto kde sa robí slovenská politika.

Potkania osada.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Slovenský parlament sídli na mieste zbúranej Bubenkovej ulice, čo bol vlastne iba chodník, ktorý z jednej strany lemovali  miniatúrne domčeky opreté o hradné opevnenie a na druhej strane bolo len kovové zábradlie nad strmým bralom, teda vlastne išlo o akúsi terasu s panoramatickým výhľadom na Dunaj a krajinu na jeho opačnom brehu.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

 V čase vzniku (1852) sa nazývala Hollergasse (Bazová ulica), ale už v roku 1879 dostala hanlivé pomenovanie Ratzenstadl (Potkania osada) – vzhľadom na nadmerný výskyt nepríjemných hlodavcov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď vidím aká politika sa vedie na Slovensku, keď sa náznaky liberalizmu striedajú s náznakmi totality, niekedy mám pocit, akoby sa tie nepríjemné hlodavce z toho brala nikdy neodsťahovali.

Obrázok blogu

Asi sa máme príliš dobre keď sa na malom Slovensku požierame navzájom. Pripomína mi to pokus s myšami, kde umelovytvorený blahobyt vystriedal rozpad celého spoločenstva.

Experiment Myší raj

Calhoun a jeho tím vytvorili kompletne zariadené a komfortné prostredie pre myši. Priestor, ktorý pripravili, umožňoval prežitie pre 3000 jedincov. Zabezpečoval im vodu, potravu, bezpečie a taktiež ochranu pred akýmikoľvek infekciami či chorobami z vonku. Tento experiment nazýval Myším rajom, pretože priestor bol vytvorený s parametrami, ktoré zabezpečovali pre hlodavce „dokonalý a ideálny život“.Vo výbehu boli umiestnené 4 páry myší, ktoré boli zdravé a aktívne. Vedec po celý čas sledoval, čo sa vo výskumnom priestore deje. Jeho najväčším záujmom boli práve behaviorálne a populačné zmeny. Aby si bol výsledkom istý, experiment niekoľkokrát zopakoval, pričom dostal stále tie isté výsledky. Práve týmto opakovaním zistil, že Myší raj, teda jeho vznik a zánik, mal štyri za sebou idúce fázy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

 

Prvá fáza experimentu – fáza usilovania

Začiatočnú fázu nazval Calhoun fázou usilovania. Myši počas nej spoznávali nové prostredie, naučili sa v ňom pohybovať, vytvárali si svoje zázemie. Jednoducho povedané, začali si zvykať na to, kde budú odteraz žiť.

 

Druhá fáza  - populačné explózie

Fáza, ktorá nastala v experimente ako druhá, bola vedcom nazvaná ako fáza populačnej explózie. Keď sa hlodavce v novom priestore ako tak zorientovali, uvedomili si, že je to ideálne miesto pre život a nič im tam nehrozí, začali sa prirodzene množiť. Zdroje uvádzajú, že počet myší sa každých 55 dní zdvojnásobil. Myši sa pri reprodukcii zhlukovali do určitých skupín, pričom v niektorých sa reprodukcia odohrávala viac, v iných zase menej. Tie skupiny, v ktorých bol počet jedincov priveľký, hovoril vedec o premnožení druhu. Tieto skupiny teda začali využívať omnoho viac zdrojov ako iné skupiny, aby v experimente prežili.

SkryťVypnúť reklamu

Tretia fáza – fáza rovnováhy

V poradí tretia fáza myšieho experimentu dostala názov fáza rovnováhy. Počet jedincov v priestore sa ustálil na približne 2200, pričom celkový priestor bol pre 3000 jedincov. Počas tejto fázy si Calhoun všimol, že Myší raj začína kolabovať. V priestore bolo už priveľa myší na to, aby bol tento priestor naďalej ideálny miestom pre život. Priestor pre nové myši bol čoraz menší a obmedzenejší. Bolo to spôsobené tým, že staršie generácie myší už mali v priestore svoje trvalé miesto a taktiež zastávali v systéme isté roly. V dôsledku premnoženia myší sa v experimente začali vynárať určité sociálne dysfunkcie. Niektorí samci začali byť agresívny násilní, niektorí sa naopak stali opakovaným terčom útokov, čo viedlo k ich stiahnutiu sa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niektoré zo samičiek neboli schopné donosiť mladé prípadne sa nedokázali o ne postarať. Úmrtnosť mláďat dosahovala v istých skupinách až 96 percent. Samce začali byť sexuálne deviantné, požierali sa navzájom a niektorí jedinci sa utiahli a kŕmili a pohybovali sa len vtedy, keď zvyšok populácie spal. V experimente nastal celkový úpadok správania a akejsi morálky fungovania. Myši, ktoré tvorili mladú generáciu v experimente, boli úplne egoistické, starali sa samé o seba, nezapájali sa do žiadnych interakcií s ostatnými myšami. Život a správanie hlodavcov v Myšom raji teda smerovalo ku zániku. Najväčším limitom, ktorý Calhoun v experimente uviedol, bol nedostatok miesta a priestoru pre život. Tým, že populácia myší rapídne vzrástla, podmienky sa stávali čoraz viac problematickými a obmedzujúcimi.

Štvrtá fáza – fáza úpadku

Posledná fáza – fáza úpadku, bola charakteristická poklesom celkovej populácie.

Posledných 1000 jedincov bolo tak sociálne deformovaných, že sa vôbec nerozmnožovali. Žili vedľa seba bez záujmu o druhých jedincov. Táto deformácia v nich bola tak pevne zakorenená, že ani po premiestnení do iných podmienok neboli schopní normálneho života. Nakoniec zostalo len zopár krásavcov zameraných výlučne na svoje potreby. Užívali si komfort obrovského priestoru. Množiť sa však nemali záujem. Calhoun uviedol, že posledná myš zomrela 600 dní od začiatku experimentu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo môžeme urobiť, aby sme neskončili rovnako zle ako myši?

Narastajúca agresivita, spoločenské konflikty, ekonomické problémy a mnohé iné situácie sú príkladom toho, že v súčasnom svete nie je všetko ideálne. Navonok sa môže súčasný svet javiť ako ideálny pre život, avšak keď sa pozrieme bližšie, je na ňom čo zlepšovať. Je čo zlepšovať na nás samých, aby sme vytvárali lepšiu a bezpečnejšiu spoločnosť.

Riešenie sa pokúsil nájsť aj Calhoun. Keď zistil, že myšia spoločnosť môže skončiť skazou , začal pátrať po tom, čo urobiť, aby to dopadlo dobre. Prinútil myši k záujmu o iných. Prinútil ich k interakciám a vzájomnej pomoci. Ak sa chcela myš napiť, potrebovala k tomu inú, aby jej na malú chvíľu stlačila drobnú páčku. Pokiaľ tá na páčke stála, voda tiekla a myška sa mohla napiť. Potom sa mohli vystriedať. Nútenou spoluprácou im spestril život natoľko, že myši neunikali zo spoločnosti, viac si všímali jedna druhú, pestovali si sociálne správanie, každá z nich mala dôležitú úlohu. Populácia si udržiavala svoj počet a do chodu spoločnosti boli zapojení všetci. Vedci to nazvali – „revolúcia súcitu“.

Je dobré si uvedomiť, že každý z nás môže prispieť k lepšej spoločnosti, a tak vybudovať svet, ktorý bude dobrým miestom pre každého z nás. A pritom sa môžeme inšpirovať práve experimentom Myšia utópia.

Zdroj blogu: https://eduworld.sk/cd/dominika-neprasova/4653/mysi-raj-upadok-spolocnosti-calhoun





Radko Mačuha

Radko Mačuha

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  215
  •  | 
  • Páči sa:  17 930x

Som Bratislavčan, zaujíma ma všetko o jej histórii, architektúre a spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

764 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
SkryťZatvoriť reklamu