Dvadsať minút po pristátí už sedím vo vlaku. Holandské vlaky sú rýchle, chodia často a takmer všade. Nákup lístka je jednoduchý - ťuk-ťuk-ťuk, automat vypľuje lístok a váš účet je o pár eur ľahší. Teda pokiaľ vlastníte tú správnu kartu - automaty sú trošku prieberčivé.
Prestup a časovú rezervu využívam na prehliadku mesta Leiden.
Je sobotné ráno a ulice sa pomaly zapĺňajú ľuďmi. Parkoviská pre bicykle sú už plné. Dokonca aj tie poschodové.
Niektoré bicykle už parkovisko nepotrebujú. Skôr niekoho, kto ich odnesie do šrotu.
Leiden je univerzitné mestečko rozkladajúce sa na rieke Rijn. Na jej brehoch sa koná trh. Vôňa syrov a čerstvého pečiva sa mieša s vôňou čokolády a kvetov. Hm... tento obchodík má zaujímavý názov... človeka napadne všeličo, ale predávajú tu víno.
V Leidene sa narodil Rembrandt, ale žiadny rodný dom som počas hodinovej prechádzky neobjavila. Len niekoľko kostolov, veterný mlyn a malú citadelu na kopci. Teda, kopci v holandskom ponímaní - čiže na sotva pármetrovom kopčeku.
Na dlhšie táranie sa bohužiaľ nemám čas, vraciam sa na stanicu. Popred ňu sa tiahne dlhočizný rad. Dlhší som asi ešte nikdy v živote nevidela. Ľudia trpezlivo čakajú v niekoľkostometrovom mnohostupe. Vyzerajú viac turisticky ako domácky. Postupujem smerom k začiatku a tabuľa s nápisom "Keukenhof" mi prezradí, na čo sa to tu vlastne čaká. Rozkvitnuté kvetinové záhrady boli jednou z možností, kam sa ísť pozrieť, kamarátkin manžel však obzeranie kvetiniek rázne zamietol.
A tak namiesto do Keukenhofu mierime do mestečka Alphen aan den Rijn a do historického náučno-zábavného parku Archeon. Park je rozdelený na tri časti - pravek, dobu rímsku a stredovek - a dozviete sa tu, ako žili a čím sa živili naši predkovia. Môžete si tu napríklad vyskúšať plavbu v mierne sa potápajúcom kanoe, skúsiť založiť oheň bez zápaliek a zapaľovača, zastrieľať si z luku či vyliezť na rímske opevnenie. A tiež navštíviť obydlia typické pre jednotlivé obdobia. K atmosfére prispieva aj koník v ohrade, o strom priviazaná koza a sliepky motajúce sa popod nohy. (Večeru sme si šípom netrafili, ale občas možno zaznamenajú nejaké straty na slepačích životoch.) Odpadky sa tu hádžu do prútených košov voľne položených popri chodníkoch, žiadne kovové kontajnery tu nenájdete. Všetko dopĺňajú komparzisti v dobových odevoch podávajúci informácie o jednotlivých činnostiach. Vitajte v minulosti.
Hm... Aký je dnes vlastne deň..? Mali to tí Rimania tažké...
Dokonca aj výzdoba WC je dobová. Samotné toalety našťastie súčasné. Ale zopár ukážkových retrolatrín sa v areáli nájde.
Ďalší deň ideme na výlet do holandských hanzovných mestečiek. Najprv Kampen...
...a potom Zwolle.
Využívame možnosť vyliezť na vežu miestnej baziliky. Mimoriadne ukecaný ujo (ktorému síce po holandsky veľa nerozumiem, ale neva) nám odomkne dvere, za ktorými sa skrýva úzke točité schodisko. Dostávame kartičky s pokynmi, ako sa vo veži a na veži správať. Po zostupe ich máme vrátiť. Zákaz skákania sa prekvapivo medzi desiatimi dobrými radami nenachádza. Smerom nahor nás čaká niečo vyše dvesto schodov. A zhora pekný výhľad na mesto a jeho okolie. Po návrate dolu vraciame informačné pokyny a dostávame čosi ako pamätnú minikartičku a obrázkom kostola a dátumom, kedy sme sa vyštverali na vežu. A ujo pridá ešte zopár informácií o histórii kostola. V holandštine, ako inak.
Holandské počasie sa bohužiaľ mení a ďalšie dni sa nám v daždi výletovať veľmi nechce. Musím si predsa niečo nechať aj na nasledujúce návštevy. Veď aj nabudúce bude treba do Holandska doviezť horalky a piškóty a vymeniť ich za stroopwafeln a pár dekagramov syra.
