Posledný týždeň sa médiami prehnala správa, že na Bratislavskom hrade vznikajú praskliny (viď obrázok). Na sociálnych sieťach sa okamžite našiel vinník, teda developer, ktorý v podhradí stavia projekt Nová Vydrica a ktorý kvôli svojmu projektu odbagroval časť hradného brala, ktoré však zabezpečil injektážou a železobetóvovým múrom. Praskliny vznikli na chodníku v dotyku s južným hradobným múrom, ktorý sa napája na Žigmundovu bránu. Veľkosť škáry aj mňa šokovala (múr naozaj pôsobí, akoby bol v pohybe. Bez toho aby som šíril paniku na sociálnych sieťach, som radšej kontaktoval správcu areálu, ktorým je kancelária Národnej rady, či daný problém evidujú a monitorujú. Pretože by bola škoda keby bola poškodená gotická Žigmundova brána a rovnako by bolo škoda aj narušenie vznikajúceho nového projektu v podhradí, ktorý má ambíciu rozšíriť bratislavské korzo až do podhradia a prepojiť ho s hradom.
Kancelárii Národnej rady chcem poďakovať za promptnú odpoveď.
Pekný deň prajem, pán Mačuha,
Kancelária Národnej rady SR eviduje praskliny v časti hradobného múru nad Žigmundovou bránou. Tento problém sa bude odstraňovať stavebným riešením odsúhlaseným odborne spôsobilou osobou. Náklady na túto sanáciu si bude Kancelária Národnej rady SR, v prípade ak bude preukázaná príčinná súvislosť s činnosťou iného subjektu na hradnom kopci, nárokovať od tohto subjektu.
Kontrolné merania posunov v dohodnutých bodoch realizuje aj investor/developer a nezávisle aj Kancelária Národnej rady SR.
Keďže k dnešnému dňu z dokumentov a meraní, ktoré má Kancelária NR SR k dispozícii, nie je možné jednoznačne určiť príčiny vzniku prasklín a posunov, Kancelária NR SR iniciuje ďalšie rokovania s odborníkmi na danú problematiku a pripravuje doplnenie podkladov pre ďalšie relevantné odborné stanoviská a znalecké posudky.
Podľa odborných vyjadrení statikov nejde v prípade tejto poruchy o havarijný stav a návštevníci areálu hradu nie sú ohrození.
S prianím pekného dňa
Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou
Na stránke archeologického ústavu SAV sa píše , že v roku 2017 sa na tomto úseku uskutočnil záchranný archeologický výskum. Potrebu záchranného výskumu vyvolalo reštaurovanie a stabilizácia hradieb. Na mieste budúcej stabilizačnej konštrukcie sa vykonali výkopové práce na 80 metrov dlhom a 4 metre širokom úseku. Hĺbka výkopu sa pohybovala medzi 2 až 7 metrami. https://archeol.sav.sk/files/Zigmundova-brana.pdf Puklina na danom úseku možno súvisí s touto stavebnou úpravou. S určitosťou to však nevieme, dôležité je, že kompetentní o nej vedia a že je monitorovaná.
Súčasťou reštaurátorských prác bolo aj zrekonštruovanie gotickej Žigmundovej brány v roku 2022 https://www.pamiatky.sk/page/obnova-zigmundovej-brany/
Reštaurovanie gotickej Žigmundovej brány, ukážka krásnych kamenárskych detailov.
Príbeh Žigmundovej brány.
Po porážke križiackych výprav proti husitom (r. 1426 – 1427) sa Žigmund Luxemburský dočasne uchýlil na Budínskom hrade, no zjavne už dávno predtým si za svoju rezidenciu zvolil Bratislavský hrad. Dôvodom bola strategická pozícia na vyvýšenom brale nad riekou a vhodná geografická poloha uprostred cisársko-kráľovského mocnárstva. Opevňovanie hradu a jeho rozsiahle prestavby sa začali už v r. 1423 pod dohľadom županov Rozgoňovcov. Dokončenia zamýšľaného honosného kráľovského sídla sa Žigmund Luxemburský nedočkal. V r. 1437 sa pobral na večnosť a práce sa zastavili. Našťastie sa z tých čias zachovala takmer v pôvodnom stave jedna zo vstupných brán opevnenia a to na jeho juhovýchodnej strane, v smere na súčasnú Beblavého ulicu. Dlho sa myslelo, že je z neskoršieho obdobia a mylne ju nazývali „Korvínska“ brána. Pochádza však z doby panovania Žigmunda Luxemburského. Prezentuje vyspelú architektúru a kamenárske majstrovstvo neskorej gotiky. Na náročne tvarovaných článkoch sochárskej výzdoby vežovitej „Žigmundovej“ brány sa zachovalo množstvo kamenárskych značiek. Archívne materiály uvádzajú, že vedúcim prestavby bol kamenársky majster Konrád z Erlingeru.
Podjazd veže lemovaný sedíliami je zaklenutý sieťovou klenbou tzv. „milevského“ typu. Bývalý priestor posádky na poschodí veže je prístupný vstupom cez sedlový portál z hornej východnej terasy po štvoramennom schodisku so stredovým profilovaným stĺpom. Pôvodné, pravdepodobne dlátkové zastrešenie sa nezachovalo. Grafické listy zo 16. a 17. storočia zobrazujú vežu s cimburím. Stanová strecha sa objavuje až na vedutách z 18. storočia. Východnej fasáde dominuje segmentovaný portál ukončený náročnou krížovou kyticou. Pozoruhodná je celá bohatá výzdoba fasád, nároží a zakončenia veže, s výnimkou severnej fasády, kde sa detaily pôvodnej výzdoby nezachovali. Neskoršie úpravy mali fortifikačné dôvody. V 16. storočí pribudli strielne a predsunuté opevnenie. Po r. 1802, v čase umiestnenia vojenskej posádky na hrade, zrušili západnú ochodzu, podjazd výškovo predelili a umiestnili tam strážnicu. V prvej polovici 20. storočia bola veža dokonca upravená na bývanie.
https://www.kpr-fenix.sk/hlasovanie/pribeh/zigmundova-brana
Na záver prikladám zopár záberov z Novej Vydrice, ktorá sa nedávno otvorila pre novinárov. https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96108836-lukrativne-byty-pod-bratislavskym-hradom-sa-budu-prenajimat-mesacny-najom-pojde-do-vysin?showPhotoGallery
