Populistickí politici (Fico, Orbán a Trump) radi obviňujú proeurópske liberálne vlády zo zasahovania do výsledkov demokratických volieb a spochybňujú demonštrácie nespokojných občanov, keď sú v demokratických voľbách zvolené euroskeptické a extrémistické strany. Organizátorov týchto demonštrácii obviňujú, že sú organizovaní a financovaní z vonka.
Takto vnímajú aj ukrajinský euromajdan (údajne bol financovaný a organizovaný z vonka za účelom zvrhnúť proruskú vládu) a preto proruských separatistov nepovažujú za teroristov, ale za ochrancov ruskej menšiny, voči ktorej bola údajne páchaná genocída ( udávajú 14 000 obetí) zo strany ukrajinských plukov Azov a pravého sektora. Pluk Azov však vznikol až po, okupácii Krymu. Čiže vznikol ako reakcia voči separatistom. Aj nehanebné a šokujúce upálenie proruských demonštrantov futbalovými fanúšikmi v dome odborov v Odese v máji 2014 sa udialo až po anexii Krymu, ktorá sa udiala tesne po majdane vo februárii 2014. Čiže protiruské nálady vznikli až po vylodení ruskej armády na Kryme.
Pre nás Európanov sa vojna na ukrajine začala inváziou armády Ruskej federácie na Kyjiv v roku 2022. No pre Ukrajincov sa vojna začala oveľa skôr keď ruskom platení žoldnieri a dobrovolníci v Doneckej a Luhanskej oblasti, zvrhli komunálnych politikov a vyhlásili samostatnosť od ukrajiny, vzniklo tzv Novorusko. Separatisti chceli od ukrajinskej vlády získať "špeciálny štatút" pre svoje územia s právom vykonávať vlastnú zahraničnú obchodnú politiku, ktorá by im umožnila integrovať sa do Colnej únie pod vedením Ruska. Ukrajina však nechcela stratit industrializovaný východ bohatý na nerastné suroviny. Takáto požiadavka bola rovnako aj v protiklade s eurointegračnou politikou Kyjeva, ktorý podpísal s Európskou úniou (EÚ) asociačnú dohodu a dohodu o voľnom obchode a snažila sa o členstvo Ukrajiny v EÚ.
Tu je prehľad proruských separatistov na ukrajinskom Donbase a Luhanska.
O
Vtedy bol ešte prezident Porošenko a poslal na proruských separatistov zle vybavenú a zle vycvičenú ukrajinskú armádu, ktorá pri dedine Delbacevo utrpela ťažkú porážku v tzv Ždanovskom kotly ( v roku 2016 OSN informovalo o približne 9550 obetiach na životoch a 22 140 zranených) Od vtedy sa stal Donbas a Luhansk miestom sporadických raketových útokov oboch strán konfliktu, pretože sa stali baštami separatistov. Pri ostrelovaní samozrejme zomrelo aj mnoho civilistov.
Všetci hore uvedení ruskí velitelia separatistov sú už dávno po smrti. Nezomreli však v boji, väčšinov sa stali obeťami nastražených výbušín. Svojho času však predstavovali naozajstnú cudziu légiu platenú zo zahraničia na území suverénneho štátu, ktorá uskutočnila ozbrojený prevrat a pripravila tak pôdu pre neskoršiu inváziu Ruskej armády na Ukrajinu. Pred podobným scenárom ( ozbrojený prevrat na zvrhnutie vlády) svojich voličov stále vystríha aj premiér Fico. Proruských separatistov, však prehliada a prstom ukazuje na gruzínsku légiu, ktorá je však na území ukrajiny legálne, pretože pomáha ukrajincom brániť sa proti ruskej agresii. A podla podpredsedu Smeru Erika Kaliňáka je dokonca prezident Putin spoľahlivý susedský partner.
