Ráno vyrážame na prehliadku Lisabonu. Začíname na hrade São Jorge, z ktorého je nádherný výhľad na červené strechy mesta a rieku Tejo.
Z hradu schádzame do uličiek starého mesta, kde po dobrom obede oddychujeme na dlažbe námestia Comercio. Rovnaké miesto si na odpočinok vybrali aj iní...
Do štvrte Bairro Alto sa vyvezieme vyše storočným výťahom Santa Justa. Horná plošina výťahu je podobne ako hrad výborným vyhliadkovým miestom. Atmosféru dopĺňa živá produkcia tradičnej portugalskej hudby fado z malej kaviarne na terase.
V hornej štvrti sa nachádzajú ruiny kostola Carmo. Strop gotickej katedrály nevydržal zemetrasenie v roku 1755. V kostole, ktorý nikdy nebol opravený, sa v súčasnosti nachádza aj malé archeologické múzeum.
Ďalší deň je naším cieľom štvrť Belém pri rieke Tejo. Na nábreží stojí monumentálny pamätník objavom a objaviteľom.
Belémska veža bola postavená v 16. storočí ako súčasť obranného systému mesta s cieľom chrániť vstup do ústia rieky a dnes je asi najznámejšou lisabonskou pamiatkou a súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO.
Kláštor rádu svätého Hieronýma bol vybudovaný na začiatku 16. storočia na mieste, kde Vasco da Gama v modlitbách strávil poslednú noc pred odplávaním do Indie. Kláštor je vrcholom portugalskej gotickej architektúry pomenovanej po kráľovi Manuelovi I.
Podobne ako vo väčšine miest, aj lisabonské svetlá v noci vyvolávajú romantickú náladu...
Na jeden deň si požičiavame auto a vyrážame spoznávať okolie hlavného mesta. Našou prvou zastávkou je palác Pena nad mestečkom Sintra. Rôznofarebné vežičky pôsobia priam rozprávkovo a výhľady do okolia sú úžasné. Pod palácom sa nachádza rozľahlý park a na kopci oproti maurský hrad.
V obchode so suvenírmi kúpite takmer všetko, aj vianočný stromček v konzerve.
Na chvíľu sa zastavujeme aj v samotnej Sintre.
Potom už pokračujeme kľukatými cestami k pobrežiu. Mierime na najzápadnejší výbežok európskej pevniny, na miesto, "kde sa zem končí a more začína". Vlny sa rozbíjajú o pobrežné skaliská a v diaľke za oceánom je Amerika.
Keďže priamo k vode sme sa nedostali, zastavujeme pri pláži o pár kilometrov južnejšie a napriek marcovému počasiu ideme otestovať teplotu Atlantiku. Síce len po kolená a vo vetrovkách, ale predsa.
Foto: Andrea Šebáňová
Posledný deň prší a tak je veža Vasca da Gamu, najvyššia budova v Lisabone trochu smutná.
Atrakciou, ktorú nemôžeme vynechať, je jazda električkou číslo 28. U nás by tento typ vozidla bol už dávno v dôchodku a na koľajnice by sa dostal iba pri špeciálnych príležitostiach, tu sa električky-prababičky šplhajú do kopcov a lákajú turistov.
Posledné hodiny pred cestou na letisko trávime táraním sa po starých schátraných uličkách štvrte Alfama.
Ďalší pekný výlet končí... A mne pribudlo do zoznamu ďalšie miesto, kam by som sa raz chcela vrátiť.
