To, že sa spoločnosť radikalizuje, nie je žiadna novinka. Táto radikalizácia mala už aj svoje prvé obete zo Zámockej. Radikalizujú sa oba tábory, ktoré obhajujú svoju pravdu, ako konzervatívny tak aj liberálny. Konzervatívny v tom, že sa nekompromisne bráni uvoľneniu práv pre sexuálne menšiny, bagatelizuje globálne oteplenie a snaží sa legitimizovať vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine, v zmysle, že Rusi na to majú historické právo a bránia sa proti americkému imperializmu. Liberáli sa zase stratili trpezlivosť s vysvetľovaním, oponentov jednoducho nazývajú dezoláti, alebo fašisti a snažia sa ich vypudiť z maistreamových médií. Spoločnosť sa stáva čiernobielou, vytráca sa pluralita názorov, obe skupiny sa uzatvárajú do vlastných bublín, stále je to však v medziach demokracie. Predstavme si však, že by sa tieto tábory zradikalizovali natoľko, že by presadili natvrdo to, čo hlásajú a porovnajme si tieto situácie.
Keď hovoríme o extrémnej situácii, konzervatívna strana by presadila vystúpenie z NATO. Zo strachu pred migráciou a kvôli ochrane tradičných hodnôt by pravdepodobne uzatvorila svoje hranice, posilnila by právomoci polície, asi by bola nulová pouličná kriminalita. Zakázala by politické strany ktoré sa hlásia k liberalizmu, o sexuálnych menšinách by sa už nehovorilo, stala by sa z nich subkultúra. Asi by sa prestali riešiť alternatívne zdroje energie. Médiá by boli pod kontrolou štátu. Lobovala by za zrušenie sankcií voči Rusku a vetovala by vojenskú podporu Ukrajine a Ukrajina by pripadla Rusku. Plyn a ropu by sme mali opäť v rozsahu a za cenu ako pred konfliktom. Postupne by vzniklo podobné zriadenie ako za komunizmu, občania by stratili kontrolu nad politikmi, vládla by oligarchia. Nakoniec by sme boli vylúčený z EU. Keďže je Slovensko malá krajina, nie je sebestačné, čiže musí byť súčasťou iných ekonomík, pravdepodobne by sa sa stalo ekonomickou súčasťou Ruskej federácie, ktorá sa hlási tiež ku konzervatívnym hodnotám.
Liberálna strana by hranice nechala otvorené a naďalej by prijímala migrantov (v extrémnom prípade by došlo k povinnému prerozdeľovaniu), zvýšila by sa pouličná kriminalita, ale ekonomika by však nebola ohrozená (tak ako doteraz), uzákonili by sa manželstvá pre ľudí rovnakého pohlavia , tak ako je to v západných krajinách, ale rodina by nebola ohrozená (tak, ako doteraz), naďalej by sa presadzovala zelená politika a hľadali by sa alternatívne zdroje pre ropu a plyn, aby sa obmedzila závislosť od Ruska. Samozrejme bola by aj cenzúra niektorých médií a ľudí (tak, ako doteraz) týka sa to ale takých, ktoré opakovane šíria nenávistné prejavy, ako rasizmus a homofóbia. Boli by sme naďalej členom Európskej únie, súčasťou vyspelých ekonomík, s prístupom k Eurofondom, s možnosťou slobodného cestovania a zarábania v rámci Schengenu. Fungoval by mimovládny tretí sektor na monitorovanie dodržiavania ľudských práv a slobôd. Ľudia by nestratili kontakt s politikmi, čiže by ich mohli naďalej kontrolovať a aktívne bojovať proti korupcii. Sankcie voči Rusku a vojenská podpora Ukrajine by ostali nezmenené až po kým by sa obe strany konfliktu nerozhodli uzavrieť prímerie. Napriek stále prebiehajúcemu konfliktu s otáznym územným výsledkom má ale Ukrajina už členstvo v EU zaručené.
Aj keď to takto amatérsky a detsky porovnávam, vychádza mi, že radikálna ochrana konzervatívnych hodnôt by viedla opäť k obmedzovaniu slobôd a totalite. Nechápem, prečo sa teda z liberalizmu robí taký strašiak, nie je predsa možnosť slobodného cestovania, práce a slobodného myslenia a písania najväčšou devízou pre človeka ? Veď aj samotné písanie hejtu na politikov je nám umožnené iba vďaka liberálnej demokracii. Za Mečiara to nebolo také jednoznačné a Fico je v podstate nový Mečiar, akurát, že je čiastočne pod dohľadom EU. Vážme si slobodu, nie je to samozrejmosť.
PS: migranti a LGTB vám slobodu nezoberú, to môžu urobiť iba politici.
