Sprievodca a kormidelník v jednom povie pár slov o každej jaskynke - aj keď diery a štrbiny v skalách nepovažujem tak celkom za jaskyne, tie sú podľa mňa podstatne dlhšie a hlbšie v podzemí.
„Jsi modrá... Jsi modrá jako hladina..." Ktovie, kde bral Štepán Šafránek inšpiráciu...
Neďaleko modrej jaskyne sa nachádzajú dva maltské megalitické chrámy - Hagar Qim a Mjandra. Kamenné stavby majú viac ako 5000 rokov, sú staršie ako egyptské pyramídy a najväčšie kusy kameňa vážia pár desiatok ton. Štylizovaný chrám sa dostal dokonca aj na maltské euromince.
Kvôli poveternostným vplyvom, na ochranu pred dažďom a slnkom, ich pred pár rokmi prikryli akýmsi stanom. Aspoň na nás pri prehliadke nepraží horúce maltské slniečko.
Pokračujeme do mestečka Mdina, bývalého hlavného mesta Malty. Leží vo vnútrozemí a nazýva sa aj tichým mestom. Blúdime úzkymi uličkami, občas sa vyhýbame drožkám s turistami, a postupne doputujeme ku katedrále i na vyhliadkové miesto na hradbách, z ktorého vidno snáď polovicu ostrova.
Hneď vedľa Mdiny sa nachádza mesto Rabat. Typické maltské uličky, vyľudnené vďaka popoludňajšej sieste, len zopár turistov mieri ku kostolu svätého Pavla, patróna ostrova. Kostol je už vyzdobený na tohtoročnú oslavu. Pod kostolom sa nachádza jaskyňa, v ktorej sa svätý Pavol ukrýval.
Históriu nám rozpráva miestny chlapík, ktorý sa v podzemí kostola pasoval za sprievodcu. Za pár drobných na kostol. Drobných... Euro má nižšiu hodnotu ako mávala maltská líra. Dvojité cenovky už vidno málokde, no ja mám ešte v pamäti moje prvé stretnutie so živými Malťanmi. Teda Malťankami. Bolo to pred mnohými rokmi v Nemecku. Ja som ceny z mariek na koruny prepočítavala „krát dvadsať", ony na líry „deleno päť".
Maltské mestečká sú zaujímavou spleťou uličiek. Pokiaľ samozrejme neberieme do úvahy hotelovú výstavbu. Do ulíc, nad chodníky, vytŕčajú z fasád akési verandy alebo balkóny. Niekde splývajú s pieskovou farbou budovy, na iných miestach sú pestro pomaľované - nájdu sa červené, zelené i modré. Príjemné oživenie jednotvárnych žlto-béžových domov, ktoré tak trochu vyzerajú, ako keby z nich horúce slnko vytiahlo všetku farbu.
Farebným oživením sú aj anglické červené telefónne búdky a poštové schránky. Spolu s jazdou vľavo a rozšírenou angličtinou sú pamiatkou na časy, keď Malta bola súčasťou britského impéria.
Rozpálenú Maltu opúšťame cez klímou vychladené letisko. Vonkajšie teploty vysoko presahujú tridsiatku, napoludnie máme slnko takmer nad hlavou, veď už sme predsa len bližšie k obratníku a slnovrat bol len pred pár dňami, a vo vnútri po prvý raz vyťahujem z ruksaku niečo s dlhým rukávom. Doteraz mi bolo teplo v tielku aj o polnoci. No a potom už s kolekciou maltských euromincí vo vrecku a s pohárom posledného kinnie v ruke hľadím na vzďaľujúci sa ostrov podo mnou...
