Alexander Dubček a Ľuboš Blaha, obaja presvedčení komunisti. Kým Dubček sa snažil komunizmus poľudštiť, Ľuboš Blaha sa snaží znárodniť demokraciu.
Alexander Dubček ako jedna z vedúcich osobností Pražskej jari bojoval za demokratické a ekonomické reformy
Počas svojho života pokračoval v boji za slobodu, suverenitu a sociálnu spravodlivosť. Dubček sa narodil v roku 1921 v rodine oddanej budovaniu socializmu v Sovietskom zväze a v roku 1939 tajne vstúpil do komunistickej strany a podzemného hnutia odporu proti pronemeckému Slovenskému štátu. Oddaný komunista Dubček sa stal v roku 1968 prvým tajomníkom KSČ a chcel liberalizovať komunistický režim. Inicioval sériu reforiem, ako napríklad zvýšenie slobody prejavu tlače, poskytnutie nápravy obetiam politických čistiek zo stalinskej éry, reformu ekonomiky a iniciovanie širokej demokratizácie politického života Československa. Jeho reformy však vyvolali v Moskve obavy a jeho snaha dať socializmu ľudskú tvár bola zmarená 21. augusta 1968, keď tanky Varšavskej zmluvy ovládli Prahu.
Dubčeka uniesla KGB a odviezla do Kremľa, kde ho nejaký čas držali. Bol obvinený z vlastizrady a v roku 1970 bol zbavený všetkých funkcií a vylúčený z KSČ. 15 rokov žil ako obyčajný robotník a do politického života sa vrátil až v roku 1988 ako aktivista za občianske práva. Keď Dubček 22. novembra 1989 prevzal Sacharovovu cenu, bol ešte zbavený svojich ľudských práv, no už o pár dní neskôr, 28. novembra, sa KSČ v dôsledku Nežnej revolúcie vzdala moci. Andrej Sacharov v posolstve Európskemu parlamentu 10. decembra 1989, len štyri dni pred svojou smrťou, napísal: „Som presvedčený, že ‚vietor slobody‘, ktorý Česi a Slováci zažili, keď bol ich vodcom Dubček, bol prológom pre mierové revolúcie, ktoré teraz prebiehajú vo východnej Európe a v samotnom Československu“.
Po československej revolúcii v roku 1989 bol Alexander Dubček zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia v rokoch 1989 až 1992. V januári 1990 vo svojom prejave v Európskom parlamente pri preberaní Sacharovovej ceny Dubček uviedol: „Národy, ktoré tvoria moju krajinu ani v najťažších chvíľach svojej histórie neprestali cítiť, že sú súčasťou veľkého boja ľudstva za slobodu“ a od Pražskej jari až po Nežnú revolúciu „žili ideály slobody, suverenity a sociálnej spravodlivosti“ . Alexander Dubček zahynul v roku 1992 pri autonehode.
Phdr. Ľuboš Blaha, narodený v roku 1979 je slovenský politik, ktorý pôsobí ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. (NR SR) za stranu SMER - sociálna demokracia.
Vo vedecko-výskumnej činnosti vystupuje ako filozof a politológ, ktorý sa hlási k myšlienkam marxizmu, demokratického socializmu, antiglobalizmu a komunitarizmu a ktorý pôsobí ako vedecký pracovník na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied hoci Predsedníctvo SAV sa dištancovalo od jeho vyjadrení s tým, že počas výkonu verejnej funkcie Blahovi nemôžu dať výpoveď. Od spôsobu, akým Ľuboš Blaha vo funkcii poslanca NR SR prezentuje svoje názory na verejnosti, sa v roku 2022 dištancovala aj časť jeho spolupracovníkov z Ústavu politických vied SAV.
Opakovane bol médiami hlavného prúdu kritizovaný za šírenie hoaxov, konšpiračných teórií a dezinformácií, prostredníctvom statusov na Facebooku, v ktorých kritizuje prezidentku Zuzanu Čaputovú, bývalých vládnych politikov, hlavno-prúdové médiá, tretí sektor, pro-západnú zahraničnú politiku, očkovanie proti ochoreniu COVID 19 a šíri názory, ktoré obhajujú vojnu vedenú Ruskom proti Ukrajine
Krajský súd v Bratislave v júli 2022 v plnom rozsahu potvrdil, že poslanec Blaha protiprávne zasahuje do práv hlavy štátu a je povinný sa zdržať ďalších verbálnych útokov a šírenia nepravdivých informácií.
Po uvedení do úradu Blaha zverejnil na sociálnej sieti Telegram príspevok, ktorý pomenoval „jesenné upratovanie“. Namiesto európskej vlajky pridal vo svojej novej kancelárii podpredsedu parlamentu ešte jednu slovenskú vlajku a prezidentku nahradil obrazom marxistického revolucionára Ernesta Che Guevaru.
https://www.youtube.com/watch?v=iH9v5LXpfaw
Poslanec Blaha iba potvrdzuje schizofréniu súčasnej koalície, ktorá na jednej strane nechce vystúpiť z EU, očakáva aj eurofondy no na strane druhej toleruje takéto detinské výstrelky svojich členov, ktoré si v zahraničí hneď všímajú, a ktoré dehonestujú obraz Slovenska v Európskej únii..
Blaha vydal aj knihu, kde sa snaží obhájiť, že Lenin je aktuálny aj v súčasnosti.
Už 35 rokov sme na mape sveta ako zvrchovaná Slovenská republika a už 20 rokov sme členom Európskej únie. V deklarácii zvrchovanosti Slovenskej republiky sme sa zaviazali rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín. Preto ak máme byť v Európe rešpektovaní ako národ s vlastnou kultúrou, postavme do popredia takých dejateľov, také tradície a takých politikov ,"ktorí rešpektujú demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Iba takto sa dá prispieť k zmierňovaniu polarizácie spoločnosti.
