Plavíme sa pomedzi domčeky pokryté rákosovými strechami. Cesty tu nemajú, len po jednej strane kanála vedie úzky chodník. Miestni sa k vlastným obydliam dostávajú na člnoch alebo niektorým z desiatok klenutých mostov, vďaka ktorým si Giethoorn vyslúžil prezývku holandské Benátky. Alebo tiež Benátky severu, aj keď na toto označenie si nárokujú viaceré mestá z rôznych krajín.
V slovenských dedinách nájdete pred domami lavičky, odkiaľ je možné sledovať okoloidúcich a lokálny spoločenský život. Aj tuto majú domáci svoje lavičky, akurát stoja na brehu kanála a pozorovať sa z nich dajú okoloplaviaci sa turisti. Tým zasa - na rozdiel od Slovenska - pod auto nepodbehne žiadna pouličná mačka či pes, na dopravnej tepne „zavadzajú" len kačice, a tie sa prichádzajúcim dopravným prostriedkom šikovne vyhýbajú. A miestna mládež sa tu nepreháňa na motorkách, ale na člnoch.
Pomalou plavbou sa dostávame za mesto, loď jemne čerí vodnú hladinu. Domy ostali za nami, okolo je len pár stromov a nekonečné tŕstie. Sem už turistické vyhliadkové lode nezavítajú a tak sú občasné mostíky menej klenuté. Miestami musíme v našej loďke poriadne skloniť hlavy, aby náhodou nedošlo k úrazu.
Na chvíľu vypíname motor (ktorý je našťastie celkom tichý) a vychutnávame si zvuky prírody. Ozýva sa vodné vtáctvo, ponad nás preletí bocian opravujúci si svoje hniezdo, v diaľke trepocú krídlami labute. Široko-ďaleko niet nikoho. Zubaté jarné slniečko príjemne hreje a ja si užívam pokoj navôkol. A na um mi prichádza myšlienka, ktorú som čítala kedysi dávno: hory sa ti ukazujú už z diaľky, rovinu musíš objavovať sám, pomaly a postupne. Nedá sa nesúhlasiť, napriek tomu, že v tomto rovinatom kraji vidíme doďaleka, netušíme, čo sa skrýva za ďalším meandrom či ostrovčekom tŕstia.
Pomaly priplávame na jazero Bovenwijde, ktoré tvorí akýsi „obchvat" Giethoornu. Hlavný kanál je totiž jednosmerný a tak sa všetky lode vracajú cez jazero. A potom niektorým z bočných kanálov priplávajú späť do centra. Vodná doprava je tu riadená značkami a na menej prehľadných úsekoch sa nájdu aj zrkadlá.
Počas našej plavby v mestečku pribudlo ľudí, doprava na vodnej tepne hustne, rodinky na prechádzke si vychutnávajú nedeľné popoludnie a posedávajú v kaviarničkách na brehu, turisti objavujú drobné obchodíky a galérie.
Aj my podľahneme pohodovej atmosfére a po vrátení loďky v prístave sa vraciame do centra a časť plavebnej trasy absolvujeme opäť, tentokrát po vlastných. Nakúkame do obchodíkov s ručne robenými mydlami a keramikou a potom nás zvábi horúca čokoláda so šľahačkou...
Príjemne strávená nedeľa...
