Na pamiatku Romana, obete šikany. 13.9 2008 - 20.11 2023.
Tento blog sa mi nepíše ľahko, pretože sám som otec a tiež som bol ako tínedžer šikanovaný. Ako otec sa viem vžiť do beznádeje, ktorú musia cítiť rodičia chlapca, ktorý neuniesol psychické násilie, ktoré bolo na ňom páchané a tak sa rozhodol svoj život ukončiť. A ako obeť šikany sa viem rovnako vžiť aj do pocitov chlapca, pretože šikanu, keď sa rozrastie, človek nevie poraziť sám.
Hovorí sa, že ticho lieči. V prípade šikany je to pravý opak, ticho, zľahčovanie a prehliadanie je pre šikanu živná pôda, rozrastie sa ako rakovina. Potom už len nasleduje každodenné rozleptávanie obete, vysmievaním sa, kradnutím a poškodzovaním vecí , nadávaním , alebo aj fyzickým násilím. Šikana sa nemusí skončiť vždy tragicky, ale zanecháva častokrát trvalé psychické problémy.
Ako tínedžer som chodil do čisto chlapčenskej triedy a keďže som bol tichší, tak si ma najväčší frajeri z triedy začali doberať. Kradli mi desiate, keď sme stáli v dvojrade dostával som zozadu zauchá, v zime mi schovali čapicu, alebo na mňa kričali " načo žijem" Na šťastie to netrvalo dlho a moja šikana sa skončila, keď ma videl najsilnejší chalan z triedy prechádzať sa v meste s mojou sestrou, on ešte dievča nemal a myslel si, že je to moja frajerka tak som získal uňho rešpekt.
Keď môjho 6 ročného syna začali v škole šikanovať povedal nám to a konali sme rýchlo a rovnako rýchlo konali aj učitelia, chlapcov, ktorí ho šikanovali predvolali pred všetkých učiteľov a museli sa verejne synovi ospravedlniť a sľúbiť, že sa to už nebude opakovať. Pomohlo to.
Pamätáte si na šikanovaného chlapca z Austrálie?
Jeho mama zavesila jeho beznádej na twitter a nepriamo mu zachránila život. Chlapec mal šťastie, lebo tento príbeh uvidel celý svet a vyjadril chlapcovi podporu.
Dojemný príbeh chlapca oslovil milióny ľudí po celom svete.
Ani táto smutná udalosť, ktorá sa stala na základnej škole v Parchovanoch (okr. Trebišov) by nemala zapadnúť prachom, samovražda Romana by sa mala stať mementom, pretože tu nejde o ojedinelý prípad, šikana je veľmi rozšírená. Očakávam vyjadrenie a odsúdenie od politikov, rovnako aj od pani prezidentky. Určite by pomohlo, keby sa k téme vyjadrili aj známe osobnosti, ktoré v mladosti tiež zažili šikanu a napriek tomu to nevzdali a stali sa známymi. Táto smutná udalosť by sa mala oficiálne pripomenúť na všetkých školách na Slovensku a riaditelia by mali poprosiť žiakov, učiteľov a rodičov, že keď sú svedkami šikany nech sa to nahlási a nech sa to rieši.
Tak ako urobila riaditeľka Eleonóra Porubcová z Gymnázia Vavrinca Benedikta Nedožerského - Prievidza
Dnes zaznelo v našom školskom rozhlase a malo by v každom...
"Pozdná jeseň je napohľad smutný čas. Tohtoročná ešte viac. Pred pár dňami zbytočne vyhasol život mladého človeka. Roman nebol chorý. Chorá je spoločnosť, v ktorej sa takéto zlo narodí a má šancu prežiť. Šikanovanie je zlo. Pekelné zlo.
Milé dievčatá a chlapci,
prihováram sa vám s jasným posolstvom, že akékoľvek, aj tie najmenšie prejavy šikanovania medzi žiakmi, sú v našej škole neprijateľné a že naša tolerancia k nim je nula. Prosím vás, vyzývam a žiadam súčasne, aby ste rovnaký postoj zaujali aj vy. Aby ste nezatvárali oči pred správaním, na konci ktorého v tom najstrašnejšom prípade môže byť smrť. Zbytočná smrť mladého človeka. Nenechajme zlo vyrásť. Lebo keď nám prerastie cez hlavu, už si s ním neporadíme. Na konci hlúpych nepremyslených slov a činov môže prísť tma. Koniec. Koniec pozemského života, ktorý mal práve začať.
Od každého z nás je niekto silnejší. Každého z nás to môže stretnúť. Každý môže podľahnúť.
Ale spolu odoláme!
Povedzme spolu šikanovaniu NIE!
Teraz vás prosím, aby sme všetci vstali a spoločnou chvíľkou ticha si uctili pamiatku chlapca, ktorý sa nevládal ubrániť sám...
Ďakujem."
Nenechávajte si prejavy šikanovania, či už na sebe, alebo na druhých pre seba. Nahlásením šikany môžete pomôcť aj samotnému detskému agresorovi, aby z neho nevyrástol grázel.
