V každom meste, v ktorom sa udiali pamätné vojny sú zachované pamätníky na tieto udalosti.
pamätník Mieru v Hirošime
Pamätný kostol cisára Wilhelma v Berlíne
Pamätný kostol je dnes slávnou dominantou západného Berlína a Berlínčania ho prezývajú „der hohle Zahn“ , čo znamená „dutý zub“.
Pamätník fontána Detský tanec v Stalingrade
Delové gule na budovách v Bratislave
Po krutej bitke pri Slavkove bol v Primaciálnom paláci v Bratislave uzavretý mier. Písal sa rok 1806 a predpokladalo sa, že tak Bratislave zabezpečí pokoj od Napoleona. Bohužiaľ o necelé 4 roky sa vrátil a jeho vojská v roku 1809 Bratislavu ohrozovali opäť. Na ostreľovanie Prešporka vojskom Napoleona z Einšteinovej ulice v Petržalke ostali v Bratislave spomienky až dodnes. Ide o delové gule, ktoré si obyvatelia mesta počas opráv po útoku, vmurovali do svojich fasád budov. Dodnes sú viditeľné.
Ruina hradu Devín.
Keď Napoleon konečne odtiahol, na odchode jeho vojaci ešte stihli vyhodiť do vzduchu Devínsky hrad. Pálfiovci už nevynaložili väčšie úsilie na jeho opravu. Hrad postupne beznádejne chátral a správu devínskeho panstva preložili do Devínskej Novej Vsi. Hrad bol v ich majetku až do 29. októbra 1932 , kedy prešiel do rúk Československého štátu. Zemský výbor slovenský zakúpil ruiny hradu Devín od posledného potomka Ladislava Pálfiho.
Viete čo znamená vojenské salutovanie?
Nič vám to nepripomína?
Áno, toto je... Rovnaké gesto, akým bojovník v uzavretej prilbe zdvihne priezor! A potom ho nejaký čas drží, pretože ak sa priezor nepodrží, môže spadnúť. Upevňovače na priezor v otvorenej polohe neboli na každej prilbe.
Prilby s otváracím priezorom sa volali Sallet. Pre rytierov neskorého stredoveku vzdorovité zdvihnutie priezoru znamená pozdraviť nepriateľa pred turnajom a zároveň dokázať, že ste presne tým, za koho sa vydávate. Lebo zboku absolútne nie je vidieť, kto v tom brnení sedel , možno samotný barón, alebo možno figúrka. Nejaký podvodník. Preto rytieri pred bojom zdvihli priezor, aby ich v sekunde s rachotom spustili na miesto a poslali kone do cvalu. Prešli storočia. Už nie sú žiadni rytieri a turnaje. Ale gesto, ktoré sa stalo prakticky bezvýznamným, sa zachovalo a prešlo aj na tie armády, v ktorých nikdy neboli rytieri ...
Vidíte gesto tohto mladého skinheada ? nikdy to neukazujte vo Francúzsku.
Nieje to symbol mieru, je to anglická obdoba prostredníka. Tento gesto použili anglický lukostrelci, pred bitkou pri Kreščaku keď na hlavu porazili francúzskych rytierov, šlachtu ťažkoodencov na koni, ktorá zapadla v močiaroch, bola to veľká potupa. Keď bol v storočnej vojne chytený anglický lukostrelec odťali mu dva prsty. Toto gesto malo v povestnej bitke ukázať, že Francúdzi sú v P....Č.
V tejto bitke sa stretla oveľa menšia anglická armáda o sile približne 12 000 mužov pod velením Eduarda III s niekoľkonásobnou presilou Francúzov, ktorým velil Filip VI. Napriek početnej nevýhode anglické vojská porazili Francúzov pomocou kvalitných zbraní a taktiky. Bola to bitka, v ktorej sa preukázala efektívnosť masovo používaného anglického dlhého luku proti obrneným rytierom. Francúzski rytieri v plátovom brnení boli porazení bodcovými šípmi, keď sa vrhli na anglickú pozíciu na kopci. Výsledkom bola smrť mnohých francúzskych šľachticov, pravdepodobne až tretiny.Tento boj je mnohými historikmi označovaný za koniec rytierstva.
Poznáte švajčiarsky nožík? Je to v podstate vreckový vojenský nožík, ktorý má viac funkcií.
V roku 1886 sa švajčiarska armáda rozhodla, že vybaví každého svojho vojaka jednotným univerzálnym zatváracím nožom. V tej dobe nebolo bežné, aby armádny nôž v sebe spájal viacero funkcií. Avšak nový armádny nôž mal okrem základnej funkcie noža, plniť aj funkciu príslušenstva ku vtedajším puškám a navyše mal obsahovať aj veľmi dôležitý otvarák na konzervy. V roku 1889 bol návrh hotový a rok 1891 bol prvým rokom výroby nového armádneho noža – model 1890.
Spočiatku bola veľká väčšina výroby realizovaná v nemeckom Solingene vo firmách Wester a D. Peres. Neskôr však Karl Elsener založil vo švajčiarsku asociáciu nožiarov a presadzoval, aby sa švajčiarske armádne nože vyrábali u domácich výrobcov. Armáda súhlasila a výroba sa postupne presúvala do Švajčiarska. Okrem Elsenera (neskôr Victorinox) a Coutelleire Suisse (od roku 1913 Wenger) vyrábali tieto nože aj firmy Forges L+C, Stadler a Pfenninger.
Viac tu: https://my-saks.webnode.sk/news/vyvoj-svajciarskeho-armadneho-noza/
A viete, že aj na Slovensku máme podobný multifukčný nástroj?
Je to obyčajná valaška, ktorá slúžila, ako pochôzna palica v hornatom teréne, sekera na rúbanie dreva a zároveň ako zbraň proti vlkovi (odľahčená bojová sekera)
Čo je to vlastne valaška?
Dá sa predpokladať, že valaška vznikla ako kombinácia pastierskej palice a odľahčenej bojovej sekery, prípadne fokoša. Keďže valašku používali a miestami aj podnes používajú (zvyčajne) pastieri oviec, ktorí pasú ovce vo vyšších horských polohách, dá sa predpokladať, že títo pastieri potrebovali pri pohybe v horskom teréne ľahší nástroj, ktorý v sebe kombinoval palicu, nástroj (sekerku a hák na pritiahnutie ovce za nohu) a v prípade potreby aj zbraň. Valaška pastiera – valacha musela byť dostatočne ľahká, aby pri pohybe v horskom prostredí nebola príliš veľkou záťažou, na druhej strane musela byť dostatočne účinná (ťažká), aby sa zachovala jej funkcia ako nástroja a zbrane. Celková dĺžka valašiek sa pohybuje spravidla v rozmedzí 85 až 90 cm. Samozrejme, že dlžka valašky, resp. jej poriska, závisela aj od výšky jej majiteľa. Valašky s celkovou dĺžkou okolo 80 cm mávajú niekedy málo zdobené alebo úplne nezdobené poriská a sekerky. Pokiaľ to nie su evidentne staré valašky, môže isť o tzv. tanečnícke valašky, ktoré sa vyrábali a stále ešte aj vyrábajú pre tanečníkov folklórnych súborov. Tanečnícka valaška je obvykle ľahšia a kratšia ako bežne používané valašky. Kovové sekerky tanečníckych valašiek nebývajú ostré. Tieto valašky mávajú aj drevené sekerky, ktoré bývajú niekedy nafarbené tak, aby vyzerali ako kovové. Takisto nebývajú ostré ani sekerky valašiek, používaných na obradové účely, ani sekerky dekoračných valašiek.
V minulosti, keď sa valašky bežne používali pri pasení oviec, strážení vinohradov a pohybe v horskom teréne, bola v popredí ich úžitková funkcia. Bežné valašky mali v tom čase málo zdobené, prípadne úplne nezdobené poriská a sekerky. Výnimkou boli už vtedy valašky bačov a gazdov. Ich vyššie postavenie v rámci hierarchie pastierov a obyvateľov dedín zdôrazňovala aj valaška, ktorá mala v tomto prípade zdobenejšiu sekerku alebo porisko, prípadne oboje. Valašky vyrábané v súčasnosti na našom území slúžia obvykle na dekoračné účely, prípadne ako suveníry a preto bývajú obvykle zdobené. Zdobenie valašiek má rôznu úroveň a kvalitu, čo určuje cenu valašky. V susednom Poľsku sa ešte stále vyrábajú aj valašky, ktoré by sme mohli označiť ako pracovné. Tieto valašky majú málo zdobené, prípadne úplne nezdobené jednotlivé časti. Na druhej strane majú obvykle oceľové, kované sekerky, ktoré sa dajú dobre používať v lese. Valašky vyrábané u nás majú sekerky obvykle odlievané z mosadze, pripadne z bronzu. Takéto sekerky sa ľahšie obrábajú a zdobia rytím, pričom úroveň výzdoby kolíše. Použitie takýchto valašiek ako nástrojov alebo zbraní je možné len v obmedzenom rozsahu. Slúžia väčšinou na dekoráciu, prípadne ako obradové predmety. V poslednom čase začínajú aj niektorí slovenskí výrobcovia valašiek vyrábať valašky, ktoré môžeme označiť ako pracovné. Tieto valašky sú len málo zdobené, prípadne nezdobené, a majú ostré sekerky, kované alebo odlievané. Niektoré z nich majú aj chrániče ostria a majú nákončie poriska urobené tak, aby sa pri podopieraní nepoškodilo.
Tieto šikovné vynálezy vznikli vďaka vojne. 6 vecí, ktoré nám zľahčujú život
Sekundové lepidlo Písal sa rok 1942 a chemik Harry Coover sa pokúšal vytvoriť priehľadné plastové hľadáčiky, ktoré by sa dali nasadiť na zbrane používané spojeneckými vojskami v druhej svetovej vojne. Coover nakoniec v laboratóriu vytvoril látku kyanoakrylát. Problém bol, že na všetko v laboratóriu sa lepila. Svoje „superlepidlo“ predstavil v televíznej relácii. Jednou kvapkou zalepil dohromady dva kovové valce. Potom na nich zdvihol do výšky moderátora programu. Jeho lepidlo zachránilo aj množstvo životov vo vojne vo Vietname. Poľní lekári zistili, že zoceľuje otvorené rany a zastavuje krvácanie. Dnes sa forma kyanoakrylátu často používa namiesto tradičných stehov alebo v spojení s nimi.
Mikrovlnka Objav mikrovlnky bol dielom náhody, ku ktorej došlo v roku 1945. Percy Spencer, zamestnanec americkej firmy Raytheon Company, testoval v laboratóriu magnetróny - trubice, v ktorých sa vytvára mikrovlnné žiarenie. Test mu slúžil na vylepšenie radarov, ktoré firma vyrábala pre Britské vojenské letectvo. Keď však stál pred zariadením, zistil, že sa mu vo vrecku rozpustila arašidová tyčinka.
Penicilín Pred rozšíreným používaním antibiotík ako je penicilín mohli dokonca aj malé rezy a škrabance viesť k smrteľným infekciám. Škótsky vedec Alexander Fleming objavil penicilín už v roku 1928, ale až počas druhej svetovej vojny ho Spojené štáty začali hromadne vyrábať ako liečebný prostriedok.
Elektronický počítač Pennsylvánska univerzita dostala v roku 1943 úlohu zostrojiť počítač, ktorý by dokázal počítať trajektórie (vystreleného projektilu z dela alebo tanku) rýchlejšie, ale dal by sa pritom použiť aj na iné výpočty. Prvé experimentálne elektronické počítače už v tom čase existovali, žiaden však nemal výkon schopný skutočne pomôcť človeku - nový stroj nazvaný ENIAC mal byť najmenej tisíckrát rýchlejší.
GPS Po druhej svetovej vojne a vesmírnych pretekoch, ktoré prišli krátko potom, netrvalo dlho a ľudstvo začalo vysielať do atmosféry satelity. V deväťdesiatych rokoch sa niektoré z týchto satelitov použili pre vesmírny rádionavigačný systém, ktorý pôvodne vlastnila a prevádzkovala vláda Spojených štátov amerických. Tento systém bol dokonalý na zaistenie bezpečnosti vojakov na bojisku, ale aj na identifikáciu cieľov, zlepšenie mapovania či sledovanie trajektórií lietadiel. Ako sa technológia rozširovala a zlepšovala, presunula sa aj do civilného sveta. Teraz sme si už zvykli mať GPS v našom každodennom živote – vrátane navigácie vo vrecku vďaka vynálezu smartfónov s GPS.
Pneumatiky zo syntetickej gumy Pneumatiky vozidiel sa pôvodne vyrábali z prírodného kaučuku z juhovýchodnej Ázie.
Počas druhej svetovej vojny, keď Japonsko okupovalo tento región, boli zásoby pre spojenecké sily nedostupné a museli sa prispôsobiť novým podmienkam. Na riešenie tohto problému bola preto potrebná priemyselná výroba pneumatík zo syntetickej gumy.
Vojna je stará, ako samotné ľudstvo. V podstate všetky významné ľudské vynálezy boli vyvinuté vďaka modernizácii boja. V konečnom dôsledku aj internet, vďaka ktorému píšem tento Blog. Vojna sa žiaľ nedá zrušiť, ani zakázať, ale je len na nás ľuďoch či vojnu udržíme na uzde, alebo ju rozšírime. Pretože ako povedal
Albert Einstein
"Neviem, ako sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú palice a kamene."
