Prezident sa zúčastnil výstavy Bolo aj Nebolo, ale podľa toho čo napísal, ako keby na výstave bol aj nebol.
Prezident Pellegrini sa návštevou galérie pochválil na sociálnych sieťach, kde napísal: „Ide o obrovské farebné diela s pozitívnou energiou,“
Je to asi rovnaké hodnotenie akoby napísal " Spoločnosť mi robila malá, výrazne nalíčená žena s negatívnou energiou"
Samozrejme nikto nechce po prezidentovi kurátorský výklad vystavených diel. Len výstavy majú väčšinou nejakú stručnú pointu a prinajmenšom sa mohol zmieniť aspoň o autoroch tých obrovských obrazov. Pretože, keď to bolo pre prezidenta inšpirujúce a mal z toho umelecký zážitok mal sa tak autorom diel odvďačiť.
Namiesto toho dodal:
Našiel som v nich „skrytý odkaz“, že „umenie postavené na pozitívnej emócii prežije
Filozof Umberto Eco tiež rozdelil umenie podľa veľkosti na vysoké, stredné a nízke. Ale vysvetllil aj prečo.
Vysoké umenie predstavuje to, ktoré udáva tón, ktoré opäť posunulo hranicu o krôčik ďalej, sú to umelci , ktorí objavili nový umelecký štýl, prípadne použili nové vyjadrovacie techniky. Vysoké umenie je hladanie, bádanie, experimentovanie, je to alchýmia.
Stredné umenie v zásade opakuje objavy vysokého umenia, technicky môžu byť tieto diela dokonalé, ale niesú žiadnym prínosom. Nemajú žiadnu pointu. Sú to dokonalé kópie známých výtvarných štýlov.
Nízke umenie tiež iba opakuje umelecké štýly, smery a diela známych autorov, ale už v masovom meradle, sú to už iba strojové reprodukcie diel za účelom masového predaja ( napr. turistické suveníry, inými slovami Gýč)
Prezident Pelegrini sa ocitol na výstave stredného umenia, v zastúpení Václava Bendu a Rostislava Nováka, pustovníkov mimo hlavných kultúrnych centier. Sú to obrazy veľkých formátov, ktoré však nemajú pointu. Vidno to aj podla názvov napr Obrazy-Obrazy, či Krajiny-Nekrajiny od Rostislava Nováka.
Nemajú pointu, pretože to sú iba kópie abstraktného exprecionizmu (action painting) amerického umelca 50 tich rokov 20 stor. Jacsona Pollocka. Pollockova práca ovplyvnená psychoanalízou Junga a Freuda, bola akýmsi druhom duševného boja a vyžadovala si nadľudskú duševnú silu. Akčná maľba sa pre neho stala spôsobom vybitia emócií, oslobodiť sa od svojich úzkostí a hnevu. Vynašiel techniku Drip painting, tj farbu vylieval a fŕkal na plátno ležiace na zemi.
Kým Jackson Pollock sa snažil vybiť malovaním svoje emócie, Rostislav Polák nanáša farbu na plátno, len aby to bolo pekné.
Prezident sa zúčastnil výstavy, aby prezentoval, že Kultúra na Slovensku, napriek masívnej kritike umeleckej obce na adresu ministerky žije, ale nieje tomu tak. Mienkotvorní umelci a kurátori, rovnako aj vysoká škola výtvarných umení súčasné vedenie galérie bojkotujú , pretože je neodborné, dosadené netransparentne Xenofóbnou ministerkou Šimkovičovou. V galérii nechce nikto vystavovať, tak vedenie galérie hľadá menej známych umelcov. Ale aj umenie má svoju hierarchiu, ktorú neoklameš. Národná galéria má prezentovať to najlepšie z domácej a zahraničnej scény, no výstava Bolo Nebolo to nieje, pretože je príliš periférna.
