Dva týždne pred odletom som začala pravidelne sledovať britké britské počasie. Sneženie na ostrovoch neveštilo nič dobré. Bolo mi síce úplne jedno, na ktorom londýnskom letisku pristanem, ale nerada by som sa ocitnúť v nejakom meste vzdialenom x kilometrov od cieľovej destinácie, najmä pri nefungujúcej pozemnej doprave. Neocitnúť sa tam kvôli počasiu vôbec - to by ma mrzelo asi ešte trošičku viac.
Našťastie anglické počasie bolo anglické, ruská zima sa nekonala, dokonca aj slniečko sa sem-tam ukázalo. Na piknik v Hyde Parku je síce trocha chladno, ale na behanie po meste tak akurát. A tak vyrážame...
Najprv kuknúť kráľovnú. Býva v paláci na konci dlhej ulice, obklopená strážcami, vysokým plotom a turistami. A podľa zástavy vie každý zistiť, či je doma.
Pokračujeme londýnskymi námestiami. Na Piccadilly Circus blikajú reklamy, na Trafalgarskom sa z vysokého piliera rozhliada admirál Nelson a pod ním fotografujúcim turistom pózujú štyri levy. Okrem levov tu nájdete kvantum holubov, tie ani veľmi nepózujú, skôr ich zaujíma potrava.
Neďaleko odtiaľ stojí britský parlament. Zvonku vyzerá zaujímavejšie ako ten náš, vo vnútri som nebola ani v jednom, takže nemôžem porovnávať. Ku komplexu parlamentných budov patrí aj jedna z najznámejších hodinových veží sveta. Celé hodiny na nej odbíja Big Ben, zvon, ktorého menom sa zvyčajne nazýva celá veža.
Čo by to bolo za mesto bez kostolov. Vo Westministerskom opátstve boli korunovaní britskí králi (aj súčasná kráľovná). Katedrála svätého Paula je zasa svätostánok, ktorý sa pýši druhou najvyššou kupolou na svete, hneď po tej vo Vatikáne. Kto má chuť vybehnúť si pár desiatok schodov, môže sa ísť na fresky v kupole kuknúť z galérie a taktiež si vychutnať pohľad na Londýn zhora. Škoda len, že najvyššia galéria je momentálne uzavretá, moje nožičky by ešte pár schodov zvládli.
Cez Temžu vedie mnoho mostov, najznámejší je určite Tower Bridge. Unikátny otvárací mechanizmus umožňuje plavbu po rieke aj veľkým lodiam. Kedysi ho otvárali niekoľkokrát denne, dnes to už také časté nie je. Som zvedavá, koľkokrát ešte budem musieť prísť do Londýna, aby som ho videla otvorený.
Hneď vedľa sa nachádza londýnsky Tower. Pevnosť v minulosti slúžiaca ako väzenie, dnes okrem iného opatruje korunovačné klenoty a zbierku zbraní. Strážcovia nestrážia len poklady, ale aj miestne havrany. Ak by odleteli, podľa legendy by to znamenalo koniec kráľovstva. A keďže republika v Británii v pláne momentálne nie je, predpokladám, že havrany majú preventívne trošku pristrihnuté krídelká, prípadne ešte niekde chovajú nejakých záložných. Legenda nemusí byť pravdivá, ale pre istotu...
Vo východnej časti Londýna zvanej Greenwich sa nachádza kráľovské observatórium, ktorým prechádza nultý poludník. Odtiaľto sa meria zemepisná dĺžka a miestny čas slúži ako hlavný vo viacerých oblastiach, v ktorých by rozličné údaje z jednotlivých časových zón narobili zmätky. A môžete si tu len tak skackať z nohy na nohu, z pologule na pologuľu. Hodiny ukazujú presný svetový čas a tiež počet dní uplynuvších od začiatku roku 2000. V čase našej návštevy je to krásne číslo so samými trojkami.
Po Londýne sa dá pohybovať viacerými spôsobmi. Solventnejší sa rozvážajú taxíkmi, chudobnejší metrom. To londýnske je najstaršie na svete a z tých, ktoré som mala možnosť použiť, jednoznačne najukecanejšie. Furt nás nejaké hlásenie upozorňuje na prestupy, príchod vlaku, dočasne uzavreté trasy a čo ja viem na čo všetko ešte. Na eskalátoroch v metre sa stojí vpravo. Napriek tomu, že autá na povrchu jazdia po ľavej strane. Chodci majú na prechodoch preventívne napísané, na ktorú stranu sa pri prechádzaní cesty pozerať, aby náhodou nedošlo k nehode. Alebo majú možnosť naskočiť na zadnú plošinu červeného double deckeru a potom z horného poschodia autobusu sledovať dianie na cestách.
A tí, ktorí zvolili na poznávanie mesta koňa živého alebo dvojkolesového tu majú dokonca vlastné semafory.
S Anglickom sa mi okrem iného spájajú reči o počasí, čakanie v rade, čaj o piatej, Jack Rozparovač a detektívky. Počasie sa celkom vydarilo, rady neboli príliš dlhé a čajíček sme popíjali nielen o piatej. Jack mal našťastie voľno a ani mŕtvolu v knižnici pred kozubom sme nenašli. Možno to bude tým, že sme v žiadnej knižnici neboli...
