Z čoho pramení Ruský sentiment?
1. Spoločná Slovanská minulosť (príbuzná reč, zvyky, folklór, jedlá)
2.Turčianski Olejkári a Šafraníci (bolo evidovaných až 3000 obchodníkov) a ich obchodné cesty do Ruska.
Od prelomu 17. a 18. storočia obchodovali predovšetkým vo východných krajinách od Ruského Poľska cez Rusko až po Moldavsko a Valašsko. Domov prinášali nielen kapitál, ale aj vedomosti predovšetkým o svete slovanských národov, ktoré u nich celkom prirodzene prebúdzali národné povedomie. Sami potom boli nielen činní, ale predovšetkým materiálne a finančne podporovali národné snahy Slovákov už od založenia Matice Slovenskej, cez Muzeálnu Slovenskú spoločnosť, stavbu tzv. Národného domu v Martine, gymnáziá v Kláštore pod Znievom a v Martina, cez podporu slovenských novín a tlače až po angažovanosť v spolkoch doma aj v zahraničí. Okrem toho stáli takmer za každým slovenským hospodárskym a finančným podnikom v Martine a okolí.
Dokument o olejkároch https://www.martin.sk/olejkarstvo-a-safranictvo/ms-87488
3.Ľudovít Štúr a jeho rozčarovanie nad prehratým národooslobodzovacím bojom.
Slováci čakali r. 1849 od rakúskeho cisára „slovenskú korunnú krajinu“
V Uhorsku sa v marci 1848 začala revolúcia namierená proti starému režimu rakúskeho cisárskeho dvora. Slováci, politicky vedení novinárom Ľudovítom Štúrom a evanjelickým farárom Jozefom Hurbanom, si však nové pomery predstavovali inak ako uhorskí revolucionári vedení Lajosom Kossuthom, chceli, aby sa na území obývanom Slovákmi úradovalo v slovenčine, či aby sa slovenčina vyučovala riadne na školách. Slováci sa v boji pridali na stranu Rakúšanov a od cisára Františka Jozefa I., žiadali oddelenie Slovenska od Uhorska v rámci Rakúskej monarchie. Zo stretnutia Slováci odišli s nádejami, že by sa to aj mohlo stať.
Rakúsko napokon s pomocou Ruska revolučných Maďarov v auguste 1849 porazilo a O slovenskej korunnej krajine sa začalo písať vo vládnych novinách
Zámery cisárskej politiky sa však po stabilizácii štátu začali rýchlo meniť. V r. 1850 minister vnútra Bach slovenské nádeje na korunnú krajinu zmaril V r. 1850 prijal Jonáš Záborský ponuku rakúskej vlády, aby sa stal redaktorom vládnych Slovenských novín. Minister vnútra Alexander Bach mu však dal jasne najavo, že so zriadením slovenskej korunnej krajiny sa už nepočíta:
Ľudovít Štúr počítal s vytvorením samostatnej slovenskej korunnej krajiny oddelenej od Uhorska, avšak v rámci Rakúskej monarchie. Preto ho zmena rakúskeho postoja mimoriadne sklamala. V tomto období sa začal výrazný nezáujem Štúra o rakúsku politiku smerom k Slovákom a zároveň jeho radikálny príklon k rusofilstvu. Svoje porevolučné názory zhrnul r. 1851 v politickom spise Slovanstvo a svet budúcnosti, o ktorom však verejne nehovoril. Rakúsku monarchiu označil v spise za nedôveryhodnú a pre všetkých Slovanov navrhol pripojiť sa k Rusku.
4.Slovenské Národné povstanie
Slovensko bolo počas druhej svetovej vojny vazalským štátom Nemeckej Ríše. Vďaka SNP sme sa zaradili do svetovej koalície boja proti nacizmu. Keby sa neuskutočnilo SNP, Slovensko by bolo vnímané ako porazený národ. SNP bolo koordinované so sovietskymi inštruktormi .
5.Spolužitie počas socializmu
Napriek nespravodlivej kolektivizácii, Stalinským praktikám počas Gottwalda a v roku 1968 zmarenej šance na zmenu Dubčekovho Pražského jara, sme 40 rokov žili v RVHP tj spoločnosti socialistických republík, ktoré si hospodársky navzájom vypomáhali (bola to v podstate socialistická forma Európskej únie), za ten čas sa na Slovensku vybudovala infraštruktúra (cesty a mosty) priemysel, školstvo, sídliská, kultúrne a obchodné domy, všetko využívame dodnes. (socializmus môžeme vnímať ako formu toxického manželstva)
6.Ruský imperializmus ako protiváha k Americkému imperializmu.
Aj keď je USA spojenec Európskej Únie, nechová sa ako rovnocenný partner: vedie vojny aj bez súhlasu ostatných členov NATO a OSN a porušuje medzinárodné právo /vojna v Iraku/, odpočúval súkromné hovory partnerov z EU /aféra Snowden, ktorý dal novinárom denníka The Guardian a ďalším k dispozícii dokumenty o sledovacích aktivitách americkej National Security Agency (NSA), zverejnil informácie o tom, že NSA má prístup ku všetkej telefonickej a internetovej komunikácii v Európe. Spojené štáty obvinili Snowdena zo špionáže./ Žiaľ aj pre túto nedôveryhodnosť USA, rastú preferencie antisystémových strán.
Rusko, ako protiváha amerických záujmov sa ukázala počas občianskej vojny v Sýrii, kde Amerika podporovala povstalcov na zvrhnutie prezidenta Bashara al-Assada a Rusko na požiadanie Assada leteckými náletmi likvidovalo povstalcov slobodnej sýrskej armády a militantov Islámskeho štátu (IS), čím vlastne podržala Bashara Assada pri moci.
Na záver Citát z Facebooku:
Ukrajinci majú Banderu mi máme Štúra.
Včera som sa začítal do Štúra. Oblial ma pocit hanby. Nie pre to, čo napísal, ale preto, že tento rusofil je národný hrdina. Učí sa o ňom v školách, prezidenti, premiéri a iní mu kladú vence.
Ukrajinci majú Banderu a my? Ruského vazala, ktorý by neváhal podriadiť vlastnú krajinu ruskému cárovi a zaviesť miesto ním kodifikovanej slovenčiny, ruštinu. Hm. Jdu blejt velebnosti...
Kým sa toto nezmení, ten iracionálny ruský sentiment nikdy nezmizne.
Aby bolo jasné. Ja nekritizujem Štúra samotného. Bola iná doba. Napísal čo napísal. Ja kritizujem ten slovenský obdiv k nemu. A ten nejde od ľudí. Tým je Štúr u prdele, ešte si zapixujú kvôli pravopisu. Ten obdiv k nemu presadzuje štát a médiá. Nekritický obdiv. A pritom, práve jeho dielo a pôsobenie na sklonku života je spoluzodpovedné za ruskú nákazu u nás. Celebrovali ho komunisti, tí aspoň vedeli prečo, celebrujeme ho aj teraz. V každom meste je Štúrova ulica. Len v Bratislave sú tri.../koniec citátu/
Nie je nič horšie, ako hodnotiť historické postavy, z pohľadu dneška.
Ľudovíta Štúra velebíme za jeho kodifikáciu spisovnej slovenčiny a za jeho národooslobodzovací boj. Ľudovít Štúr svoj politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti, v ktorom sa prikláňa k Rusku napísal, ako dôsledok znechutenia z Rakúskej monarchie a Cárske Rusko v tom období nebolo ani socialistické, ani Putinovské, bola to rovnako monarchia ako Rakúsko.
Žiaľ v dnešnej optike asi stačí byť protiruský, aby si bol akceptovaný.
Áno Ukrajinci čelia agresii zo strany Ruska a majú právo sa brániť, ale aby sme kvôli tomu dávali za príklad Štefana Banderu /na Ukrajine národný hrdina/, ktorý síce bojoval proti boľševikom, za samostatnosť Ukrajiny, ale kolaboroval s nacizmom a jeho oddiely tzv Banderovci páchali vojnové zločiny /vraždili Poliakov a Židov/. To je ťažký kaliber.
Aj napriek ruskému sentimentu v spoločnosti voľme proeurópske strany. Pretože Rusko možno je vo veľa veciach obdivuhodné /vesmírny program/, porážka Napoleona a nacizmu, Petrohrad, ktorý bol postavený v močiaroch a matička Moskva, ale politika je tam riadená oligarchiou / ako u nás za Mečiara a to už ďakujem nechceme/ Netrúfam si odhadnúť, ako dopadne vojna na Ukrajine, ale neriaďme sa tým. Slovensko patrí na západ, rozhodol to už dávno kráľ Svätopluk a Milan Rastislav Štefánik to pre nás vybojoval.
