A mnohí určite veria aj tomu, že ministerstvo cenzuruje. Títo samozvaní vyšetrovatelia a sudcovia vychádzajú zrejme z toho, že nezáleží na pravde, ale na tom, ako hlasno kričia.
Dovoľte vecne uviesť, čo urobilo Ministerstvo kultúry vo vzťahu k „časopisu“ KALI špeciál.
OĽaNO, ako vydavateľ, požiadalo ministerstvo kultúry o zaevidovanie periodika s názvom KALI špeciál. Ako postupovalo ministerstvo kultúry? Žiadateľovi okamžite vyhovelo.
Druhý akt. Slovenská pošta sa obrátila na ministerstvo kultúry so žiadosťou o poskytnutie stanoviska, či eviduje periodikum KALI špeciál a či spĺňa zákonom požadované náležitosti . Ministerstvo do štyroch pracovných dní odpovedalo, že periodická tlač s týmto názvom je registrovaná a že nespĺňa niekoľko zákonom požadovaných náležitostí. Neobsahuje zreteľne uvedený údaj o vydavateľovi, ani dátum vydania a ročník vydávania tlače a ani medzinárodné štandardné číslo ISSN. Vydavateľ si teda zrejme nesplnil svoju zákonnú povinnosť v plnom rozsahu. Nič viac, nič menej. Žiadna obštrukcia, žiadna cenzúra.
A napriek tomu drzé vyjadrenia Rajtára a Viskupiča.
Ako je to možné?! Ako je možné, že si títo poslanci dovolia vznášať lživé obvinenia o spiknutí, obštrukciách a cenzúre?
Je to možné preto, lebo sú obyčajní klamári? Alebo uverili, že oni sú nad zákonom? A že im sú v boji proti vláde dovolené neférové a protizákonné postupy?
Ak raz pripustíme, že v politickom zápase je dovolené porušovať zákon, napríklad bankové tajomstvo a ešte to označiť za vlastenecký čin, pretože sa ho dopustil asistent opozičného poslanca, potom nás čaká desivá budúcnosť.
Zdá sa vám, že to nesúvisí s časopisom KALI špeciál? Ale súvisí. Nemať ako vydavateľ v poriadku noviny je možno len lajdáctvo. Neuznať si takúto chybu je už arogancia. No ešte aj obviniť ministerstvo kultúry zo spiknutia a cenzúry len preto, lebo takéto pochybenie vecne skonštatuje, to je už brutálny útok v duchu – nám je dovolené všetko a vy držte hubu.
A prečo o tom píšem? Samozrejme aj preto, lebo chcem obhájiť Ministerstvo kultúry. Ale ešte viac preto, lebo viem, že príklady priťahujú. Dnes OĽaNO a SaS odobrujú porušovanie zákona samovýkladom o vlasteneckom čine. Zajtra to môže byť niekto iný z opozície, kto ich napodobní. Niekto, kto má ešte menej zábran. Ale cestu už má prekliesnenú. A čo potom, keď aj on pomenuje nejaký zo svojich deštruktívnych činov za vlastenecký?
Preto tvrdím, ak poslanci, ústavní činitelia obhajujú trestný čin ako vlastenectvo, je to ešte horšie ako samotný trestný čin. A ak zastrašujú ministerstvo, že nemôže poskytnúť vecné stanovisko v otázke svojej pôsobnosti, je to nebezpečnejšie ako nimi vymyslená cenzúra.
