Matej Bel a Ing. Rudolf Huliak, obaja rodáci z Očovej.

Matej Bel sa narodil v roku 1684 v Očovej a zomrel v roku 1749 v Bratislave. bol slovenský polyhistor, encyklopedista, pedagóg, evanjelický kazateľ , priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18 storočia, zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku a vzor francúzskeho encyklopedistu Denisa Diderota. Zdroje ho označujú buď ako slovenskú, alebo ako slovensko- maďarskú, alebo ako uhorskú osobnosť. Zo strany oboch rodičov bol príslušníkom zemianskeho stavu. Jeho najvýznamnejším dielom vedeckého významu, ktorý je platný dodnes, bola Notitia Hungariae novae historico-geographica. („Historicko-geografický opis nového Uhorska“) Rozsiahle latinskojazyčné zemepisné dielo, ktoré sa pokúšalo spracovať dejiny a geografiu žúp Uhorského kráľovstva. Obsahuje zemepisné, národopisné, historické a prírodovedecké poznatky z niektorých uhorských stolíc (bratislavskej, turčianskej, liptovskej a iných). Zvýraznil tu osobitosť Slovákov, ktorých považoval za potomkov kniežaťa Pribinu, kniežaťa Svätopluka atď. Dielo bolo doplnené ilustráciami mnohých máp, pohľadmi vedút, ktoré do medirytiny stvárnil slovenský geograf Samuel Mikovíni (1700-1750), profesor Vysokej školy baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici.
Uhorský kráľ Károl VI. poskytol na Belovo dielo finančnú podporu a povýšil Mateja Belu do šľachtického stavu.

. V rokoch 1735 až 1742, až do Belovej smrti, vyšla približne tretina tlačou v štyroch zväzkoch v celkovom rozsahu 2 693 strán. Väčšina, približne desaťtisíc strán, zostala v rukopise, ktorý arcibiskup Batthyány kúpil od dedičov, no časť z neho pri prevoze domov spadla do Dunaja a bola zničená. Zvyšné časti uchováva ostrihomská kapitula a Národná Széchényiho knižnica v Budapešti.

Vo vedeckej práci presadzoval moderné metódy — kolektívnu prácu, postup podľa stanoveného plánu, štúdium prameňov a archívov a kritický postoj k faktom. V tomto ohľade už prekonal aj osvietencov.
Za vedecké zásluhy dostal veľa pôct od učených spoločností doma aj za hranicami, ktoré ho zvolili za svojho člena (Olomouc – Societas incognitorum, Petrohrad, Jena – Societas latina (Latinská spoločnosť), Berlínska akadémia vied, Londýn – Kráľovská spoločnosť

Ing. Rudolf Huliak sa narodil 5 mája 1975 v Očovej. Je slovenský politik, bývalý predseda strany Národná Koalícia. Od roku 2022 je starostom obce Očová a od októbra 2023 poslanec Národnej rady Slovenskej republiky na kandidátke strany SNS.

Vyštudoval odbor prevádzka a ekonomika cestnej a mestskej dopravy na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity. V roku 2003 spoluzaložil firmu Profilak, ktorá sa zaoberá autolakovníckymi prácami a opravami vozidiel, v ktorej pôsobí dodnes. Od roku 2005 pôsobí ako člen predsedníctva Slovenskej poľovníckej komory, kde je predsedom streleckej komisie. Od roku 2010 je aj členom predsedníctva Slovenského poľovníckeho zväzu , predsedom Pozemkového spoločenstva Očová a poľovný hospodár v Poľovníckom združení Očová-Háj
Politik Rudolf Huliak je známy z dezinformačnej scény, kde sa sa zviditeľnil výrokmi ako „medveď je využitý ako biologická zbraň na likvidáciu vidieka“, alebo tiež o tom, že sa medzinárodné elity snažia ľudí pripraviť o vlastníctvo áut tým, že si vymysleli klimatickú krízu. Tvrdil tiež, že pokiaľ by mohol viesť Slovensko, jeho prvé kroky by viedli do Ruska, kde by prosil Rusov o odpustenie.
Huliak sa vyjadruje aj k migrácii či LGBTI+ komunite. V spomínanom rozhovore povedal, že do Očovej ešte migranti neprišli. Ak prídu, „vykúri ich spoza intravilánu preč“.
Prekvapil aj videom, v ktorom povedal, že liberálne strany si protirečia, keď bojujú proti klimatickej kríze a zároveň hája práva LGBTI+ ľudí.
„Podporujú, aby sa nám slovenská spoločnosť otepľovala. Zakladajú teplárne a podobné podniky, v ktorých sa kumuluje teplo, kde vzniká CO2. Nechcem vidieť tie sexuálne praktiky dvoch mužov, pri ktorých CO2, siričitany a ostatné záležitosti vznikajú ako vedľajší produkt pri používaní telesných otvorov, ktoré na tieto veci nie sú vôbec určené,“ povedal Huliak.
Chcel, aby Slovensko iniciovalo referendum o vystúpení z EÚ a NATO
Robert Huliak bol nominovaný na post ministra životného prostredia za stranu SNS, čo vyvolalo vo verejnom priestore rozporuplné reakcie, preto vznikla petícia proti jeho vymenovaniu, ktorú podpísalo približne 43-tisíc ľudí, vrátane 113 vedcov, vysokoškolských pedagógov, odborníkov a verejne známych osobností. Neúspešní kandidáti za SNS naopak 16. októbra rozbehli podpornú petíciu za vymenovanie Huliaka za ministra, ktorú podpísalo zhruba 16-tisíc ľudí.
Prezidentka Zuzana Čaputová informovala Roberta Fica v rámci konzultácií o novej vláde, že Huliaka nevymenuje za ministra, pretože dlhodobo neuznáva vedecký konsenzus o zmene klímy. Kandidát, ktorý verejne schvaľuje násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi, najmä z radov ochrancov prírody a krajiny, nemôže byť podľa prezidentky spôsobilý viesť ministerstvo, ktorého súčasťou je štátna ochrana prírody a krajiny.
Už 30 rokov sme na mape sveta ako samostatná Slovenská republika a už 20 rokov sme členom Európskej únie. V deklarácii zvrchovanosti Slovenskej republiky sme sa zaviazali rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín. Preto ak máme byť v Európe rešpektovaní ako národ s vlastnou kultúrou, postavme do popredia takých dejateľov, také tradície a takých politikov ,"ktorí rešpektujú demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Iba takto sa dá prispieť k zmierňovaniu polarizácie spoločnosti.