Metropola Slovinska Ľubľana sa netvári ako rušné veľkomesto. Centrum mesta je rozložené okolo riečky Ľubľanica. Nábrežie lemujú kaviarničky, námestia s trhmi a kolonáda, kde si ráno rozkladajú svoje stolíky predajcovia suvenírov i babka bylinkárka so svojimi bylinkami.
Rieku pretína niekoľko mostov. Jedným z nich je Dračí most, ktorý zdobia sochy drakov - symbol mesta. Ďalším je Mäsiarsky most, na tom pre zmenu ako ozdoba visia zámky zaľúbencov.
No najznámejším je Trojitý most - Trojmostie. Jeho súčasnú podobu má na svedomí slovinský architekt Jože Plečnik, ktorý pôvodný cestný most po oboch stranách rozšíril o mosty pre peších. Tento most ústi na Prešerenovo námestie so sochou slovinského básnika a františkánskym kostolom. Námestie je dnes pomyselným stredom mesta, križovatkou ulíc a miestom stretnutí. Prípadne aj miestom neoficiálnych vystúpení. Nám v sobotný podvečer predvádza svoju umeleckú choreografiu skupinka takmer dvadsiatich úplne nahých nemecky hovoriacich mladíkov. Odtancujú si svoje, okolostojaci diváci ich ocenia letmým potleskom, chlapci sa oblečú a odkráčajú si niekam doplniť hladinu alkoholu. Nezdá sa, že by predstavenie niekoho z okoloidúcich vyviedlo z miery.
Na kopci nad mestom sa čnie hrad. Stúpame k nemu strmým chodníkom popod koruny stromov. Ale dá sa aj pozemnou lanovkou, takou presklenou kockou. Na hrade práve prebiehajú dračie dni, z drakov vo všetkých podobách - od plyšových po nafukovacie - majú radosť najmä deti. Nás viac zaujíma výhľad na mesto, bohužiaľ počasie nám nepraje, je zamračené a Alpy v diaľke si môžeme len predstavovať.
A tak radšej schádzame dolu do mesta, motať sa námestiami a uličkami.
Zelenými pľúcami mesta je park Tivoli. Aj tomu čiastočne vtisol pečať Jože Plečnik, projektoval centrálnu promenádu.
Ľubľana je farebná. Farebné fasády domov dopĺňajú grafity. A na horizontálnych kábloch natiahnutých krížom cez ulice visia topánky, ktorých zmysel sa mi nepodarilo s určitosťou objasniť ani hľadaním na internete.
Najfarebnejší je určite dvor na Metelkovej ulici. Bývalé vojenské baraky už dvadsať rokov slúžia ako alternatívne kultúrne centrum. Nachádzajú sa tu umelecké galérie, obchodíky a bary. Celý priestor dopĺňajú najrôznejšie sochy a hýri to tu farbami. Človek nevie, či má skôr vnímať celok alebo detaily. A nad celým areálom sa aj v nedeľu ráno vznáša aróma piva. Chcela by som vidieť ako to tu vyzerá večer. Ale bohužiaľ už sa sem nemáme kedy vrátiť.
Nasledujúci deň totiž smerujeme do druhého najväčšieho slovinského mesta - Mariboru. Obedujeme na námestí pri radnici a potom sa prejdeme popri mestských hradbách k rieke Dráve.
Mariborská katedrála stojí na námestí oproti univerzite. Námestím prechádzajú študenti, no vo vnútri kostola je až neprirodzene prázdno. Nepamätám sa, kedy som v podobne veľkom kostole zažila takéto ticho. Žiadni turisti ani veriaci, dokonca ani žiadny personál starajúci sa o chod kostola. A rovnaké ticho a prázdno nachádzame aj vo františkánskom kostole.
Maribor je známy vinárstvom. Nájdete tu údajne najstaršiu vínnu révu na svete. „Stará trta" sa ťahá po múroch malého vinárskeho múzea a vraj je stále celkom plodná. Víno z nej sme však neochutnali.
Mesto je obklopené vinohradmi. Pomedzi ne stúpame ku kaplnke na kopci Pyramída. Ani dnes nám však počasie nedovolí kochať sa okolím za dobrej viditeľnosti a vychutnať si farby začínajúcej jesene. Obloha je zatiahnutá, oblaky nízko a veštia dážď.
A tak sa radšej vraciame do ulíc mesta plného pekární a kaviarničiek. Minieme miestny zámoček a zapadneme do cukrárne na čaj a zákusok. Tie tu majú fakt výborné.
Minulý rok bol Maribor vyhlásený Európskym hlavným mestom kultúry, rovnako ako sú tento rok Košice. Farebné kruhy ako pripomienku tejto udalosti nachádzame na viacerých miestach. A tuším nie iba kruhy...
Maribor nemá nejakú konkrétnu dominantu vďaka ktorej by sa sem valili davy turistov (lyžiarsky svah tesne pri meste nepočítam), ani počasie počas našej návštevy nie je najideálnejšie, napriek tomu sa v tomto meste cítim veľmi príjemne. Možno je to tými uličkami, možno útulnými kaviarničkami a možno aj prístupom miestnych. Veď kde už vám dnes v reštaurácii pri objednaní polievky prinesú celú misu, aby ste si nabrali podľa chuti. A hríbovú majú fakt výbornú...
