Sú chudobní ľudia neschopní?
Pravica umne vytvára ilúziu rovnakých príležitostí, kde všetci schopní sa stanú milionármi. No realita je taká, že u nás rastie počet ľudí s nízkymi príjmami a ľudí sociálne odkázaných a vylúčených. A práve preto je druhou tvárou pravicovej politiky tvrdenie, že tí, ktorí nezarábajú milióny, sú v podstate neschopní a leniví. A samozrejme, tí schopní a silní by na nich nemali doplácať. Toto je cynický koncept pravicovej politiky. Arogantnejší pravicoví politici, najmä v SaS, sa ním ani netaja. Nečudujme sa, že ak na Slovensku vládnu takéto strany, aj prirodzené požiadavky ľudí na dôstojnú mzdu alebo dôchodok a na vyvážené pracovno-právne vzťahy sa vnímajú ako neprimeraná záťaž pre spoločnosť.
Pravica zvaľuje rast dlhu na prehnané nároky ľudí
Čo sa týka kľúčových verejných služieb, ako je zdravotníctvo, školstvo, doprava, sociálne služby, to je čosi, na čom treba tiež podľa pravice šetriť, najmä pokiaľ ich poskytuje štát. Avšak na ktorých sa má zarábať, keď sa sprivatizujú. Pravica v podstate zvaľuje vinu za rast verejného dlhu a rast nezamestnanosti na údajne prehnané nároky pracujúcich, viď minimálna mzda ako údajná príčina rastu nezamestnanosti. Zamestnanci a dôchodcovia sú teda vinníci a preto oni majú naplniť štátny rozpočet cez rôzne škrty, zvýšenú DPH a zvýšené poplatky.
Ľudia si myslia, že s ľavicou sa spája životná prehra
Dotknime sa aj obsahu sociálno-demokratickej politiky. Zúžiť ju len na ochranárstvo a solidaritu s najslabšími považujem za nedostatočné a vyčerpané. Áno, musíme si uchovať silnú solidaritu s ľuďmi hendikepovanými, odkázanými alebo starými, ktorí už nemajú šancu ani čas byť úspešní. Ale sú tu aj ďalší ľudia a je ich väčšina, ktorí sa necítia byť odkázaní. A mnohí z nich si dnes myslia, že práve s pravicou sa spája úspech a s ľavicou životná prehra. Prečo je to tak? Čiastočne aj preto, že úspech sa dnes zredukoval na čisto ekonomický rozmer. Ale takýto úspech zhmotnený do peňazí nezaručuje človeku ani spokojnosť, ani šťastie. Práca a zárobok je nevyhnutný základ, ale rovnako dôležité je aj zmysluplné, spoločne zdieľané žitie v rodine a v komunite, aj ako protiklad k pravicovému uzavretému individualizmu a sociálnemu egoizmu.
