Ministerku kultúry pobúril obraz bozkávajúcich sa homosexuálov od Andreja Dúbravského. Na tom nie je nič prekvapivé pretože ministerka sa netají odporom k LGTB komunite. Rovnakú nevôľu však vyjadruje aj časť verejnosti, ktorá ministerku nepodporuje. Čo nás teda v skutočnosti poburuje na obraze bozkávajúcich sa homosexuálov od Andreja Dúbravského ?
Páčia sa vám tieto obrazy?
Keď sa vám páčia tak mám pre vás dobrú správu nie ste homofóbny. Problém treba hľadať niekde inde. Predstavujem vám umelcov inakosti.
Lucian Freud maliar obezity
Supervisor Sleeping je olejomaľba na plátne z roku 1995 od britského umelca Luciana Freuda, ktorá zobrazuje tučnú, nahú ženu ležiacu na gauči. Je to portrét Sue Tilleyovej, vedúcej Jobcentra, ktorá vtedy vážila asi 127 kilogramov (280 lb). Freud namaľoval množstvo jej veľkých portrétov v období rokov 1994–96 a začal ju nazývať „Veľká Sue“. O jej tele povedal: "Je to mäso bez svalov a vyvinulo sa na ňom iný druh textúry vďaka tomu, že nesie takú veľkú váhu." Obraz držal svetový rekord v najvyššej cene zaplatenej za obraz žijúceho umelca, keď ho Guy Naggar predal za 33,6 milióna USD (17,2 milióna £) v Christie's v New Yorku v máji 2008 Romanovi Abramovičovi.
Supervízor Sleeping je pravým opakom klasickej predstavy o kráse, ktoréhokoľvek z tých majestátnych majstrovských diel z kameňa a mramoru. Je to rázna ľudská odpoveď na voyeurizmus mužského pohľadu vo väčšine predchádzajúcich umeleckých diel v rámci oficiálneho kánonu. Je to nechutné a zároveň krásne. Je to prirodzené.
Lucian Freud (inak bol to vnuk Sigmunda Freunda) namaľoval aj britskú kráľovnú.
Spravidla nenachádzam veľa súcitu s bohatými a slávnymi. Tu však cítim neľútostný osteň smrteľnosti. Aj pre ňu prichádza osudný vek, napriek jej suverénnosti. Napriek perlám a diamantom. Je obyčajným obyvateľom a zdieľa rovnaký osud ako ja. Namaľoval tento portrét zadarmo, takže nemohla ovplyvniť obraz. Mnoho Britov ho chcelo poslať do väzenia za to , že namaľoval takého nelichotivého, odpudrovaného panovníka. Nakoniec ho však kráľovná získala do kráľovskej zbierky.
Sochár Marc Quinn autor sochy hendikepovanej Alison Lapper na Trafalgar Square v Londýne
Quinn vytvoril niekoľko sôch Alison Lapper ako súčasť série diel The Complete Marbles. Quinna zaujímala Lapper ako subjekt, ktorý predstavuje niekoho, kto prekonal svoj vlastný hendikep, prostredníctvom toho, čo nazýva „iným druhom hrdinstva“. Tento aspekt práce bol zdôraznený, keď vytvoril 3,5 metrovú sochu – Alison Lapper Pregnant – pre štvrtý podstavec na Trafalgar Square, miesto s hlboko zakoreneným a špecifickým kultúrnym kontextom. Socha veľmi verejne oslavuje krásu iného tela a núti nás spochybňovať úzke hranice prijateľnosti, do ktorých nás zvyknú tlačiť spoločenské normy. Okrem toho, že je prítomnosť sochy na Trafalgarskom námestí umeleckým dielom, výrazne prispela k pokroku v oblasti práv zdravotne postihnutých v Spojenom kráľovstve. V článku z The Sunday Times Waldemar Januszczak napísal: „Obrovská mramorová socha Marca Quinna dysmelickej Alison Lapperovej, ktorej fyzický hendikep pripomína zubom času poškodenú Venušu de Milo, musí byť hodnotená ako jeden z najvýznamnejších sochárskych momentov v britských povojnových dejinách umenia. Quinnov moment sochárskeho génia zasadil obrovskú ranu pre problémy so zdravotným postihnutím.“ Dielo bolo neskôr stredobodom otváracieho ceremoniálu paralympijských hier v Londýne v roku 2012 vo forme rozsiahlej nafukovacej reinterpretácie založenej na pôvodnej mramorovej soche. Keďže všetky ostatné sochy na Trafalgarskom námestí zobrazujú verejných hrdinov z minulosti, Quinn videl umiestnenie Alison Lapperovej na štvrtý podstavec ako „pamätník budúcnosti“, oslavujúci „niekoho, kto zvíťazil nad sebou samým , skôr než niekto, kto dobyl vonkajší svet“.
Sami vidíte, že hranica, čo je krásne a čo je škaredé je relatívna. Ak vás na obraze od Dúbravského neprovokuje homosexualita, ste pohoršený iba z obezity jedného z homosexuálov. Rovnako by ste boli pohoršený aj keby tam bola bozkávajúca sa obézna žena. Umenie nemusí byť krásne, krásna môže byť kytica kvetov. Umenie má byť pravdivé. Súčasné umenie má byť predovšetkým o ľuďoch. Ministerka Šimkovičová dostala od premiéra úlohu podporovať ducha národa, lenže duch národa je v každom z nás, každý jeden Slovák je tvorcom národa, keď bude súčasná vláda obmedzovať práva občanov, bude obmedzovať ducha národa.
