Jadro rómskeho problému v SR sa dá vyriešiť za štyri až šesť rokov
- druhá časť - 14.4.2011 PhDr. Ivan Mačura – UKF Nitra – 1962 až 2006
Kto chce byť tzv. v obraze, mal by si prečítať prvú časť – viď článok z 7.4.2011
V druhej časti pôjdeme spoločne (zatiaľ s asi 20 000 čitateľmi a asi s 240 tvorivými diskutujúcimi – občanmi k vyššie uvedenej téme na blogu SME v SR za uplynulý týždeň) po ceste, na konci ktorej by mali zmiznúť z ulíc miest v SR 1. - bezdomovci, 2. - mali by sme výrazne pomôcť rodinám v biede v SR 3. - a zlikvidovať rómske osady.
Je úžasné, že podľa obsahu príspevkov medzi diskutujúcimi neboli žiadne rasistické príspevky. My, občania SR, sme asi iní, ako sa nás pokúšajú nálepkovať niektorí novinári a niektorí aktivisti.
Je úžasné, že diskutujúci na základe svojej životnej cesty, životnej situácie, vzdelania, svojho charakteru a iných vlastností chápu, že chudoba státisícov občanov – nerómov - v SR a život v rómskych osadách je a bude kľúčovým problémom Slovenskej republiky najbližšie desaťročie.
Je úžasné, že asi 20 000 ľudí si prečítalo tento zložitý a možno nezáživný príspevok.
Všetky tvrdenia, ktoré budeme ďalej uvádzať, vieme doložiť citáciami z vedeckého výskumu, z celosvetovej vedeckej literatúry – zdroje však budeme uvádzať len u kľúčových téz.
Pretože život sa skladá s neopakovateľných životných príbehov jednotlivých ľudí (nikdy v histórii ľudstva na Zemi nebol taký človek, ako ste Vy a ani v budúcnosti nebude), občas moje príbehy zo života v texte spomeniem ako ilustráciu téz.
V druhej časti nasadenej dnes 14.4.2011 sa budem zaoberať:
- Treťou informačnou civilizáciou (príloha 1),
- popisom putovania ľudského rodu a ako normy tohto putovania dodnes fungujú v rómskych osadách,
- našim nerómskym euroamerickým normatívnym systémom a jeho protikladom - normatívnym systémom Rómov v osadách (príloha 2),
- 19 zmyslami, cez ktoré idú do amygdaly podnety z nášho tela alebo z okolitého sveta (príloha 3).
V tretej časti o týždeň 24.4.2011 sa budem zaoberať:
- rasami vo svete, rasizme a tzv. rasizme na Slovensku,
- tým, kto je Róm a kto je neróm na Slovensku a v Európe,
- tým, kto sme „my“ a kto sú „oni“ a kedy zanikne toto delenie,
- bodom zlomu v rómskej problematike (Gladwell, 2006), ktorý ešte neprišiel,
- tým, ako sa míňajú (Friedman, 1991) a kradnú peniaze aj v SR,
- tým, ako vieme, čo je pohlavný styk a nevieme, čo je úradný styk a aké sú jeho produkty,
- (ne-)činnosťou politikov a poslancov pri riešení postavenia bezdomovcov, chudobných občanov a Rómov v osadách,
- vyhodnotením diskusie od 7.4.2011 a presunom podnetov diskutujúcich do reality,
- organizovaním alebo neorganizovaním petície o rómskej problematike adresovanej poslancom NR SR a štátnym orgánom.
Ako treba pristupovať k riešeniu zložitých problémov v živote, oi. aj k riešeniu života v rómskych osadách?
Podľa Kerlingera, F. vo vedeckej práci (ale aj v živote každý deň desiatkykrát – napr. ako sa ožením so Zuzkou, čo budem robiť popoludní s deťmi, ako získam alebo zmením zamestnanie atď., - vždy riešime problém, kladieme si problémové otázky, potom si stanovíme cieľ činnosti (práce), vytýčime si hypotézy (aké sú možnosti vývoja), ku každej hypotéze si stanovíme konkrétne úlohy, spracujeme metodiku postupu (v práci), plnením úloh overujeme hypotézy, formulujeme výstupy do praxe.
Takto sa aj ja pokúšam rozmýšľať vo všetkých blogoch.
V akom svete žijeme a budeme žiť my nerómovia, ale aj Rómovia?
V svete informačnej civilizácie nemajú nekvalifikovaní Rómovia žiadnu šancu zamestnať sa (príloha 1).
Aké sa môžeme uplatniť vo svete civilizácie Tretej vlny?
Čo môžeme byť:
- štátni úradníci, poslušní a prihrbení, plat rastie s odrobenými rokmi,
- zamestnanci samosprávy, tiež poslušní a prihrbení, po výmene politickej garnitúry sa bojíme o pozície a miesto,
- fyzická osoba v súkromnom sektore, ktorú chce štát daňami zodrať z kože,
- zamestnanec v súkromnom sektore vo veľkej mamutej firme – poisťovne, banky, továrne na autá, práca na jednu alebo na dve smeny,
- paraziti na sociálke,
- invalidi, ktorí nemôžu za svoj osud (mentálne poškodení, slepí a iní),
- fyzickí invalidi, ktorí v ére informačných technológií však môžu študovať na stredných a vysokých školách a potom pracovať doma cez internet.
V ktorej oblasti sa môžu uplatniť Rómovia z osád bez akéhokoľvek vzdelania?
Čo to je normatívny systém a ako funguje - alebo – tzv. čo máme v hlavách?
Normatívny systém euroamerickej civilizácie je systémom hodnôt, podľa ktorých žijeme v Európe, Amerike, Austrálii, v Rusku, čiastočne v Číne, Japonsku a v iných krajinách (viď schéma 2 HODNOTY... –Sociálnodemokratické, konzervatívne a liberálne hodnoty. Pri prednáškach a seminároch, ktoré som mal na na PF Nitra a neskôr na UKF pre desaťtisíce študentov, som vždy začínal s formulovaním hodnôt – aký má zmysel náš život, načo sme tu, čím môžeme byť v živote). Podľa systému hodnôt žijete Vy, Vaša manželka, stará mama, uplatňuje ho väčšina politikov u nás aj vo svete, niektorí aj bez toho, že by o ňom vôbec niečo vedeli a uvedomovali si ho.
Podľa nášho systému žijú aj Rómovia, ktorí sa tzv. integrovali do majoritnej spoločnosti.
Čo chceme, čo si želáme, v čo veríme (oi. aj za čo sme ochotní otvoriť svoju peňaženku a platiť- Deewey) – a ako protiklad - čo chcú Rómovia v osadách?
Chceme alebo musíme uspokojiť svoje biologické potreby:
- musíme sa najesť, napiť vody, chceme mať sex, mať priestor, kde budeme žiť (bývať).
Iné hodnoty, ktoré chceme my:
- chceme, aby sa naše deti mali lepšie, ako sa máme my,
- chceme veriť v posmrtný život – v niečo, čo bude „po tom“,
- chceme mať zmysluplnú prácu, peniaze za ňu a veci, ktoré sa za peniaze dajú kúpiť,
- chceme byť dlho zdraví a živí,
- chceme byť uznávaní a ocenení, chceme byť šťastní podľa svojich predstáv,
- chceme, aby sa uplatňovala naša predstava o demokracii i spravodlivosti a naše videnie fungovania sveta, v ktorom žijeme.
Mimochodom – akékoľvek úspešné podnikanie kdekoľvek na svete je založené na uspokojovaní týchto potrieb zákazníkov.
Čo chceme... v detailoch „my“: chceme mať rodinu, dve deti, byt alebo dom, auto, prácu, dovolenku, penziu, lekársku starostlivosť a iné...
Dobre, toto chceme „my“, čo chcú však „oni“ – obyvatelia rómskych osád?
Málokto si uvedomuje, že nezistiteľná časť z asi 200 000 obyvateľov rómskych osád alebo iných sústredení Rómov na okrajoch miest alebo v ich centrách aj dnes žije čiastočne podľa normatívneho systému, ktorý platil asi 90 000 rokov počas putovania ľudského rodu (viď príloha 4.+5. v prvej časti... 7.4.2011) : 12- až 15-členná skupina (2 až 3 dospelí muži – z nich jeden je alfa, 3 až 4 ženy, 4 až 6 detí rôzneho veku) sa denne presúvali 1 až 5 km, malé deti sa nosili na chrbte, čo našli, to zjedli, do 6 rokov sa o výchovu starala matka, dievčatá po prvej menštruácii začali rodiť, porodili 8 až 10 detí, prežili asi 2 deti, chlapci mali lovecký a iný výcvik asi od 10 rokov, plodenie detí asi od 14 rokov, tabu vzťahov otec+ dcéra alebo brat+ sestra neexistovalo, priemerný vek asi 24 rokov, odovzdali sa gény, potom smrť (Uhlíř, M.: Jak sme se stali lidmi, 2007).
Muži zostávajú v skupine, ženy po boji skupín žijú, sú korisťou a rodia deti vo víťaznej skupine.
Čo je na zemi, čo som našiel, to je moje, zjem to alebo zoberiem. Veľká potreba pri tábore alebo počas presunu, po odchode sa miesto, kde prespali, neupratovalo, išlo sa ďalej.
Aj dnes pokračuje fascinácia ohňom, ktorý ľudí sprevádzal počas putovania desaťtisíce rokov, uhlíky sa tiež nosili.
Neexistuje súkromný majetok, je len majetok skupiny, zbrane po zomretom (kamenné sekery, oštepy) dostávajú členovia skupiny.
Skupiny sú od seba vzdialené aj 100 km, americký kontinent v dvoch vlnách so začiatkom asi pred 13 000 rokmi napr. osídlilo spolu len asi 20 skupín – 250 až 500 ľudí.
Tento normatívny systém si priniesli Rómovia po svojej migrácii zo strednej Indie do Strednej Ázie a neskôr do Európy. Jeho časti fungujú dodnes v osadách, hoci ich obyvatelia sedia pred televízormi a používajú mobily.
Je rozdiel medzi bezdomovcami, chudobnými občanmi nerómami a Rómami v osadách?
Je medzi nimi civilizačný rozdiel.
Bezdomovci žili podľa našich noriem, žili v bytoch, v hygiene, v rodinách – keď s nimi hovoríme, aj oni aj my vieme, o čom hovoríme. Bezdomovcom treba stavať nízkonákladové domy, ubytovne, oni ich nezdemolujú. Prevažná časť z nich má snahu vrátiť sa k normálnemu životu.
Neúplné kontúry prvého návrhu
Treba spustiť akciu Nájdi si svojho bezdomovca v Bratislave, v Košiciach, v Trnave, v Nitre, v Trenčíne, v Žiline, v Banskej Bystrici, v Prešove a vo všetkých okresných mestách SR a pomáhaj mu – buď jeho patrónom!
Cieľ akcie –Bezdomovcov, ktorí to chcú, vrátiť do normálneho života.
Primátori a starostovia mestských častí sa do nej zapoja, potrebujú hlasy voličov.
Detaily : 1. Akcia sa musí spustiť plošne na celom Slovensku, aby nedochádzalo k presunom bezdomovcov.
Treba do nej výrazne zapojiť primátorov, úradníkov mestských častí, skutočné regionálne mimovládne organizácie a ich dobrovoľných pracovníkov, ktorí sa pokúšajú pomôcť svojim spoluobčanom.
2. Na výzvu mestských úradov pred mestské úrady dobrovoľne prídu bezdomovci a tí občania, ktorí im chcú pomáhať.
3. Občan (alebo jeho celá rodina), ktorí(-á) sú patrónmi konkrétneho bezdomovca, sú principiálne po celý čas v anonymite. V anonymite môže byť aj bezdomovec.
4. Týždenný pravidelný dobrovoľný ľudský kontakt obidvoch zúčastnených medzi patrónom a bezdomovcom sa deje zásadne na ulici, na verejnosti.
5. Cieľom kontaktu je zistiť, akú pomoc konkrétny bezdomovec potrebuje (chce pitnú vodu, slaninu, oblečenie, topánky, zubnú pastu, pomoc s administratívou a iné). Každý bezdomovec má totiž svoje individuálne problémy.
6. O týždeň je stretnutie, kde patrón môže dobrovoľne splniť časť požiadaviek bezdomovca.
7. Hotové peniaze principiálne nedávam (prepijú ich), ak chcem platiť malé sumy cez šeky, idem spoločne s bezdomovcom na poštu a zaplatím ja.
8. Bezdomovci môžu bezplatne používať mestské záchody (aj prenajaté súkromníkmi), čiastočne sa odstránia výkaly a moč z centra miest v SR.
9. Tútor pomáha bezdomovcovi pri hľadaní práce.
10. Samozrejme systém sa dá vylepšiť, očakávam ďalšie návrhy aj konkrétnu kritiku.
Neúplné kontúry druhého návrhu
Druhý návrh – treba spustiť akciu Nájdi si chudobnú rodinu kdekoľvek na Slovensku a pomáhaj jej, buď jej patrónom!
Cieľ akcie Konkrétny darca pomáha konkrétnym chudobným rodinám, slobodným matkám a ich deťom pravidelne mesačne zasielaním finančných súm na adresu rodiny, tzv. štipendií, použitého oblečenia, topánok, múky, ryže, televízora, chladničiek, počítačov, použitého nábytku atď. Použité veci sa presúvajú z tzv. bohatého západu SR na stredné a východné Slovensko na konkrétne adresy.
Do akcie treba zapojiť podnikateľov, ekonomicky silné organizácie – banky, poisťovne, mamutie podniky.
1. Adresy rodín v núdzi zisťujú pracovníci regionálnych mimovládnych organizácií, starostovia a iní, adresy sa môžu dodávať cez internet. Výber môžu robiť aj občania, ktorí pochádzajú z regiónov a dnes pracujú – podnikajú v okresných i krajských mestách alebo v Bratislave.
2. Vstup rodín v núdzi do akcie je dobrovoľný.
3. Na humanitné balíky Slovenská pošta ako štátna organizácia poskytuje zľavu.
4. V krajských mestách na MÚ vo vstupných vestibuloch alebo inde sú zberné miesta.
5. Odvoz – do dobrovoľníckych centier na východe Slovenska, potom distribúcia do rodín.
Môže byť aj priama distribúcia osobnými autami – po Slovensku denne chodí minimálne 100 000 áut - v Bratislave naložím chladničku (vrece zo šatstvom) do kufra auta, služobne idem do Rimavskej Soboty, po ceste odovzdám chladničku konkrétnej rodine v dedine pri Lučenci.
6. Samozrejme v SR ľudová tvorivosť v kradnutí nemá medze. Preto starostovia, osobná kontrola darcami a regionálne dobrovoľnícke organizácie.
Systém sa dá vylepšiť, očakávam návrhy aj konkrétnu kritiku.
Neúplné kontúry tretieho návrhu
Nájdi si svoju rómsku rodinu v nej rómske dieťa a buď jeho patrónom!
Ciele akcie: Zaistiť pre Rómov v osadách a ich deti oblečenie a obutie.
Pre rómske dieťa z osady cez triednu učiteľku posielať pravidelné mesačné sponzorské sumy napr. 10 euro od patróna na zlepšenie situácie dieťaťa z osady v škole.
Ide o podporu integrácie + zlepšovanie vzťahov medzi minoritou a majoritou + podporu postavenia učiteliek na školách s rómskymi žiakmi – učiteľka je tá osoba, ktorá rozhoduje o tzv. štipendiu.
1. Mená rómskych detí v osadách zisťujú pracovníci mimovládnych organizácií alebo dodávajú ich triedne učiteľky na základnej škole alebo starostovia obcí.
2. Mená darcov sú v anonymite, vie ich len triedna učiteľka. Pre patróna je partnerom učiteľka, ktorá rozhoduje aj o zastavení posielania peňazí.
3. Zber šatstva vo vreciach sa robí raz mesačne napr. v piatok, v sobotu a v nedeľu vo vestibule štátnej inštitúcie v krajských mestách.
4. V pondelok idú dva kamióny po dvoch trasách:
Prvá trasa – Bratislava, Trnava, Nitra, B. Bystrica, Košice.
Druhá trasa – Bratislava, Trenčín, Žilina, Prešov, ?Košice.
Z Prešova a z Košíc sa deje rozvoz do rómskych osád na východe SR.
5. Za odovzdávanie šatstva sú výhradne zodpovední len pracovníci regionálnych mimovládnych organizácií.
6. Šatstvo sa nesmie dostať do rúk osobám, u ktorých je predpoklad, že ho rozkradnú a potom začnú predávať za nízke sumy v osadách.
Navrhovaný systém sa dá vylepšiť, očakávam návrhy aj kritiku.
V prílohe 3 je materiál 19 zmyslov, cez ktoré amygdala dostáva signály z okolitého sveta, ktoré nezávisle od našej vôle ovplyvňujú náš postoj k Rómom v osadách alebo k Rómom všeobecne a ktoré v niektorých prípadoch nesprávne označujeme ako rasizmus (viď Prvá časť z 7.4.2011 Amygdala).
V prílohe 4a, 4b, 4c (Mačura, 1994) publikujem časť zoznamu Cigánov, ktorí boli zavraždení z rasových dôvodov po potlačení Slovenského národného povstania koncom roku 1944 a na začiatku roku 1945.
Vraždenie prebiehalo najmä vo vápenke v Nemeckej pri Banskej Bystrici, Cigánov vraždili nemeckí vojaci a členovia Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy najmä na strednom Slovensku.
Očakávam podnety typu -ako sa to dá uskutočniť a vylepšiť a nie typu – si idiot, to sa nedá uskutočniť.
PhDr. Ivan Mačura
Prílohy :
Príloha 1 Svet tretej civilizácie
Príloha 4a Časť zoznamu zavraždených Cigánov...
