Prichádzame vlakom. Vystupujeme na stanici takmer uprostred ničoho. Jedna cesta vedie nadol - k jazeru, druhá nahor, smerom do mesta. Teda... mestečka.
Stúpame kľukatým chodníčkom nahor, pomedzi vily, ktorých obyvatelia asi nepatria k tým chudobnejším. A zhora sa nám naskytne krásny pohľad na jazero Albano.
Jazero je vulkanického pôvodu, sopečný kráter zaplnený vodou. V roku 1960 na ňom prebiehali veslárske preteky letnej olympiády.
Pokračujeme na námestie Slobody. Dominantou je Palazzo Pontificio, pápežova letná rezidencia. Už od 17. storočia tu zvykli najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi tráviť niekoľko týždňov v roku. Pavol VI. sem začal chodievať z Vatikánu helikoptérou, aby sa vyhol premávke na Via Appia. Mesiac pred smrťou sa do Castel Gandolfa presťahoval, v očakávaní, že mu svieži vzduch pomôže v boji s chorobou. Márne.
Ján Pavol I. počas svojho krátkeho pontifikátu letnú rezidenciu navštíviť nestihol. No jeho nasledovník, pápež Ján Pavol II., alebo - ako ho volajú Taliani - Papa Wojtyła, si Castel Gandolfo obľúbil. A aj ten súčasný, Benedikt XVI. už v rezidencii niekoľkokrát trávil horúce talianske letá.
Na rovnakom námestí ako pápežský palác sa nachádza aj kostol San Tommaso di Villanova - postavený podľa Berniniho návrhu.
V uličkách nachádzame niekoľko obchodíkov s mozaikami.
Po krátkej prechádzke sa usádzame v príjemnej reštaurácii na výborný obed. No keď opäť vyjdeme von, obloha je zamračená, slnko sa schovalo a kopec na protiľahlom brehu jazera ponára svoj vrchol do oblakov.
Vyzerá to na dážď a tak nakoniec k jazeru ani nezídeme. Iba po stanicu, kde zistíme, že lístok sme si mali kúpiť hore na námestí. Milujem malé stanice, kde (minimálne cez víkend) nie je žiaden zamestnanec, ani automat na lístky sa tu nenachádza. Ešteže si môžeme lístky bez príplatku kúpiť vo vlaku. Alebo možno sme si mali na návrat do Ríma objednať helikoptéru...
