Slovenské školy nie sú až na takej zlej úrovni aby sme museli stále prijímať opatrenia na zlepšenie výsledkov daných regiónov. Podľa mňa je jedno kde sa škola nachádza, pokiaľ má optimálne podmienky na vzdelávanie žiakov. Občas mi to príde akokeby Ministerstvo školstva nezaujímalo či školy majú dostatočné vybavenie. Ide hlavne o to, aby všetko schválené doputovalo na školy.
Napríklad si zoberme to, z čoho sa žiaci majú učiť. Len si prezrite všetky učebnice, z ktorých sa učilo od roku 2000. Mali by ste doma peknú zbierku. Pričom z jedného predmetu žiakom prináleží kvantum kníh. Napríklad spomeniem osemročné gymnázia, lebo som tam študoval. Za jeden školský rok študent donesie domov okolo 26 kníh. Knihy súčasné ale aj knihy, z ktorých sa učilo pred piatimi rokmi, šiestimi. Dokonca študent nosí domov knihy, z ktorých sa učili ešte jeho rodičia. Porovnajte si požiadavky na učivo vtedy a dnes. A to ma najviac zarazilo keď som sa dopočul, čo sa dialo okolo schvaľovania nových učebníc. Tipujem, že do roku 2020 tu bude zase ďalšie množstvo učebníc, aj keď...
V súčasnosti sa začal po školách potulovať nový aspekt, a to vyučovanie pomocou nových metód. Nejde o to žiakom čo najviac nadiktovať a hustiť do hláv, ale ide o to, aby si žiaci zapamätali čo najviac z toho, čo vidia alebo čo si môžu na vlastnej koži vyskúšať. Všetci vieme, že to nieje zlý nápad. Minule som sa dopočul, že pre školy sa pripravuje projekt, ktorý dá žiakom do rúk notebooky, aby "mali v školách to, čo im chýba". Samozrejme, že to má slúžiť na zlepšenie podmienok vyučovania a určite aj niečo ušetriť na zošitoch. Tu sa naskytá otázka: Načo sa učia deti v škole písať, keď po určitom čase im chcú písanie "ukradnúť"? Celkovo na mňa tento projekt pôsobí sympaticky, lebo žijeme v dobe, s ktorou musíme držať krok.
Asi ani vám neunikol spor o žiakov na osemročné gymnázia. Spor, ktorý sa tiahne už dobrých pár rokov. Súčasný minister školstva, pán Čaplovič, očakáva od výsledkov práce študentov oveľa viac ako dokázali podľa posledných hodnotení. Ak si to tak zoberieme, osemročné gymnázia sa pomaly ale isto stávajú minulosťou. Výsledky tohtoročných maturít ukázali, že študenti osemročných gymnázií sú približne na rovnakej úrovni ako štvorroční. Čím to je?
Možno práve tým, že osemročné gymnázia nepostihla žiadna reforma. Stále išli tým istým smerom. Od začiatku až do konca. Prakticky boli pripravení na to, čo ich podľa pravidiel malo na konci čakať. Kdežto štvorroční gymnazisti a ďalšie školy prijímali stále nové "smery" ku ktorým kráčajú. Cesta osemročných je priamka, ktorá bola kedysi prijatá, no na jej ukončenie musel študent skočiť o riadny kus hore, aby prešiel. Grafom štvorročných je postupné stúpanie k vysnívanému bodu. Možno preto je ten rozdiel. Napríklad ja keď som maturoval, nikto nám nepovedal, že budeme maturovať z AJ B2. Dozvedeli sme sa to na konci predmaturitného ročníka. Čo znamená, že sme sa na takúto formu nepripravovali. No museli sme to za ten posledný rok zvládnuť. Nikto sa nás nepýtal či chceme alebo nie. Je to tak a hotovo.
Tak funguje aj celé školstvo. Ak sa raz niečo schváli tak celé Slovensko sa môže aj "na hlavu postaviť".
