Nacistický vodca Adolf Hitler (1889 – 1945) sa v mladosti túžil stať maliarom, preto sa dvakrát pokúsil dostať na Akadémiu výtvarných umení vo Viedni. V roku 1907 mu prijímacia komisia oznámila, že nemá talent. O rok neskôr na skúšky nebol ani pripustený. Napriek tomu za svoj život namaľoval stovky obrazov a reklamných plagátov.
Ministerka kultúry Šimkovičová sa tiež venuje umeniu. Na kurzy kreslenia začala chodiť, keď sa jej rozpadol dlhoročný vzťah.
Aktuálne sa však Ministerka kultúry Šimkovičová rozhodla pustiť do boja proti slovenskej kultúre. Pobúril ju obraz od maliara Andreja Dúbravského, na ktorej sú zobrazení dvaja bozkávajúci sa muži.
Chce vytvoriť svoju vlastnú kultúru, kde bude ona rozhodovať čo sa smie vystavovať a čo nie. Takýto koncept sme tu už mali cez druhú svetovú vojnu, keď Hitler prikázal zrušiť kultový Bauhaus, pretože ho vnímal ako liahnisko zvrhlého umenia a dal odstrániť všetky modernistické umelecké diela z nemeckých múzeí, ktorých bolo viac ako 20 000 kusov, pretože ich považoval za „degenerované“ a ako protiváhu predstavil umenie tretej ríše.
Podľa jednej legendárnej historky navštívil raz Picassov ateliér v Paríži počas nemeckej okupácie Francúzska Hitlerov agent Otto Abetz. Na stene vtedy uvidel notoricky známy Picassov obraz Guernica a opýtal sa umelca: „To ste urobili vy?“ – „Nie“, odpovedal Picasso. „To ste urobili vy.“ ( Hitlerov agent bol možno pobúrený kubistickým zobrazením postáv, Picasso mu to vrátil inteligentne. Keďže obraz znázorňuje hrôzy nacistickej vojny, diskutovať o forme zobrazenia s agresorom bolo nepodstatné.
Niekoho poburuje forma zobrazovania, iného zasa obsah, pointa je však rovnaká, keď sa inštitúcie snažia umeniu diktovať už to nie je sloboda, ale diktatúra.
História umenia je plná zobrazovania ľudskej sexuality a rovnako je aj plná pokusom o jej cenzurovanie. Len je trápne, že sa to deje v treťom tisícročí a hlavne, že to chce robiť inštitúcia, ktorá je podriadená občanom. Feudalizmus, fašizmus a komunizmus už predsa skončili, alebo vzniká nový politický smer dezolátizmus?
Stručné zhrnutie sexuality v histórii umenia.
Antické umenie
Vo vysoko vyspelom a kultúrnom antickom Grécku bola homosexualita spoločenskou normou. K slávnym párom patrili legendárne postavy Achilles a Patrokles či mýtický pár Zeus a Ganymedes. Nielen Diovi; vzťahy s mladými mužmi sa pripisujú takmer všetkým mužským bohom z Olympu, ale i hrdinom ako Herkules.
Mytológia pritom len odráža každodennú skutočnosť antickej spoločnosti. Láska medzi starším vzdelaným mužom a mladším žiakom (tzv. pederastia) bola výsadou aristokracie a považovaná za vznešenú, úctyhodnú, za splynutie tela a duše, kým manželstvo so ženou slúžilo skôr na zabezpečenie potomstva. Príkladom je známy vzťah Sokrata k mladému Alkibiadovi. Sokrates bol ženatý so Xantipou, zároveň však udržiaval milenecký vzťah s mladým mužom. V antike nič nemorálne alebo nezvyklé.
V antike bola sexualita bežná v živote rovnako ako v umení. Homosexualita bola rovnako bežná, ako heterosexualita. Sochy antického grécka boli navyše kolorované, čiže nahota bola aj na verejnom priestranstve.
stredoveké umenie
Filozofia stredovekej cirkvi bola z hľadiska milostného umenia zrejmá – keď už musíme veriacim dovoliť sex, potom teda v podobe, aby z neho mali čo najmenej potešenia. V tejto súvislosti je určite zaujímavá diskusia, ktorú viedla cirkev už od 11. storočia. Mnoho významných učencov si lámalo hlavu, ako vymedziť rozdiel medzi počestným a požehnaným telesným stykom a medzi necudnosťou, oplzlosťou a hriechom. Na cirkevnom koncile sa dokonca snažili číselne vymedziť hranicu, kde končí rozkoš a začína hriech. Po dlhých disputáciách spočítal istý univerzitný majster, koľko milencov smie mať vo svojom živote žena, aby bola jej duša ešte spasená, ak urobí pokánie. Dospel k číslu štyridsať, ktoré potom platilo v kresťanskom svete až do 16. storočia. Tvrdil, ak bude mať žena v živote menej ako štyridsať milencov, je iba hriešnicou a jej duša sa dá úprimným pokáním zachrániť. Pokiaľ však bude mať pomer s väčším počtom mužov, jej duša prepadne peklu.
V oficiálnom umení sa sexualita zobrazovala symbolicky. Keďže ju považovali za pudovú, zvieraciu, tak ju symbolizovalo ochlpenie. Na obrázku hriešnica Mária Magdaléna pokrytá chlpmi.
Napriek veľkej cenzúre sa podarilo prepašovať akty aj do umenia v podobe gotických chrličov, alebo hlavíc stĺpov, tieto však slúžili skôr ako karikatúry na posmech. tak ako bratislavský Posmieváčik, ktorého príbeh rozpráva o neúspešnom dvorení opilca so susedovou manželkou. Soška bola zrejme vyrobená s cieľom zosmiešniť jeho nevhodné správanie a nakoniec spôsobila, že muž prepadol alkoholu a od hanby utiekol z mesta.
Renesancia
po dobe temna opäť objavila, krásu ľudského tela, rovnako aj jeho sexualitu. Benátske kurtizány boli v spoločnosti veľmi uznávané a boli aj veľmi bohaté. V umení nastali zlaté časy, zobrazovali sa náboženské, ako aj svetské témy. Mnoho umelcov neskrývalo svoju homosexualitu. Aj keď sa zobrazovali náboženské témy umelci často zobrazovali akty aj v kostoloch.
Škandalózny Michelangelo
Kým pápež Július II. povolal do Vatikánu Michelangela, zdobila strop Sixtínskej kaplnky hviezdna obloha. Známy sochár čelil veľkej výzve a zvládol ju bravúrne. Hoci sa našli aj neprajníci.
So stropom finišoval v roku 1512. Vyvrcholením interiérovej maľby je Michelangelova freska Posledný súd na čelnej stene, na ktorej robil päť rokov a dokončil ju v roku 1541. Spočiatku toto veľkolepé dielo vyvolávalo nevôľu - autor totiž bez zábran znázornil telá tak, ako ich Pánboh stvoril.
Michelangelo takmer padol do rúk inkvizície, keďže viacero obrazov a sôch zhotovil s „provokačnou“ nahotou. O pár rokov, po Tridentskom koncile, ktorý zakázal zobrazovanie nahoty v náboženskom umení, Daniele da Volterra musel na Michelangelovej freske prekryť pohlavné orgány rúškom.
Podobná kauza ako z obrazom Dubravského sa spája aj z Donatelom od Michelangela.
Riaditeľka Hope Carrasquilla bola vylúčená z klasickej školy v Tallahassee na Floride po tom, čo sa na hodine dejín umenia v šiestej triede objavila fotografia Davida bez dostatočného upozornenia pre rodičov, z ktorých niektorí považovali sochu za pornografickú. Podľa predsedu školskej rady Barneyho Bishopa tieto rodiny zapísali svoje deti do charterovej školy kvôli jej schopnosti pôsobiť proti „prebudenej indoktrinácii“. Pokusy prinútiť ho, aby sa zakryl, sa datujú od jeho vzniku. V polovici 16. storočia Vatikán tvrdo zakročil proti nahote a spustil „kampaň figových listov“, snahu zakryť prominentné umelecké diela a neskôr vykastrovať ďalšie.
Neznáma Caravaggiova freska (Jupiter Neptún a Pluto) sa spolu s vilou predala za pol miliardy eur.
https://www.barnebys.se/blogg/caravaggios-enda-fresk-till-salu-for-en-halv-miljard-euro
Caravagio bol renesančný kontroverzný maliar, ktorý maľoval svätcov so špinavými nohami.
a anjelov, čo boli sexi
Caravaggiov výtvarný štýl patrí medzi najradikálnejšie umelecké prejavy v maliarstve. Jeho život, sprevádzaný výtržnosťami a svármi našiel odraz i v jeho obrazoch. Všeobecne možno povedať, že Caravaggio je najtajomnejším a najrevolučnejším maliarom v dejinách umenia. Takmer každý jeho obraz znamenal škandál.
Svojím dielom Caravaggio rúcal všeobecne zaužívané konvencie. Či išlo o zátišia s ovocím a kvetinami, s umelecky vyprofilovanými mladíkmi, alebo šlo o veľkoplošné náboženské obrazy – v každom z nich je badať umelcov odklon od doteraz prísne zaužívaných výtvarných konvencií. Caravaggio odmietal predstavy o zobrazovaní postáv podľa dobových zvyklostí. Každodenný život obyčajných ľudí nachádzal odraz i v jeho dielach. Postavy sú krásne ale i škaredé – úplne ako bežní ľudia v jeho okolí. Divák tak pri pohľade na jeho diela získava predstavu o maliarovom najintímnejšom pohľade na okolitý život.
Baroko
Toto obdobie učite charakterizuje "Maliar princezien a princ maliarov" Peter Paul Rubens. Rubensovi možno pripísať takmer 400 dokončených obrazov. Rušné štúdio Rubensa bolo najslávnejšie v celej Európe v roku 1600 a jeho majstrovské diela zdôrazňovali pohyb, farby a zmyselnosť, jeho diela vyhľadávali kráľovské dvory.
Rokoko
François Boucher
Prvý kráľovský maliar, obľúbenec Madame de Pompadour, neskôr rektor Akadémie. Okrem portrétov francúzskej šľachty maľoval mytologické témy lásky v nežných pastelových farbách.
Umenie 20 storocia
Pablo Picasso
bol extrémne talentovaný ako maliar a kreslič, dokonca aj na štandard svetového umelca. Pracoval s rovnakou zručnosťou s olejom, vodovými farbami, pastelom, uhlíkom, ceruzkou a atramentom. Bol preslávený tým, že komplexné scény modeloval len pomocou niekoľkých geometrických tvarov v jeho kubistických prácach so zmiešaným médiom, ale aj tým, že produkoval po celý svoj život majstrovské portréty. Picassove skice jeho priateľov perom a atramentom z kubistického a neskoršieho obdobia sú cenené pre ich dovtedy nedoceňovanú vierohodnosť a stali sa príkladom jeho schopností. Picasso sa v sfére umenia vskutku pohyboval s ľahkosťou, aj napriek obmedzenému akademickému cviku (dokončil iba prvý ročník Kráľovskej akadémie v Madride). Jeho prirodzený talent bol znásobený divou pracovnou etikou a rovnako divokým milostným životom.
Jeff Koons a Ciciolina
Najväčšia medzinárodná milostná aféra všetkých čias. Made in Heaven bol projekt, ktorý vyvolal zároveň najväčšie pohoršenie. V roku 1991 sa Koons oženil s maďarsko-talianskou pornohviezdou Ilonou Staller, alias La Cicciolina, aktívnou blond hardcore pornohviezdou , ktorá sa premenila na jeho múzu alebo umeleckú kolegyňu. Umelec a talianska pornohviezda nás prinútili zamyslieť sa a spochybňovať naše vlastné vzťahy.
Pani ministerka kultúry sa dnes snaží moralizovať, no bola to práve ona, ktorá ešte ako hlásateľka stratila svoju prácu, pretože mala na migrantov xenofóbne a sexuálne narážky.
Jej rozbehnutá kariéra moderátorky hlavných správ televízie Markíza narazila v roku 2015 do steny, keď zverejnila status v tomto znení: „Už idú..., pripravte im nejaké ubytovanie, plnú penziu, vreckové a vyfešákujte dcérenky, nech sa u nás nenudia... Ešte taká poznámka... kde majú ženy a deti?"
Pani ministerka si musí uvedomiť, že ministerstvo kultúry slúži všetkým občanom Slovenska a nie iba poslucháčom rádia Slovan. Kedy narazí jej kariéra ako ministerky kultúry ?
PS: Keby nebola pani ministerka zaslepená svojimi homofóbnymi názormi, mohla si si obzrieť aj iné Andrejove diela.
