Už samotný let do Ríma pôsobí sviatočne. Sedíme v poslednom rade a pred nami sa chaoticky a hlavne hlučne usádza skupina asi 25 Talianov. Dohadujú sa, kto s kým a kde bude sedieť. Možno to malo aj konkrétny dôvod, akonáhle totiž letušky roznesú kávu a sendviče, postaví sa jeden z vpredu sediacich Talianov do uličky, a celá grupa sa pod jeho vedením dá do spevu. Lietadlom znie chrámová pieseň (asi) v latinčine. Zborový spev pokračuje ďalšiu polhodinu, šikovný dirigent zvláda svoju funkciu aj zo sedadla držiac v ruke skrútený plagát namiesto paličky (to už v čase, kedy sa lietadlo blíži k cieľovej destinácii a cestujúci sa musia pripútať). Kultúrne predstavenie na palube je odmenené potleskom a ja dodatočne zisťujem, že sa pravdepodobne jedná o účastníkov Medzinárodného festivalu adventnej a vianočnej hudby, konajúceho sa počas predchádzajúceho víkendu v Bratislave. Tak trochu uvažujem, aké predstavenie by sme zažili, pokiaľ by s nami cestoval tanečný súbor. Uličky v lietadle predsa len nie sú vhodné na valčík...
Vidieť vianočnú výzdobu pri nejakých 18 stupňoch je pre mňa trošičku nezvyk. V potravinách dostať panettone všetkých možných veľkostí a príchutí, vo výkladoch je naaranžovaná imitácia snehu, a na piazza Navona sa môžete odfotiť so Santom sediacim na sánkach. Len samotného snehu nikde niet. Netuším, či Rím zažil niekedy biele Vianoce. Alebo či z reproduktorov znie len nesplnený sen: „I'm dreaming of a white Christmas..."
Aj keď v Ríme nie som po prvý raz, treba navštíviť dobre známe miesta. Splynúť s davom turistov pri fontáne Di Trevi, zavítať na pôdu najmenšieho štátu sveta, Vatikánu, či pozrieť si stromček pri Koloseu.
V kostole Svätého Pavla za hradbami sú namaľované portréty všetkých doterajších pápežov, počnúc svätým Petrom, končiac Benediktom XVI. Vraj ak na portréty ďalších už nebude priestor, nastane koniec sveta. Ale nebojte sa, nebude to tak skoro, zopár voľných miest sa v kostole ešte nájde...
Schody smerujúce na piazza Campidoglio zdobia štylizovaní anjeli s trúbkami.
Pred pamätníkom Viktora Emanuela, na piazza Venezia, stojí ďalší stromček. Ten vraj museli vymeniť, pôvodne tam bola umiestnená modernejšie poňatá jedlička v tvare osvetleného ihlana, čo sa však nepáčilo miestnym a ani starostovi mesta, a tak bol umelecký počin pár dní po svojej inštalácii nahradený klasickým stromčekom.
Od pamätníka pokračujeme po Via Corso, ktorá je vyzdobená v talianskych farbách. Svetelná zástava natiahnutá nad hlavami turistov i miestnych meria skoro dva kilometre. Domáci však vravia, že výzdoba už nie je ako bývala. To viete, kríza...
Tretiu adventnú nedeľu smerujeme k moru. Ostia je bez problémov dosiahnuteľná prímestským vlakom. Pláž je takmer vyľudnená, len pár ľudí prišlo na prechádzku. Vyzúvam topánky a ponáram nohy do slanej vody. Myslela som, že bude chladnejšia, ale jej teplota je veľmi príjemná. Je krásne prechádzať sa po pláži takmer v polovici decembra, nechať si masírovať nohy pieskom a obmývať morskými vlnami. A potom sa zastaviť na zmrzlinu.
Vraciame sa do Ríma a ideme navštíviť miestne vianočné trhy na piazza Navona. Sú trochu iné od tých našich, a nie je to len vonkajšou teplotou. Prevládajú tu hračky, dekorácie a sladkosti. V jednej časti sú akési improvizované strelnice, ako keď k nám prídu kolotoče. Cigánsku a lokše neponúkajú, ale môžete si dať obrovskú sladkú šišku alebo palacinku s nutelou. A gaštany, ale tie v Ríme predávajú aj uprostred horúceho leta.
Nakoniec nachádzame stánok, v ktorom majú varené víno. Slečne za pultom chvíľu trvá, než pochopí, čo od nej vlastne chceme, varené víno asi konzumujú len niektorí turisti zo severnejšie položených krajín, miestni si dávajú pivo alebo kokakolu. „Aááá, ot vajn..." zopakuje svojskou výslovnosťou anglický nápis a pustí sa do prípravy. Žiadna bandaska s vopred uvareným vínom, pekne odleje trochu červeného do hrnca, dosype klinčeky a hrniec položí tuším na gril zohriať. Ale možno tam má jednoplatničku, nevidím poriadne kam ho kladie. Víno nakoniec ani nie je veľmi horúce, ale musíme uznať, že je veľmi dobré. More, zmrzlina a varené víno na vianočných trhoch v jeden deň je zaujímavá kombinácia.
Na záver na trhoch ešte obehneme zopár stánkov s rozličnými variáciami čarodejnice Befany, ktorá talianskym deťom nosí darčeky. Robí tak až v januári a nie na Vianoce, vtedy deti obdarúva Babbo Natale, importovaný Santa Claus, prípadne Ježiško známy ako Gesù Bambino. Befana priletí na metle v predvečer Troch kráľov, cez komín, občerství sa pre ňu pripraveným jedlom, dobrým deťom nechá darčeky a tým zlým uhlie. A ak by aj nebola skutočná, ako dekorácia je rozkošná.
