Ruský prezident Vladimir Putin označil NATO za nástroj zahraničnej politiky USA, v ktorom „niet spojencov, sú len vazali“. povedal to na margo aféry sledovania spojencov tajnými službami Spojených štátov. To, že tajné služby USA sledovali spojencov, vyšlo najavo po odhaleniach ich bývalého spolupracovníka Edwarda Snowdena 21. júna 2013.
Rusko udelilo Snowdenovi v roku 2013 azyl. V roku 2020 mu bolo udelené ruské občianstvo.
Denník Guardian zverejnil prvý článok založený na Snowdenovom odhalení, ktorý odhaľoval tajný súdny príkaz, ktorým americká vláda donútila telekomunikačnú firmu Verizon Communications sprístupniť milióny záznamov telefonických hovorov.
21.Júna 2013 bola odhalená existencia programu Tempora. Britský denník The Guardian (a nemecký Der Spiegel) zverejnili informácie o tom, že NSA má prístup ku všetkej telefonickej a internetovej komunikácii v Európe.
23. júna bolo odhalené, že NSA National Security Agency je federálna spravodajská služba Spojených štátov, spadajúca pod ministerstvo obrany. masívne odpočúva čínske mobilné telefóny a číta čínske SMSky , načo Čína oficiálne reagovala vyhlásením, že USA sú "najväčší lotri súčasnosti".
29. júna oznámil Der Spiegel, že z prísne tajných dokumentov NSA predložených Snowdenom (aj redakcii Spiegelu) vyplýva, že USA majú odpočúvacie zariadenia v budove diplomatického zastúpenia Európskej únie vo Washingtone a pri OSN, v tých istých budovách sa NSA napojila na počítačovú sieť, čiže sleduje všetku komunikáciu pracovníkov; Európania sú v príslušných dokumentoch zo septembra 2010 explicitne uvedení ako cieľ (sledovacieho) útoku. Okrem toho je pravdepodobné, že NSA (prinajmenšom donedávna) odpočúvala aj ústredné budovy EÚ v Bruseli. Podľa štatistík, ktoré mal k nahliadnutiu nemecký týždenník Der Spiegel, poukazujú v normálnych dňoch až na 20 miliónov telefónnych spojení a 10 miliónov internetových dátových sád smerujúcich z Nemecka. Na Štedrý večer, roku 2012 preverili a uschovali Američania okolo 13 miliónov telefónnych spojení a 7,5 miliónov dát z internetových spojení. V špičkových dňoch ako 7. januára 2013 preverila americká tajná služba okolo 60 miliónov telefónnych spojení.
14. júna 2015 britský Sunday Times informoval, že ruské a čínske spravodajské služby dešifrovali viac ako 1 milión súborov zo Snowdenovej "cache", čo prinútilo britskú spravodajskú agentúru MI6 k stiahnutiu mnohých agentov zo živých operácií v znepriatelených krajinách. Sir David Omand, bývalý riaditeľ britskej agentúry pre zhromažďovanie spravodajských informácií GCHQ, to označil za obrovský strategický neúspech, ktorý poškodzuje Britániu, Ameriku a ich spojencov v NATO. Sunday Times uviedol, že nie je jasné, či Rusko a Čína ukradli Snowdenove údaje, alebo či ich Snowden dobrovoľne odovzdal, aby zostal na slobode v Hongkongu a Moskve.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Edward_Snowden
Putin priznal, že kedysi chcel, aby sa Rusko stalo členom NATO https://www.aktuality.sk/clanok/494019/putin-priznal-ze-kedysi-chcel-aby-sa-rusko-stalo-clenom-nato/
Jeden z hlavných dôvodov začiatku vojny na Ukrajine, bola obava Putina z rozpínavosti Severoatlantickej aliancie NATO. Pozvime teda Rusko medzi členské štáty aliancie rovnako ako Ukrajinu a dôvod na vojnu by mal pominúť.
Znie to šialene ale nejakú logiku to má. Je to rovnako absurdné ako v prípade Turecka a Grécka, ktoré sú obe v NATO, pričom Turecko anektovalo polovicu Cypru.
V stanovách NATO sa píše , že keď bude jedna členská krajina napadnutá druhou ostatné jej prídu na pomoc. Keď nemôže byť Ukrajina, kvôli obave z Ruska neutrálna a Rusko má zasa obavu z NATO tak v severoatlantickej aliancii by mali byť obe krajiny. NATO by v tomto prípade zohrávalo rolu vzájomného rešpektu.
Myšlienku aby sa Rusko stalo súčasťou NATO navrhol údajne Putin Billovi Clintonovi v roku 2000. Povedal to v rozhovore pre Olivera Stonea (The Putin Interviews je štvordielny štvorhodinový televízny seriál amerického filmára Olivera Stonea, prvýkrát odvysielaný v roku 2017) V rozhovore sa Putin priznal, že kedysi navrhoval Billovi Clintonovi - kým bol ešte prezidentom USA -, aby posúdil variant vstupu Ruska do aliancie. Podľa Putina mu Clinton vtedy povedal, že nie je proti. „Ale celá (americká) delegácia znervóznela,“ dodal ruský prezident, podľa ktorého sa tento rozhovor odohral v Moskve ku konci Clintonovho funkčného obdobia. Agentúra TASS uviedla, že Clinton bol v Moskve ako prezident USA naposledy v júni roku 2000.
Putin však zároveň dodáva, že „keď sa krajina stane členom NATO, potom sa už len veľmi ťažko bráni tlaku takého veľkého štátu-lídra, ako sú USA.“ Vysvetlil, že na územiach takýchto (nových členských) štátov sa potom „ľahko môžu objaviť systémy protiraketovej obrany, nové základne a keď treba, aj nové útočné komplexy.“
Keďže Rusko je svetovou jadrovou veľmocou mi prídu obavy z nových základní za neopodstatnené, ale rovnaké obavy malo aj USA keď Chruščov umiestnil odpaľovacie raketové systémy na Kube, takže obavy by mali byť oprávnené.
(Rakety boli na Kubu umiestnené za účelom jej ochrany pred prípadnými útokmi zo strany USA a zároveň bola ich prítomnosť odôvodnená sovietskym zväzom, ako protiopatrenie za umiestnenie amerických rakiet v Anglicku, Taliansku a hlavne v Turecku ) Chruščov sa z Kuby nakoniec stiahol aby predišiel jadrovému konfliktu a Spojené štáty upustili od blokády Kuby a garantovali jej bezpečnosť.
Na otázku, prečo Rusko tak citlivo reaguje na rozširovanie NATO, Putin odpovedal, že Rusko chápe „hodnoty NATO - alebo ich neexistenciu - i hrozbu, ktorú pre nás (NATO) predstavuje.“ Dodal, že Rusko najviac znepokojuje „prax prijímania rozhodnutí“ v rámci NATO.
Napríklad v prípade vojny v Iraku spojenci nesúhlasili a napriek tomu USA s Anglickom, vojnu začali.
V rozhovore bolo tiež spomenuté, že prečo voľby v Rusku vyhráva stále iba Putin, pochopiteľne to budí dojem, že sú zmanipulované. Putin na to odpovedal, že v Amerike sa síce menia Prezidenti, ale politika ostáva rovnaká, čo pôsobí tiež nedôverihodne.
Výňatky z rozhovoru, ktorý bol vo forme filmu odvysielaný 12.-15. júna 2017 americkou káblovou televíziou Showtime, https://www.sho.com/the-putin-interviews
Celá moja úvaha je iba hypotetická a v súčasnej situácii pôsobí skôr ako SCIFI. Obe strany konfliktu predbežne o nejakom kompromisnom mieri nechcú počuť a na Ukrajine sa momentálne plánuje veľká ukrajinská protiofenzíva, ktorá si kladie ambiciózny plán vytlačiť Rusov zo svojich opevnených pozícií pozdĺž celej juhovýchodnej hranici naspäť za hranicu Ruska. Nikde som však nepočul alternatívu, čo v prípade, že protiofenzíva nedosiahne požadovaný cieľ. Skôr tu vidím záujem, aby sa vojna ťahala , čo najdlhšie, pretože je tu predpoklad, že tým bude Rusko finančne zruinované a Putin bude nútený kapitulovať. Vojna sa zmenila na propagandistické grafy, kto zneškodnil viac nepriateľskej techniky a živej sily, popritom však na Ukrajine zomierajú civilisti a vyrastá generácia detí, ktoré nechodia do školy. Do konfliktu, však môže nakoniec v stúpiť aj Čína, ktorá má z Ruskom dobré vzťahy a vojna tak získa nové dimenzie. V podstate Američania opakujú tú istú chybu , ako v prípade Kubánskej krízy. Blokádou Kuby ju zahnali do náručia ZSSR a my blokádou Ruska ho ženieme do náručia Číny.
Tento blog nemá záujem ospravedlňovať Ruskú agresiu voči Ukrajine. Kladie skôr otázky, či sa dalo konfliktu predchádzať, prípadne ako konflikt najrozumnejšie ukončiť. Nikita Chruščov s Johnom Kennedym to v prípade Kubánskej krízy dokázali bez použitia sily a našli kompromis, prečo to nedokážeme my?
Na svojom začiatku bola Severoatlantická aliancia len o trochu viac ako politické združenie. Kórejská vojna ale podnietila členské štáty k vytvoreniu vojenskej štruktúry pod dohľadom dvoch amerických veliteľov. Slovami prvého generálneho tajomníka Hastingsa Ismaya bolo úlohou NATO „udržať Ameriku v Európe, Rusko mimo západnú Európu a Nemecko pri zemi“
Dnes by sme mohli napísať, keby bolo Rusko súčasťou NATO, tak Čínu by sme udržali mimo Európu a Rusko pri zemi.
