
Prečo ide o projekt marketingový, čiže odohrávajúci sa viac vo svete reklamy a médií, než reálne politický? Nespochybniteľne inšpirácia pre našich slovenských 99% prišla z USA a hnutia Occupy Wall Street, ktoré sa okrem iného vyznačuje tým, že reálni, nespokojní ľudia okupujú toto srdce finančného sveta. Na Slovensku sa v uliciach nezjavili ľudia, zato ich zaplavili bilbordy so značkou 99%, následne inzeráty v tlači a na internete a televízne spoty. Až po týždňoch tejto už na prvý pohľad drahej kampane sa predstavila pätica ľudí, ktorí reprezentujú 99%. Táto skupinka bola samozrejme vybraná reprezentatívne - od umelca až po nezamestnaného, aby sa s nimi mohol stotožniť každý. Následne podľa manuálu zadefinovali spoločného nepriateľa, ktorým sú skorumpovaní politici a bohatí vyvolenci. Nuž, kto by nezatúžil byť v opozícii voči týmto jednopercentným zločincom. A aby náhodou nepadlo podozrenie, že práve 99% je napojené na to démonické jedno percento, bolo potrebné poskytnúť ako jednu z prvých informácii aj to, že úvod kampane 99% stál iba okolo 100.000 eur a predovšetkým, že na túto sumu sa vyzbierali prví piati signatári. Kto tomuto uverí, je na dobrej ceste stať sa oddaným stúpencom iniciatívy a neskôr aj strany. Pritom aj laik a súdne rozmýšľajúci pozorovateľ vidí, že len samotný úvod kampane 99% musel stáť o veľa viac. Nuž ale, aký by to bol podvod, ak by vo svojom rodnom liste nemal klamstvo. O to viac bude iniciatíva 99% v rámci svojej kampane hlásať všetkými kanálmi, koľko tisícok ľudí sa k nej každý deň pridáva. Nebudú pritom chýbať ani ľudské príbehy a samozrejme známe tváre.
Prečo sa môžeme domnievať, že v prípade 99% nejde o ušľachtilé ciele v prospech väčšiny, ale o agresívny biznis obchodníkov a zbrojárov? Ako indícia nám poslúži príbeh novej SDĽ, ktorá sa v minulých voľbách vyznačovala nielen podobne bombastickou kampaňou bez reálneho obsahu, ale s 99% ju spája osoba hlavného sympatizanta a podporovateľa Ivana Weissa (napokon aj člena ústrednej volebnej komisie za SDĽ). Tento pán a ďalší jeho príbuzní obchodujúci aj v zbrojárskej oblasti síce neuspeli do tej miery, že by sa SDĽ dostala do parlamentu, no predsa len odčerpala percento ľavicových voličov a teda sa podieľala na tom, že pravica prečíslila Smer a zostavila vládu. Viditeľnou odmenou sa pre nich stalo krátko po voľbách napríklad aj to, že istá Silvia Horváthová, ktorá sa objavila na kandidátke SDĽ, bola po voľbách dosadená na čelo odboru na Ministerstve hospodárstva, ktorý má na starosti aj vydávanie a kontrolu licencií pri dovoze vojenského materiálu. A ten istý Ivan Weiss dnes vystupuje ako jeden zo zakladajúcich signatárov iniciatívy 99% bojujúcej proti jednému percentu vyvolencov. Nemôžem tu nespomenúť jednu kuriozitu zo života nevyvoleného Ivana Weissa, a síce tú, že je zakladateľom konského póla na Slovensku a jedným zo spoluorganizátorov presláveného turnaja boháčov a celebrít J&T na Štrbskom plese. Ale prečo nie, aj Šavel sa zázračne obrátil na Pavla. Nebude napokon jediný, ktorý bude musieť v rámci svojej účasti v iniciatíve 99% urobiť poriadny názorový obrat.
Určite sa to bude týkať aj Eduarda Chmelára, ktorý pôjde do volieb na kandidátke 99%, hoci doteraz sa prezentoval ako pacifista a navrhoval napríklad zrušiť armádu. To, že sa nechal naverbovať ľuďmi, ktorí so zbraňami obchodujú, je len časť jeho názorového a životného obratu. Ešte výraznejšiu zmenu postoja tohto občianskeho aktivistu dokazuje jeho rozhovor z marca 2011 v časopise Plus 7 dní, kde objasňuje, ako ho oslovili ľudia z pozadia SDĽ (čiže ten istý Ivan Weiss, ktorý je dnes v iniciatíve 99%). Chmelár takto zdôvodňuje prečo ich ponuku odmietol: „Nevedel som si však dosť dobre predstaviť seba ako mierového aktivistu v strane financovanej zbrojárskou firmou. Presviedčali ma, že nie sú stranou na jedno použitie a myslia to úprimne. Možno áno. Ale nemôžem nevnímať, že po voľbách jedna z popredných predstaviteliek SDĽ získala miesto šéfky sekcie na ministerstve obrany. Nominantka údajne opozičnej strany, ktorej hlavný sponzor podniká v oblasti zbrojárstva! Mám to brať ako náhodu? Alebo ako prostý fakt, že SDĽ si splnila úlohu vo voľbách a dostala za to odmenu?" Máme teda my brať ako náhodu, ak by sme mali použiť jeho slová, že on, mierový aktivista už nemá problém byť v strane financovanej zbrojárskou firmou? Alebo je to len prostý fakt, že sa konečne dočkal ponuky, aká sa ťažko odmieta?
Je to samozrejme jeho problém, len by sa nemal tváriť ako zásadový a nezávislý aktivista vyžívajúci sa vo fanatickej a pokryteckej kritike najmä strany Smer. Ak by mu naozaj išlo o čisté financovanie strán, ako sa vyjadril v súvislosti s kandidovaním za 99%, ako prvé by mal požiadať mecenášov tejto iniciatívy, aby nás nezavádzali, že ich úvodná bombastická kampaň stála len 100.000 eur. Nielen preto, že nebude ťažké dokázať opak. Ale aj preto, že dať si na úvod čisté financovanie strán ako hlavný cieľ a pritom klamať hneď pri financovaní úvodnej kampane, znamená položiť veľmi vratké základy strany, ktorá chce bojovať so skorumpovanými politikmi a vyčistiť Augiášov chliev slovenskej politiky. Lenže, ak chce niekto úprimne vyháňať kupcov z chrámu, nesmie byť sám kupec. A tak sa skôr zdá, že skutočným cieľom toho jedného percenta, či skôr jedného promile osôb, ktoré ťahajú nitky 99%, je opäť získať po voľbách nejakú strategickú pozíciu v štátnej správe, aby sa ich obchodom darilo. Inými slovami povedané ich cieľom je - urobiť si z ťaživých problémov 99% ľudí svoj 100%-ný biznis.