Jadro rómskeho problému v SR sa dá vyriešiť za štyri až šesť rokov
PhDr. Ivan Mačura
Týždenník ŽIVOT – 20 tzv. flekov, redaktor pán Filipko, článok sa musí skrátiť na asi 10 flekov, bude bez príloh, publikovaný bude v čísle 50 dňa 11. 12. 2010
Ako ste sa dostali skúmaniu rómskej society?
Od roku 1962 do roku 2006 som učil na Pedagogickej fakulte v Nitre. Komunistický minister práce SSR niekedy okolo roku 1971 videl vo Vietname pri Hanoji dobrovoľníkov, ako kopú zákopy. Videl, že chceli kopať, ale nevládali. Vrátil sa na Slovensko s myšlienkou, že aj naši Rómovia by chceli fyzicky pracovať, ale nevládzu. Bolo preto treba preskúmať ich fyzický stav a ja som dostal za úlohu uskutočniť päťročné vedecké porovnanie fyzického stavu slovenského, maďarského a vtedy tak nazývaného cigánskeho obyvateľstva.
Ako to dopadlo? Cigáni nevládali fyzicky pracovať?
Čoby nevládali. Zistili sme, že Cigáni majú silnejšie svalstvo nôh, chrbta, brucha aj paží.
Ako ste to skúmali?
Z USA cez FTVŠ UK Bratislava sme prevzali oi. aj Fleishmanovu batériu testov na meranie fyzickej zdatnosti, pomocou nej sme zmerali asi 10 000 slovenských maďarských a rómskych 6 až 15-ročných žiakov a žiačok najmä v južnom asi 100 km širokom páse od Bratislavy po Čiernu nad Tisou. V porovnaní so slovenskými a maďarskými deťmi cigánske deti zaostávali len v koordinácii pohybov, orientácii v priestore a v rýchlosti.
Robili ste aj iné testy?
V spolupráci s RNDr. N. Šimkovou z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie pod vedeckým vedením svetového antropológa prof. J. Valšíka, DrSc. sme skúmali somatický vývin detí zo znevýhodneného prostredia. Genetické poruchy a iné faktory.
Aké boli výsledky?
Zlé. Veľa rómskych detí z osád bolo výrazne geneticky poškodených. Podľa vtedajších meraní mali nižšiu mentálnu úroveň, dedičné poškodenia očí a iné poškodenia. Vtedajší genetici si to vysvetľovali stáročným plodením detí v striktne uzavretých asi 50-členných rodinných rómskych spoločenstvách. Tie isté poškodenia sme však zistili aj u nerómskych detí, ktoré sa narodili v stáročia údoliami uzavretých obciach napr. v horských oblastiach stredného Slovenska.
Boli to deti Rómov z osád, ako ich poznáme dnes?
Áno. V desiatkach osád som bol pred 35 rokmi a keď som tam chodil v rokoch 1990 až 2005, osady boli úplne rovnaké. Rómske generácie sa vymenili, rozmnožili sa aj desaťnásobne, ale strašné prostredie, v ktorom žili a žijú, sa nezmenilo.
Aké to bolo pre vysokoškolského učiteľa chodiť roky do takýchto osád?
Zatriaslo mnou, keď desiatky bosých a nahých malých detí sa v zime čľapotalo a hralo v blate. Osady boli pre mňa kultúrnym šokom, idete po Slovensku a naraz za niekoľko minút sa ocitnete v buši v strednej Afrike alebo na najchudobnejšom vidieku v Indii.
Hovorili ste o mýtoch okolo Rómov...
O Rómoch v osadách sa často šíria aj mýty. Produkujú ich ľudia, ktorí v osadách nikdy neboli alebo ľudia, ktorí osady poznajú, ale sú finančne a existenčne zainteresovaní na tom, aby sa mýty šírili a stav v osadách sa nezmenil. Ak totiž osady zaniknú, nebudú mať čo robiť a z čoho žiť.
Aké mýty?
Mýty typu: - problém sa bude riešiť do roku 2030, -problém vyriešia mimovládne organizácie, alebo päť ministerstiev vlády SR, alebo starostovia a primátori, alebo lepší sociálny systém, alebo lepšie granty, -Rómovia sami vyriešia svoj problém, -deti sa majú naučiť integrácii tak, že dieťa z osady posadíme v triede vedľa dieťaťa Neróma, -rómske deti sa majú na základnej škole učiť všetky predmety v rómskom jazyku, -vajda v rómskej osade je autorita, -Rómovia sú leniví, -Rómky v SR sú masovo sterilizované, -tzv. obrátený rasizmus (Róm proti gadžo) neexistuje a iné mýty. Tieto mýty usilovne šíri aj väčšina novinárov a komentátorov v médiách, ktoré potrebujú bombastické titulky a senzačné správy v televízii.
V januári 1990 ste na Pedagogickej fakulte v Nitre založili Katedru rómskej kultúry – prvú a zatiaľ jedinú na svete. Prečo?
V januári 1990 po Novembri 1989 bola prvá ale aj posledná šanca založiť takúto katedru ako vysokoškolské pracovisko. Po dvadsiatich rokoch poznávania života v rómskych osadách som pochopil, že na Slovensku musí byť vysokoškolské pracovisko, ktoré sa bude zaoberať problémom Rómov a že PF Nitra takúto katedru potrebuje. Kolegovia z vysokej školy mi hovorili, že som blázon, že na čo to je. Vravel som im, katedra bude. Ako predseda VPN okresu Nitra som mal možnosť u vtedajších ministrov VPN (Ľ. Kováč, M. Kováč, A. M. Húska –všetci, včítane dekana PF J. Pastiera veľmi podporili jej založenie) presadiť založenie tejto katedry: Vybavil som osem miest pre učiteľov – Rómov a mzdové fondy pre nich, našiel som Róma - vedúceho katedry, Vedecká rada PF Nitra v roku 1990 schválila dva učebné študijné smery na KRK – 4-ročné štúdium Učiteľstvo pre prvý stupeň základnej školy pre Rómov a 5-ročné štúdium Romológia. Prvých asi 30 študentov Rómov malo prijímacie pohovory v septembri 1990 a potom začali študovať v 1. ročníku. Promovali v roku 1994.
Aký bol cieľ založenia a existencie tejto katedry?
V koncepcii budovania študijných odborov na KRK sme zdôrazňovali myšlienku, že každý mladý Róm má byť zodpovedný za svoj život.
Hlavným cieľom bolo vychovávať Rómov – učiteľov/ky pre ročníky 1.-4. základnej školy, ktorí vedia rómsky a majú pomôcť rómskym deťom z osád integrovať sa do najmä slovenských alebo niekedy aj maďarských základných škôl, úspešne ukončiť 9. ročník, nastúpiť na stredné školy a získať tak akúkoľvek pracovnú kvalifikáciu.
Vedenie UKF Nitra a akademické senáty na UKF počas posledných 10 rokov chybne posunulo koncepčnú orientáciu práce tejto katedry neskôr Ústavu... na tzv. sociálnu pomoc Rómom, ktorá znamená výchovu Rómov k závislosti na štátnom rozpočte. Už nejde o výchovu rómskych učiteľov, ale o výchovu sociálnych pracovníkov a o ich orientáciu práce na „pomoc“ Rómom v osadách.
Pokúšali ste sa aj o ďalší krok v rozšírení vedeckého prístupu pri odstraňovaní biedy v rómskych osadách?
V júni 2004 som vedeniu UKF a Akademickému senátu UKF ako člen AS UKF navrhol založenie Fakulty rómskych európskych štúdií (príloha 1) s cieľom ponúkať záujemcom o štúdium multikultúrne vzdelávanie o rómskej problematike, založené na najnovších vedeckých poznatkoch tak, aby sa jeho absolventi mohli existenčne uplatniť na európskom trhu práce.
Nasávacia oblasť budúcich študentov FREŠ mala byť z celej Európy. V Európe podľa Kalibová, K.: Romové s pohledu demografie, 2001, pred desiatimi rokmi žilo Rómov:
-na Slovensku asi 400 000 -v ČR asi 200 000 -v Holandsku asi 40 000 -vo V. Británii asi 40 000 -v Belgicku asi 15 000 -v Luxembursku asi 150 -v Írsku asi 28 000 -vo Francúzsku asi 340 000 -v Rakúsku asi 25 000 -v Maďarsku asi 600 000 -vo Švajčiarsku asi 35 000 -v Španielsku asi 800 000 -v Portugalsku asi 50 000 -v Slovinsku asi 10 000 -v Taliansku asi 110 000 -v Chorvátsku asi 40 000 -vo Fínsku asi 9 000 -v Estónsku asi 1 500 -v Litve asi 4 000 -v Lotyšsku asi 3 500 -v Bielorusku asi 15 000 -v Rusku asi 400 000 -na Ukrajine asi 60 000 -v Moldavsku asi 25 000 -v Rumunsku asi 2 500 000 -v Bulharsku asi 800 000 -v Srbsku a Čiernej Hore asi 400 000 -v Bosne a Hercegovine asi 50 000 -v Macedónsku asi 260 000 -v Albánsku asi 100 000 -v Grécku asi 200 000 -v Turecku asi 500 000 -na Cypre asi 1 000 -na Malte ? + v USA, Palestíne, v Izraeli, v Egypte, a Austrálii a v iných krajinách – na celom svete spolu asi 13 až 15 miliónov.
(Mimochodom – v inej zmenenej Európe bude žiť pri súčasných trendoch prírastkov novonarodených detí približne o 30 až 40 rokov 30 až 50 miliónov moslimov hlavne v Británii, Francúzsku a Nemecku).
Získali sme prísľub poskytnutia asi 40 miliónov Sk z EÚ na kúpu budovy tejto fakulty v Nitre pod Zoborom a na štart fakulty až po jej akreditáciu. Z nepublikovateľných dôvodov vedenie UKF (rektor, prorektori a dekani i členovia Akademického senátu UKF) projekt fakulty s asi 12 katedrami neschválili.
Kto a ako by mal pozitívne ovplyvňovať rómske myslenie pri integrácii Rómov do majoritnej spoločnosti?
Mal by to byť Rómsky nový list - Romano nevo ľil. Jeho redakcia sídli v Prešove, mal by začať vychádzať ako nezávislý nepolitický týždenník s plnou dotáciou zo štátneho rozpočtu, jeho redaktori by mali byť štátnymi zamestnancami s trvalým pracovným pomerom. Časopis Rómsky nový list je totiž jedným z mála mimoriadne kvalitných a stabilných prvkov v sieti informácií o rómskej oblasti v SR, časopis a jeho redaktori si udržali vysokú odbornú a ľudskú úroveň od založenia časopisu v roku 1993 až dodnes.
Neskôr ste sa zviditeľnili ako expert pre rómsky problém v strane ANO. Ako ste sa do ANO dostali?
Chcel som za 20 až 30 rokov získané poznatky realizovať v praxi, ponúkal som koncepciu aj V. Mečiarovi, Dzurindovým dvom vládam aj vláde R. Fica. O skutočné riešenie situácie v rómskych osadách a zmenu života asi 10 000 bezdomovcov v SR (hlavne v Bratislave a Košiciach) nemali záujem. Po založení ANO podpredseda vlády SR P. Rusko, poslanec NR SR Ľ. Lintner, minister zdravotníctva SR R. Zajac a ďalší mali veľkú a úprimnú snahu riešiť rómsku problematiku. Projekt bol hotový v roku 2001 (príloha 2). Druhá vláda M. Dzurindu ho však tiež ignorovala.
Váš projekt bol dosť kritizovaný v médiách, lebo ste chceli pre Rómov v osadách urobiť kibuce...
Kritizovali ho ľudia, ktorí o problematike vôbec nič netušili alebo chceli zachovať stav v osadách a ťažiť z neho. Slovo kibuc som použil len na konci tlačovej konferencie, hovoril som, že malá časť z organizácie života v kibucoch, ale aj z počiatkov budovania JRD v ČSR začiatkom 50-tych rokov, by sa mohlo preniesť do organizácie života v rómskych osadách najmä pri hospodárení na aj Rómom z osád pridelenej obecnej pôde neznámych vlastníkov, pri chove hospodárskych zvierat a v iných smeroch. Novinári spozorneli a na druhý deň vyšli bombastické titulky, že ANO chce kibuce. Ale to bol úplne nepodstatný detail. Podstatné pre lobistické skupiny bolo, že novinári zo SME a z TA3 i časť predstaviteľov mimovládnych organizácií –z nadácií tzv. donorov-, zničili jedno z možných riešení. Navrhnúť iné efektívne riešenie však neboli schopní.
Mali záujem len na jednom – aby sa tok asi 2 miliárd Sk, ktoré idú každoročne z našich daní na tzv. riešenie rómskeho problému, nezmenil.
Odvtedy sa s Rómami veľa neurobilo, sú len tzv. čiastkové riešenia...
Prečo sa nič neurobilo? Okrem iných faktorov aj preto, lebo existoval a existuje tretí sektor, ktorý žil a žije z problémov. Bol problém, nejaká bratislavská mimovládna organizácia ho odborne alebo vedecky popísala a vzala za to peniaze, oi. aj tisíce dolárov. Mimovládne organizácie dostávajú prostriedky aj od vlády SR – napr. v roku 2004 to bolo 2 miliardy Sk z rozpočtu cez tzv. slovenských donorov a doláre i eurá zo zahraničia, na rok 2011 je v rozpočte SR na „riešenie rómskeho problému“ vyčlenených asi 88 miliónov eur. Niektoré organizácie potrebujú, aby problém existoval, lebo keby problém nebol, tak by boli zbytočné. Chcú riešiť problém 30 rokov až do odchodu svojich pracovníkov do penzie. Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity pani K. Orgovánová napr. tvrdila, že problém Rómov sa vyrieši do roku 2030.
Okrem toho sa splnomocnenci vlády pre rómske komunity vymieňajú ako na bežiacom páse, sú servilní voči tým, ktorí ich menovali, a čo je najhoršie, nemajú predstavu, ako komplexne situáciu v rómskych osadách riešiť.
Čo tým naznačujete?
Nenaznačujem, ale uvádzam fakty. Všetky vlády SR po roku 1989 nemali skutočný záujem vyriešiť tento problém. Časť politikov v SR prevzala reč euroúradníkov z Bruselu - už 20 rokov hovoria a pritom hovoria málo alebo nehovoria nič, okrem iného aj o riešení tzv. rómskej otázky. Neschopnosť politikov riešiť problémy občanov SR dokumentuje napr. aj fakt, že ani SDKÚ, ani SMK, ani KDH ani SMER zatiaľ nenapadlo v opozícii zostaviť svoju tieňovú vládu s tézami programov a návrhmi zákonov, ktoré budú uskutočňovať po voľbách, keď sa možno dostanú k moci. Ak sa to stane, zúfalo hľadajú ministrov – okrem iných aj vládneho splnomocnenca pre rómske komunity – a dávajú dokopy programy za podpory alebo kritiky bulvárnych alebo tzv. mienkotvorných médií.
Ani jedna vláda SR po Novembri 1989 neurobila racionálny odpočet svojej činnosti a neprezentovala výsledky svojho vládnutia počas štyroch rokov napr. aj v rómskej oblasti.
Spomínali ste dve skupiny Rómov...
Desaťtisíce Rómov, ktorí s podporou svojich rodičov i s vlastným úsilím absolvovali stredné alebo aj vysoké školy, sa v SR stretávajú s otvoreným alebo so skrytým rasizmom.
Vzdelaní Rómovia pritom vzdelanie väčšinou chápu ako prostriedok úniku z rómskeho prostredia.
Druhá niekoľko stotisícová skupina Rómov žije v osadách v prostredí sociálnej vylúčenosti. Ak jej majoritná spoločnosť nepomôže, stane sa v budúcich desaťročiach najväčším problémom Slovenska.
Aké sú fakty o Rómoch v osadách?
Aké sú napríklad demografické trendy? V roku 2002 s využitím zákona o informáciách 211/2000Zb sme ešte cez vtedy existujúcich 69 obvodných úradov urobili diagnostiku stavu slovenského základného školstva. Z každej školy sme získali 20 údajov, oi. učiteľky v triedach zisťovali aj počty nerómskych a rómskych detí, ktoré sa učia v jednotlivých triedach. Školy sme priraďovali k osadám, pokiaľ boli pri uvedenej škole. Podľa jednotlivých ročníkov sme vypočítali počty dievčat, ktoré budú mať v príslušných kalendárnych rokoch 15 rokov a skončia povinnú školskú dochádzku a ktoré, pokiaľ budú žiť ďalej v osade, budú mať 4 až 8 detí za ďalších 10 rokov (príloha 3).
Už v roku 2004 sme mali v SR okresy, napr. Gelnicu, Spišskú Novú Ves, Kežmarok a ďalšie, kde sa v rómskych osadách rodilo a potom do škôl chodilo viac detí, ako mali v okrese socializovaní Nerómovia. V blízkej budúcnosti pri nulovej integrácii a náraste počtu rómskych osád vzniknú ako getá celé mestá a okresy s rómskymi neprispôsobivými obyvateľmi, ktorí budú žiť zo sociálnych dávok. Nerómovia z týchto miest budú aj s rodinami utekať do iných miest. V getách zostane len malá riadiaca vrstva Nerómov - primátor, starosta, mestskí a štátni úradníci, lekári, policajti, učitelia a iní pracovníci spolu s nerómskymi dôchodcami, ktorí sa nemôžu odsťahovať pre nedostatok peňazí a tisíce neprispôsobivých Rómov, ktorí už dnes začínajú terorizovať nerómske obyvateľstvo.
Ak súčasná a aj budúce vlády SR neurobia zásadné a systémové kroky v tejto oblasti, počet neprispôsobivých Rómov na Slovensku prekročí vo veľmi blízkom časovom horizonte jeden milión osôb. To nie je strašenie, to bude budúca realita do roku 2030.
Čo by sa teda malo robiť s rómskym problémom? Niektorí vizionári navrhujú rezervácie, iní spoločný rómsky štát...
To nie sú vizionári, ale blázni. Niečo podobné môže povedať len šialenec. Nikdy sa nič také nestane, žiadny rómsky štát nikto nevytvorí. To by bol koncentrák.
Čo teda navrhujete?
Ak chcete urobiť zmeny, musíte mať silné idey, peniaze na ich realizáciu, moc v rozhodovaní a ľudí, ktorí budú idey realizovať.
Vládny splnomocnenec pre Rómov musí byť na úrovni ministra, aby mal moc, mal by sedieť a spolurozhodovať na zasadnutiach vlády SR, mal by mať v rozpočte a aj disponovať všetkými finančnými prostriedkami z vlády SR aj z EÚ, určenými pre Rómov. V Košiciach treba zriadiť Rómsky úrad SR, ktorý by mal zamestnávať asi 500 zdravotných sestier a asi 500 asistentov – sociálnych pracovníkov. Všetci by pracovali v osadách osem hodín denne. Zhruba 90 percent rómskych osád alebo iných koncentrácií sociálne odkázaných Rómov je vzdialených od dedín alebo sú na okraji miest. Medzi dedinami a osadami treba vybudovať v prvej etape asi 300 tzv. centrálnych budov. Treba prestať stavať domy namiesto nelegálne postavených chatrčí v osadách i nájomné byty pre sociálne slabých.
Čo by sa dialo v centrálnej budove?
V niektorých časových úsekoch by sa budova stala priestorom na denné stretávanie (naši predkovia sa v minulosti stretávali v kostoloch, neskôr v krčmách, za komunistov v kultúrnych domoch). V budove by bolo centrum života rómskej osady – bol by tam byt pre sociálneho pracovníka s jeho rodinou, zdravotnícka miestnosť so zdravotnou sestrou, stanica pre dvoch rómskych obecných policajtov, jedáleň, práčovňa s práčkami a sprchovacia miestnosť za malé poplatky, zdroj pitnej vody zadarmo, materská škola, lacný obchod, počítačová miestnosť, malé cvičebné priestory. Centrálna budova bude zárukou, že keď tam Rómka donesie dieťa do materskej školy, dieťa dostane najesť a bude sa do 6 rokov učiť základné veci. Každý večer by bola budova plná, Rómovia by predsa nemrzli v chatrčiach, keď v centre bude zábava, ich známi a teplo. Čo nevieme a nemôžeme dostať do nelegálne na cudzej pôde postavených rómskych chatrčí (elektrina, pitná voda...), ktorých je na Slovensku asi 16-tisíc, to by bolo legálne umiestnené v centrálnej budove.
Prečo názov centrálna budova a nie komunitné centrum?
Čo je budova, vie každý, centrálna budova je v strede. Komunitu definuje každý ináč. Ak nevieme definovať, čo je komunita, ako máme vedieť, čo je komunitné centrum?
Stavanie centrálnych budov by bolo asi dosť drahé...
Isteže, ale ignorovanie riešenia problému života v rómskych osadách bude za desať
rokov desaťkrát drahšie. Zatiaľ sú ročné tzv. integračné náklady s nulovým výsledkom asi 88 miliónov eur.
Budov treba postaviť sto až tristo, čiže na okraji každej väčšej rómskej osady. Jedna by stála okolo päť miliónov Sk, spolu asi dve až tri miliardy Sk (pozn. pre zrozumiteľnosť uvádzam v článku všetky sumy prevažne v Sk).
Mimochodom, na Slovensku je asi 16 000 rómskych chatrčí, 1 milión Sk treba na vybudovanie infraštruktúry k jednému stavebnému pozemku a asi 500 000 Sk na vybudovanie jedného domu pre sociálne neprispôsobivú rómsku rodinu. Ak by sme chceli realizovať tento projekt, tak sa nám zrúti štátny rozpočet.
Ak už investovať do sociálnych bytov, tak ich treba stavať v prvom rade pre bezdomovcov.
Ale výchova v centrálnych budovách by sa týkala iba malých detí do 6 rokov...
Od 6 do 10 rokov by deti mali navštevovať tak ako v súčasnosti najbližšiu základnú školu, v ktorej by na trvalý pracovný úväzok mali byť prijatí ako zamestnanci školy (ako napr. sekretárka riaditeľa alebo údržbár školy) rómski asistenti aj bez maturity podľa princípu : jedna rómska trieda - jeden rómsky asistent - nie princíp: jedna škola - jeden rómsky asistent.
Od 5. triedy by rómske deti z osád mohli dobrovoľne bývať a učiť sa v internátnych školách v najbližšom okresnom meste. V pracovných dňoch by v nich mladí Rómovia z osád žili v čistote, mali by jedlo, teplú vodu, učili by sa a v piatok popoludní i počas všetkých školských prázdnin by povinne odchádzali domov. Išlo by o internátne školy, ktoré by fungovali podľa vzoru súčasných učňovských stredných škôl.
Boli by to školy len pre rómske deti z osád?
Nie. Miesta v internátnych školách by boli ponúknuté aj rodičom detí Nerómov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Aj týmto deťom by sa vytvorili podmienky, ktoré by im pomohli pripraviť sa na zapojenie do pracovného procesu v EÚ v plnoletosti.
Ako by ste chceli pomôcť dlhodobo nezamestnaným, okrem iných aj Rómom?
Pri poskytovaní sociálnej pomoci nevnímame, že už skončila priemyselná civilizácia, založená na fyzickej práci a že žijeme v informačnej civilizácii (Toffler, 1990), v ktorej môžeme pracovať aj s telesnými poškodeniami napr. aj doma.
V Bratislave je napr. okolo 4 000 bezdomovcov, v Košiciach okolo 1 000. Vytvorenie sociálnej siete sa v Európe vníma tak, že pomáhame tzv. menej schopným. V USA platí iná zásada – z biedy ti pomôže jedine práca. Dlhodobo nezamestnaní v USA dostanú ponuku práce v štátnych inštitúciách alebo dobrovoľne u súkromníkov – štát za nich zaplatí všetky odvody. Program sa volá JOB+, pri ňom zástupca štátu uzatvára zmluvu s celou rodinou dlhodobo nezamestnaného. Úrad pošle podnikateľovi dávky, ktoré by nezamestnaný dostal. Štátne inštitúcie alebo podnikatelia ho zamestnajú, vyplácajú mu všetky dávky ako mzdu, niečo priplatia a majú k dispozícii za pár dolárov nekvalifikovanú pracovnú silu. V podnikoch sú tútori – zamestnanci podniku, ktorí okrem svojej práce asi 20 minút denne dozerajú na takto zamestnaných. Je vecou šéfa štátnej alebo majiteľa súkromnej inštitúcie, aby našiel pre týchto ľudí prácu vo svojom podniku. Po roku - dvoch podpora končí, zapracovaný zamestnanec môže (alebo nemusí) podľa rozhodnutia šéfa alebo majiteľa pracovať ďalej v podniku. Program s úpravami by sme chceli preniesť na Slovensko.
Čo s Rómami z osád, ktorí sú teraz dospelí a naučili sme ich brať len sociálne dávky?
Kto nemá prácu, nemá ľudskú dôstojnosť. Riešenie by malo vychádzať v prvom kroku zo zamestnanosti a z práce a nie zo vzdelávania.
Zatiaľ hlúpi politici vytvorili stav, pri ktorom sa ekonomicky oplatí plodiť deti a žiť na sociálnych dávkach - neoplatí sa pracovať.
Pre dlhodobo nezamestnaných Rómov ale napr. aj bezdomovcov Nerómov treba vytvárať pracovné možnosti len s jedným pracovným krokom pri výrobe produktov. Napr. dodať sto traktorov s drvičmi dreva do oblastí, kde Štátne lesy SR uskutočňujú ťažbu. Rómovia môžu sťahovať v štátnych lesoch po ťažbe konáre, v údolí v drvičoch mechanicky napojených na traktory sa vyrába drevná štiepka, ktorou sa dá kúriť. Je to činnosť, kde sú ráno konáre a večer je produkt (stovky vriec so štiepkami), ktorý sa dá za hotovosť predať a vyplatiť pracujúcim (aj Rómom) za prácu peniaze.
Dnes ľudia nechcú bývať pri Rómoch, nechcú svoje deti dávať do škôl, kde je veľa Rómov, radšej ich vozia inde. Myslíte si, že Neróm, aj keby bol sociálne slabší, by poslal svoje dieťa na internát, kde je plno rómskych žiakov?
Na internáte predsa vieme vytvoriť systém, v ktorom deti nemusia byť stále spolu. Rómske deti z osád si majú predovšetkým zvyknúť na naše sociálne prostredie, vzdelávať sa a dostávať pravidelnú stravu. Cieľom výchovy v škole s internátom je dať rómskemu žiakovi kvalifikáciu, ktorá by mu umožnila pracovať. Cieľom nie je, aby rómske dieťa sedelo v jednej lavici s Nerómom.
Aký by bol výsledok?
Róm s neúplným dvojročným alebo s úplným štvorročným stredoškolským vzdelaním, ktorý by mal 16 až 18 rokov, by bol kvalifikovaný, vedel robiť napríklad obkladača, murára a iné práce. Sú povolania, ktoré už obyvatelia v EÚ nechcú robiť, ale Rómovia by ich robili, keby mali kvalifikáciu. Navyše v západnej Európe je hlad po takýchto pracovníkoch. Európa je veľká, Rómovia s kvalifikáciou by mohli by ísť pracovať kdekoľvek v EÚ.
Ale toto by asi nezbavilo Rómov života v chatrčiach...
Práveže zbavilo. Podchytili by sme mladú generáciu – už od materských škôl, výchova by pokračovala v školách s dobrovoľným internátnym ubytovaním. Výsledkom výchovy by bol mladý Róm, ktorý by čiastočne žil podľa kultúrnych vzorcov európskej majority, mal by príslušnú kvalifikáciu, mohol by pracovať v SR aj v zahraničí.
Myslíte, že by Rómovia boli schopní ísť pracovať do zahraničia?
Ak má dnes 40-ročný Róm príležitosť ísť pracovať do Británie, tak ide. Rómovia zistia, že v Kanade sú vysoké sociálne dávky, idú za nimi. Rómovia sa vedia o seba postarať, ale väčšinou tak, aby to bolo pre nich čo najľahšie a často aj nelegálnymi činnosťami.
Čo tá lenivosť, o ktorej sa hovorí?
Opakujem, že nie sú leniví. Potrebujú priestor, kde majú šancu zarobiť si peniaze. To, čo sa s nimi desaťročia v našom tzv. sociálnom štáte deje, ich demoralizuje.
Prečo majú ostatní pocit, že Rómom sa nechce robiť?
Lebo Rómovia nemajú pracovné návyky. Už dve generácie od roku 1989 žijú tak, že každý deň je pre nich sobota a druhý deň netreba ísť do práce. To nie je o lenivosti, ale o živote podľa ich normatívneho systému a sociálneho vzorca správania. Mladí sa správajú podľa toho, čo vidia v rodine a v osade. Podotýkam, že tento systém sme vytvorili my – Nerómovia.
Tak ich potom nechápeme?
Nechápeme ich, pretože ak nepoznáme filozofiu rómskeho života, nevieme pochopiť a potom spoluriešiť a vyriešiť problém života Rómov v osadách. Politici, ktorí na rôznych úrovniach rozhodujú, nepoznajú dve kľúčové vývojové etapy vo vývine človeka, ktoré sa týkajú aj Rómov.
Pracovníčka bytového podniku v Luniku IX. povie: „Oni odmontovali aj radiátory v byte a predali ich. A v zime budú mrznúť. Prečo to urobili?“
Z čoho vychádza toto správanie?
Správanie Rómov v osadách vychádza z dvoch faktorov z histórie ľudského rodu.
Prvý faktor – druhá kolonizácia Zeme. Rómovia sú súčasťou nášho príbehu o vývoji človeka z pohľadu modernej vedy. Náš ľudský rod vznikol vo východnej Afrike asi pred 100 000 rokmi. Potom nasledovala prvá migrácia. Po výbuchu sopky Toba v Indonézii asi pred 74 000 rokmi vyhynulo 99,99% vtedajších ľudí, ktorí osídľovali Zem. Len niekoľko sto ľudí sa zachránilo na juhu Afriky, z nich pochádza celý náš ľudský rod a náš Adam. Vyzerali sme ako dnešní Sanovia – Krováci v Namibii. Naši predkovia mali čiernu kožu. Potom začína druhé putovanie ľudského rodu v malých 10 – 15 členných rodinných skupinách a konečné osídľovanie celého sveta (príloha 4+5). Skupiny denne postupovali o 1 až 5 kilometrov, jediným cieľom skupiny bolo prežiť dnešný deň, najesť sa a v bezpečí prespať do budúceho rána. Čo bude zajtra, to uvidíme. Tento vzorec prístupu k životu bol základom existencie ľudstva viac ako 100 000 rokov. Uplatňoval sa aj počas putovania Rómov so začiatkom asi pred 3 000 rokmi zo Strednej Indie na Stredný východ a potom do Európy. Podobný vzorec myslenia pri putovaní ľudského rodu funguje dodnes v rómskych osadách. V osadách sú skupiny stále organizované na báze rodín (10-15 ľudí) a širšieho príbuzenstva (asi 50 príbuzných) s jediným postojom: „Musíme prežiť dnešný deň“.
Druhý faktor – funkcia amygdaly v živote človeka. Počas desiatok tisícov rokov putovania človeka v skupine a skupinu chránila amygdala (mandľa), umiestnená v mozgu (príloha 6), ktorá funguje aj v súčasnosti v dennom živote 6 miliárd ľudí. Má jedinú funkciu – hodnotiť cez 19 zmyslov stovky situácií každý deň z jediného pohľadu – ohrozuje ma to na živote? Amygdala nezávisle od našej vôle rozhoduje, či sa informácie o možnom ohrození života dostávajú do šedej kôry mozgovej (vtedy rozhodujeme tzv. racionálne) alebo do nižších centier mozgu (vtedy reagujeme len v dvoma spôsobmi - bojom alebo útekom). Počas desaťtisícročného putovania malých ľudských skupín pri stretnutiach s inou skupinou ľudí, alebo s divou zverou, alebo pri plošných požiaroch, záplavách a iných ohrozeniach života o živote alebo smrti človeka rozhodovali sekundy, amygdala rozhodovala o boji, úteku alebo tzv. stuhnutí. Hodnotenie možnej nepriateľskej skupiny pri stretnutí sa dialo počas niekoľkých sekúnd na základe vonkajších znakov, najmä farby kože, správania a ozbrojenia skupiny a iných signálov. Či chceme alebo nechceme, amygdala funguje aj dnes u každého človeka na Zemi, okrem iného aj vo vzťahu Rómov a Nerómov podľa vzorca Ohrozujú ma na živote?
Ak je v osade žltačka typu B, má politik podávať Rómom z osady pri návšteve ruku a ohrozovať večer svoje deti žltačkou? Alebo príklad fungovania amygdaly v tzv. našom svete – ako sa správa zubár pri trhaní zuba pacienta, ktorý má AIDS? Prečo sú zavreté infekčné oddelenia v nemocniciach a sú v nich zakázané návštevy?
Hodnotíme postoje lekárov v týchto situáciách ako rasistické?
Čiže my musíme vymyslieť model, ako sa prispôsobiť ich systému myslenia?
Nie - my musíme začať meniť ich vedomie tak, aby rozmýšľali, čo bude s nimi aj zajtra.
Mali by sme formulovať poradie hodnôt v normatívnom systéme Rómov, žijúcich v osadách a porovnať ho s normatívnym systémom majority.
Keď im postavíme pri osadách centrálne budovy, môžeme ich v nich vychovávať.
Napr. bankomatové karty v programe SaS a v súčasnosti aj v programe MPSVR SR s týždennou alebo dennou obmedzenou výškou výberu peňazí by ich mali začať učiť myslieť na najbližšiu budúcnosť, denne hospodáriť a súčasne obmedziť úžeru.
Mohla by podľa vás časom nastať situácia, že osady s chatrčami zaniknú?
Samozrejme. Mladí Rómovia z nich predsa odídu, ak budú mať prácu. Práca prináša človeku ľudské dôstojnosť, umožňuje mu poslať dieťa do školy, zaplatiť nájomné, elektrinu a pitnú vodu.
Mnohí Slováci Rómov odmietajú. Sme národ rasistov?
Nie. Máme však vedecky podložené, že môžete byť najväčším humanistom a antirasistom, ale keď bývate v činžiaku a nad vami býva neprispôsobivá rómska rodina, do dvoch rokov sa stávate rasistom. Najskôr im požičiavate peniaze, pomáhate im, potom robia hluk o tretej v noci, vzťahy sa zhoršujú a nakoniec začnete volať políciu alebo skínov, aby vám pomohli.
Prečo je to tak?
Pretože postavenie Rómov v osadách vôbec neriešime. Navrhované riešenia možno bude veľa ľudí kritizovať, ale nech mi teda povedia, ako inak to riešiť. Stavaním tisícov sociálnych nízkonákladových štátnych alebo obecných bytov z peňazí daňových poplatníkov SR, kde za bývanie v nich potom Rómovia nevedia zaplatiť nájomné, elektrinu a pitnú vodu?
V predchádzajúcich mesiacoch sa vystupňovali problémy s Rómami aj v západnej Európe, francúzsky prezident navrhol aj radikálne riešenia a bol za to kritizovaný.
Kto chce žiť v našom európskom svete, sa musí prispôsobiť našim zákonom. Náš svet je ten najlepší svet, pretože je náš. Či sme dnes kresťania alebo ateisti, na kresťanských základoch (nezabiješ, nepokradneš, cti otca svojho a matku svoju...) naši predkovia náš svet budovali tisícpäťsto rokov. V našom svete chceme žiť dnes a chceme, aby v ňom žili naše deti a naši vnuci. Francúzsky prezident neurobil nič iné, len začal byť principiálny, dôsledne vo Francúzsku uplatňuje francúzske zákony.
V Plaveckom Štvrtku bol aj minister vnútra JUDr. D. Lipšic, naznačil, že problém nelegálnych chatrčí treba urýchlene riešiť. Jedným z riešení je zbúrať osadu. Zbúrajú ju?
V Plaveckom Štvrtku ide o prvú etapu prieniku neprispôsobivých Rómov do Bratislavy. Obyvatelia rómskej osady v Plaveckom Štvrtku búchajú na dvere Bratislavy a zobúdzajú spiacich a rómsky problém ignorujúcich politikov. V druhej etape prieniku začnú vznikať chatrče Rómov okolo Bratislavy, v tretej etape prieniku na niektorom z bratislavských sídlisk vznikne bratislavský Lunik IX. Model, ako funguje zvyšovanie počtu rómskych neprispôsobivých občanov, bratislavskí komunálni politici môžu vidieť v Košiciach.
Samozrejme, že osada nemôže byť zbúraná. Politici nie sú pripravení na riešenia. Falošné sú aj nádeje obyvateľov v okolí osady, že sa jej zbavia. Rómovia v Plaveckom Štvrtku zostanú Rómami v Plaveckom Štvrtku, za 20 až 30 rokov sa stanú majoritou v obci. Pán minister JUDr. Lipšic to môže myslieť aj úprimne, ale nemá zákonné možnosti presadiť zbúranie osady. Mimochodom – kto, za čo a kde postaví desiatky domov alebo činžiak pre obyvateľov zbúranej osady?
Ponovembrové vlády sa alibisticky zbavujú zodpovednosti a hádžu riešenie problému na krk bezmocným starostom a primátorom.
Čo sa dá teda v Plaveckom Štvrtku robiť?
Starostovi a občanom odporúčam, aby na katastrálnu mapu Plaveckého Štvrtku zakreslili trasu plynovodu, každú jednotlivú rómsku chatrč, postavenú na plynovode a okolo neho, v línii 100 metrov zistili počet obyvateľov, ktorí bývajú vo všetkých chatrčiach alebo v rodinných domoch. Odborníci by mali urobiť model výbuchu plynovodu, zistiť predpokladané počty mŕtvych, ťažko zranených a zranených v okruhu predpokladaného výbuchu včítane Nerómov - pôvodných obyvateľov Plaveckého Štvrtka, vypočítať predpokladané materiálne škody po výbuchu, na cintoríne dopredu vykopať napr. 20 hrobov, oznámiť okolitým nemocniciam, aby sa pripravili na prísun a ošetrenie zranených po výbuchu. Potom treba vyzvať pani premiérku, aby urobila mimoriadne zasadnutie vlády v Plaveckom Štvrtku s exkurziou ministrov do rómskej osady, postavenej na plynovode. Ak toto urobí pán starosta, vláda začne niečo riešiť.
Čo hovoríte na mapovanie rómskej kriminality v okolí osád?
Tzv. mapy zločinu sú bežné v kriminalistickej a komunitnej práci v niektorých demokratických krajinách. Ich zhotovovanie a dopĺňanie treba výrazne podporiť. Konečne sa do rozhodovacích procesov začali zapájať aj pracovníci Ministerstva vnútra SR, ktorí začínajú nazývať veci, fakty a javy pravými menami (zlodej je zlodej, incest je incest, znásilnenie je znásilnenie, vražda je vražda, syfilis v rómskych osadách je syfilis v rómskych osadách, prostitútky sú prostitútky, v niektorých prípadoch sa z úžerníka stane starosta a iné).
Geografické mapovanie priestupkov a porušovanie zákonov treba však urobiť nielen v rómskych osadách, ale plošne aj u Nerómov na asi 2 300 katastrálnych mapách obcí a štvrtí miest v celej SR až do detailov umiestnenia priestupkov alebo trestnej činnosti do jednotlivých domov alebo pozemkov. Mapy zločinnosti treba zverejniť na internete.
Vo všetkých obciach a mestách v SR treba zistiť údaje o tzv. stromoch života, iné detailné demografické údaje, príslušnosť k náboženstvu, národnostné a etnické zloženie obyvateľstva, úroveň chudoby, úroveň vzdelania, štatistické údaje kriminality, trendy prírastkov alebo úbytkov kriminality, finančnú a inú úžeru, potratovosť, dojčenskú úmrtnosť, hrubú úmrtnosť, počty hospitalizovaných pacientov, počty prípadov pracovnej neschopnosti a dĺžky pracovnej neschopnosti, chorobnosť s detailnou špecifikáciou, fajčenie, alkoholizmus, požívanie rôznych typov drog, frekvenciu pohybovej aktivity obyvateľov, požívanie epidemiologicky závažných potravín, štruktúru zamestnanosti a jej odvetvovú štruktúru, klasifikáciu nezamestnaných mužov a žien podľa profesií a veku, kvalitu pitnej vody, koncentráciu prašnosti, oxidu dusíka, kadmia, olova, úroveň hluku a iné najmä podľa Sčítania... v SR, ktoré sa uskutoční po desiatich rokoch v roku 2011.
Súčasne treba na internete do verejne prístupných máp zločinu umiestňovať aj bydliská odsúdených vrahov, pedofilov a iných páchateľov násilnej trestnej činnosti.
Čo treba robiť na Slovensku, aby sa politici zobudili?
Treba začať presadzovať občanmi kontrolovanú demokraciu, kde občan kontroluje politikov a vyžaduje od nich plnenie sľubov.
Politici by sa nemali hrabať do funkcií, na ktoré morálne alebo intelektuálne nemajú. Kto chce vládnuť a rozhodovať o životoch miliónoch občanov SR, musí na to mať.
V rámci ZMOSu treba založiť organizáciu zatiaľ bezmocných starostov a primátorov, ktorí na území svojich obcí alebo miest majú rómske osady. Títo starostovia a primátori by mali zorganizovať pochod Rómov z osád na Bratislavu po vzore Martina Luthera Kinga a jeho organizovania pochodu na Washington v roku 1963. Jedna osada, jeden autobus, v ktorom do Bratislavy pricestujú celé rómske rodiny. Sto autobusov by do Bratislavy malo doviesť asi 4 000 Rómov z osád. Deň by mali legálne táboriť na Námestí SNP, prespať tam a druhý deň sa utáboriť pred zasadajúcou Národnou radou. Zaručujem Vám, že o pochode Rómov na Bratislavu budú hovoriť aj v EÚ, správy o pochode prinesú médiá i CNN a problémami spolužitia Nerómov a Rómov sa konečne začne vážne a nielen formálne zaoberať aj vláda SR a Národná rada SR. Ďalej treba zobrať na zodpovednosť všetkých doterajších premiérov SR od roku 1990 (páni Čarnogurský, Mečiar, Dzurinda, Fico, za rok už aj p. Radičová) za to, že nekonali, nepripravili napr. zmenu legislatívy napr. v oblasti poskytovania sociálnych dávok. Treba osloviť predsedu NR SR p. R. Sulíka s výzvou, aby sa pokúsil zaistiť najmenej trojhodinový pobyt každého poslanca NR SR v rómskej osade, poslanci by počas pobytu mali vyzbierať najmenej 100 podpisov (krížikov) od obyvateľov osady, ktorí potvrdia ich návštevu v osade. Pán Sulík by mohol osobnými listami pozvať 636 poslancov Európskeho parlamentu, aby sa prišli pozrieť, ako žijú ich spoluobčania v EÚ na začiatku 21. storočia v Slovenskej republike.
Na východe sa už stavajú aj múry, ktoré oddelia bielych od Rómov. Čo na to hovoríte?
Sú to zúfalé kroky zúfalých ľudí, ktorí si nevedia poradiť. Čo iné majú robiť? Múry sú len dôsledkom toho, že vlády problém dve desaťročia neriešili. Rómsky problém je náš problém, Rómovia ani občania v dedinách a mestách s rómskymi osadami ho sami nevyriešia.
Ako to myslíte?
My s ním máme starosti, naše deti a naši vnuci s ním budú mať starosti a bude to stále horšie. Je hanebné, v akých podmienkach žijú v strednej Európe na začiatku 21. storočia na Slovensku desaťtisíce rómskych detí v osadách a tisíce detí chudobných Nerómov po celej Slovenskej republike bez pitnej vody, kanalizácie a elektriny. My musíme s ich situáciou niečo robiť kvôli tým deťom. Deti nemôžu za to, kde sa narodili. Deti nemôžete trestať za nečinnosť ich rodičov a nečinnosť vlády, parlamentu a občanov SR. Rómovia, niektoré rodiny Nerómov, žijúce na hranici chudoby a bezdomovci sú v situácii, že sú už bezmocní a nedokážu sa dostať z osád alebo z iných oblastí, kde v biede žijú, bez našej pomoci.
Čo sa môže stať, ak súčasná a aj budúce vlády nebudú riešiť problémy v rómskych osadách?
Súčasná vláda ešte ani nezačala vládnuť a už je jasné, že za štyri roky sa v rómskych osadách a v postavení bezdomovcov zmení málo. Dva roky sa budú spúšťať pilotné projekty, potom sa pripravia legislatívne návrhy zmien, stretnú sa s odporom časti poslancov v NR SR, mimovládnych organizácií i niektorých novinárov a posledný rok sa strany začnú chystať na voľby v roku 2014.
Bude pokračovať radikalizácia návrhov politikov a občanov, zvyšovanie dlhodobej nezamestnanosti (v súčasnosti asi 53 000 Rómov - zdravých mužov v osadách), stúpanie počtu Rómov v osadách. Nacionalistické strany sa budú sústreďovať na Rómov ako na hlavných nepriateľov Slovenska. Už sa nebude hovoriť o Židoch a o Maďaroch. Obyvatelia v niektorých okresoch už ani nebudú môcť ísť cez deň von na ulicu bez strachu z prepadnutia. Bude pokračovať transfer radikalizmu voči Rómom a Rómov voči gadžom z krajín V4. Bude sa stupňovať aj tzv. obrátený rasizmus Rómov voči Nerómom (gadžom).
Ak do rómskych osád nevstúpi katolícka cirkev, prenikne tam islam.
To je pesimistický pohľad...
Kto sa pokúša pozerať na situáciu objektívne, nemôže mať iný pohľad. Do videnia v lepších časoch, možno po voľbách v roku 2014.
10.11.2010
Texty pod prílohy - obrázky:
Príloha 1 – Návrh na zriadenie Fakulty rómskych európskych štúdií na UKF Nitra
Príloha 2 – Kontúry návrhov riešení rómskych komunít v reálnom svete na Slovensku
Príloha 2A – Prognózovanie pozitívneho a negatívneho vývoja
Príloha 2B – Konflikt dvoch normatívnych systémov Nerómovia – Rómovia
Príloha 2C - Kompetencie + tok financií + osada
Rómsky nový list Romano nevo ľil 18.11.2002 s. 15 - 17
Príloha 4 – Grasgruber, P.: Putovanie ľudského rodu
Príloha 5 – Grasgruber, P.: Putovanie ľudského rodu
National Geographic, 30.3.2008
Pôvodná vlasť Rómov – bod C - stredná India
Príloha 6 – Anatómia emocionálneho prestrelenia
LeDoux, J.: Emotional Memory systems in the Brain.
Behavioral and Brain Research, 58,1
