

Múzeum pod holým nebom, ktoré čoskoro oslávi storočnicu, nám dnes ukazuje ako žili bohatí i chudobní Holanďania v minulosti. Tí druhí často bývali v jednej miestnosti, ktorá slúžila ako kuchyňa, obývačka i spálňa zároveň. Vlastne, spálňou bola posteľ v skrini, oddelená závesom alebo okenicami. Na prvý pohľad mi to pripomína bábkové divadlo.






Farmári mali domy spojené so stajňou, a tak niekedy v jednej veľkej miestnosti spolunažívali aj s hospodárskymi zvieratami. Dnes atmosféru tmavého príbytku dopĺňajú zvuky bučania kráv.


V skanzene sa nájdu aj domy bohatých, zariadené štýlovým nábytkom.


Hygiena v minulosti nebola prioritou. Staršie domy kúpeľne nemali a tečúca voda bola maximálne tak v kanáli alebo v rieke, ktorá zároveň zabezpečovala „splachovanie" latríny postavenej nad ňou. Na názorné dokreslenie funkcie tejto drevenej búdky sa z nej ozývajú slastné zvuky úľavy. V inej časti areálu zasa nájdete verejný urinál.

V zdravotnom stredisku z päťdesiatych rokov sú aj verejné sprchy, kam sa tí bez vlastnej kúpeľne mohli prísť raz týždenne poumývať. Budova páchne dezinfekciou a počuť tu detský plač.
V múzeu nechýbajú domy so zariadením zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Moderné kúpeľne, obývačky, detské izby s hračkami a kuchyne s elektrospotrebičmi. Občas sa pred domom nachádza maketa bociana. Znak, že sa v rodine narodilo dieťa.


A keďže sme v Holandsku, majú tu samozrejme aj niekoľko veterných mlynov, ktoré ku krajine neodmysliteľne patria. Niektoré sa otáčajú celé podľa smeru vetra, iným sa otáča len strešná časť s vrtuľou.




Ďalšou typickou stavbou sú zdvíhacie mosty cez kanály.

Keďže Holanďania sa živili najmä farmárčením, po celom areáli pobehuje množstvo hospodárskych zvierat - kravy, ovce, kone, sliepky, prasatá... A záhradu stráži strašiak.







Život remeselníkov v minulosti približujú expozície v jednotlivých domoch. Predvedú vám tu výrobu kolies, lán, syrov či papiera a personál tu pobehuje v dobovom oblečení. Alebo si môžete pozrieť, ako fungovala práčovňa na konský pohon. Bielizeň sa prala v obrovských kadiach a potom sušila prestretá na tráve.


V pivovare zistíte, ako sa v minulosti varilo pivo. A na ochutnávku vám aj načapujú. Žalúdky si zasa naplníte v niekoľkých reštauráciách. Napríklad čerstvo usmaženými poffertjes, miestnymi minilievancami.

Nechýba obchodík, farský kostol z druhej polovice 17. storočia a samozrejme škola. Taká iná, bez lavíc otočených jedným smerom. Len s takými normálnymi stolmi, na ktorých ležia bridlicové tabuľky na písanie.



Železničná stanica s nákladnými vagónmi a skladom pripomína obchodovanie Holandska so zámorím. A na druhej strane koľajníc sa nachádza električkové depo s historickými električkami, ktoré pred vojnou jazdili v Arnheme. Dnes už nepremávajú. Vlastne, v skanzene áno. Okruh má šesť zastávok a ak ste unavení z prehliadky, môžete sa nechať k ďalším domom či veterným mlynom odviezť vodičom v štýlovej uniforme.



Deti si v skanzene tiež prídu na svoje. Keď ich omrzia domy a zvieratá, môžu sa vybehať na detskom ihrisku či v bludisku a skúsiť si zajazdiť na historickom bicykli s veľkým predným a maličkým zadným kolesom. A občas tu pre ne býva špeciálny program, najmä cez víkendy a prázdniny, prípadne pre skupiny.

Zaujímavá je aj časť nazvaná Holandsko zbiera. Na zastávke električky a v tráve okolo budovy sa nachádza množstvo roztomilo gýčových trpaslíkov, a vo vnútri zasa zbierky všetkého možného. Expozíciu pravdepodobne pravidelne obmieňajú (susedná budova je prístupný depozit), momentálne okrem iného vystavujú vláčiky, pokladničky najrozličnejších tvarov a veľkostí a grcvrecká z lietadiel. Ak niečo zbierate a hľadáte niekoho s podobným postihnutím, aby ste si mohli vymieňať duplicitné exempláre, môžete tu na seba nechať kontakt.




Vo vstupnom pavilóne sa nachádza aj expozícia dobového oblečenia a interiérov obchodov. A vstup do Holandramy - veľkej kapsuly, v ktorej sa vydáte na cestu naprieč Holandskom. Usadíte sa na lavičku, premietajú vám obrázky krajiny a budov, celé sa to s vami otáča a natriasa a do toho počúvate komentár v holandčine. Keďže nerozumiem, môžem sa sústrediť na obrázky.
A potom už ostáva len urobiť jeden veľký krok vpred - a vrátiť sa späť do 21. storočia...