Centrom východnej časti mesta je Alexanderplatz s televíznou vežou. A neďaleko odtiaľ stojí berlínsky Dóm.
Na Múzejnom ostrove je, ako už názov vypovedá, vyššia koncentrácia múzeí. Vyberáme si Pergamonské, s oltárom z Pergamonu a modrou Ištarinou bránou. Nad maketou jedného zo starovekých miest nemecký tínedžer - sústredene počúvajúc výklad audiosprievodcu - skladá Rubikovu kocku.
Popod lipy po Unter den Linden sa dostávame ku klasicistickej Brandenburskej bráne. Na západ od nej sa rozkladá rozsiahly park Tiergarten, v čase našej návštevy uzatvorený z dôvodu kolektívneho sledovania futbalových majstrovstiev. A pár krokov od brány sa nachádza budova Ríšskeho snemu, dnes sídlo nemeckého parlamentu, s presklenou kupolou a dlhokánskym radom návštevníkov.
Staré a nové sa v Berlíne mieša. Vidno to aj na pamätnom kostole cisára Wilhelma. Ten bol zničený počas vojny a o pätnásť rokov neskôr bol k ruine veže pristavený osemuholníkový kostol a veža v modernom štýle.
Aj bezdomovec môže byť umením, stačí sa len natrieť striebornou farbou. Alebo je to umelec, čo predstiera, že je bezdomovec?
Hrať sa dá na hocičom. Aj na pohároch vody.
Večer prechádzame malým umeleckým trhom. Medzi koľajnicami je natiahnuté dlhokánske plátno, kde sa môžu okoloidúci realizovať. A pod železničnou traťou vznikla improvizovaná pouličná tančiareň. Znie tango...
Jeden deň sa chystáme absolvovať prehliadku alternatívneho Berlína. „Zabudnite na Brandenburskú bránu, zabudnite na múzeá a galérie," začína výklad náš absolútne alternatívny sprievodca Angličan Marc. A pokračuje rozprávaním o graffiti. Ocitáme sa na miestach, na ktoré by sme inak nezablúdili, hľadáme významy v pomaľovaných múroch, v pouličnej dielni obdivujeme umelecké výtvory zo železného šrotu, prechádzame popri domčeku na strome vybudovanom tesne vedľa berlínskeho múra. A je celkom zaujímavé počúvať Západoeurópana rozprávajúceho o výhodách politického systému východného bloku. Nakoniec celá medzinárodná skupina kolektívne obeduje pivo, iné sa v tej horúčave nedá. Prehliadku končíme na africkej pláži neďaleko East Side Gallery.
East Side Gallery je pomaľovaný pozostatok berlínskeho múra. S obrazmi o útlaku a slobode.
Stopy po múre nájdete aj dvadsať rokov po jeho páde. Niekde s fotografiami a popisom stavu pred, počas a po, ako súčasť múzea Topografia teroru (paradoxne za plotom), či len tak vyznačený na chodníku. Pre prípadných záujemcov majú v suvenírových obchodíkoch prichystané zaručene pravé kusy múru. A na ulici predávajú spomienky na studenú vojnu - odznaky, vojenské čiapky, plynové masky i matriošky.
Najznámejším prechodom na druhú stranu bol checkpoint Charlie. Tabuľa v štyroch jazykoch oznamuje, že opúšťame americký sektor. Vojaci s vlajkami tu už postávajú len ako dekorácia pre turistov.
Pádom múru vznikol uprostred Berlína obrovský stavebný pozemok. Okrem iného priestor pre modernú architektúru na Potsdamer Platz.
Neďaleko odtiaľ vyrástol pamätník holokaustu. Nespočetné množstvo pravidelne usporiadaných kvádrov, niektoré vysoké pár desiatok centimetrov, iné zopár metrov. Úzke uličky, nerovný podklad, strohá hranatosť. Netrúfam si odhadnúť koľko obetí reprezentuje jeden hranol. Desiatky? Stovky? Tisíce? Občas tú chladnú pravidelnosť naruší chýbajúci kváder. Ten, čo prežil?
Oddeľujem sa od zvyšku našej minivýpravy, ktorý si ide odstáť dvojhodinový rad na výstavu Fridy, a mierim na letisko Gatow do múzea Luftwaffe. Vstup voľný, nikde nikoho. Prechádzam pomedzi vojenskú techniku z rokov minulých, slnko nemilosrdne pripeká a ticho narušuje iba spev vtákov. Mám pocit, že som sa ocitla v minulosti. Kdesi v diaľke začujem hudbu. Beatles. Yesterday. Aké symbolické. Keď podídem bližšie k jednému z hangárov, zistím, že sa tu práve koná akýsi festival dychovej hudby, a že okrem mňa tu pri pive posedáva asi 50 nemeckých dôchodcov. Vnútri hangáru sú umiestnené ďalšie lietadlá, modely, uniformy i výstava o leteckom moste počas blokády Berlína.
Neskoro popoludní ideme navštíviť Postupim. V jednom zo zámkov si tu po druhej svetovej vojne víťazné mocnosti rozdelili moc. K samotnému Cecilienhofu nakoniec nedôjdeme, uprednostníme posedenie v letnej záhrade, chladenie nožičiek vo fontáne a prechádzku po parku Sanssouci.
Kto doteraz netušil, ako vyzerá nemecká vlajka, v týchto dňoch to v Berlíne určite zistí. Keďže prebiehajú majstrovstvá sveta vo futbale a Nemecko je stále v hre, trojfarebné zástavy visia z okien, vytŕčajú minimálne zo štvrtiny áut, po meste pobehuje nespočetné množstvo futbalových dresov, okoloidúci nosia na krku kvetinové reťaze ako na niekde Havaji, akurát v čierno-červeno-žltej kombinácii. Počas zápasu sú rozpálené ulice poloprázdne. Netuším, koľko fanúšikov sleduje prenos v Tiergarten, ale pred každou verejne prístupnou obrazovkou je ich kvantum. Večer sa ulice hlučne zapĺňajú. Teplota klesla o pár stupňov na prijateľných tridsať a Nemecko deklasovalo Argentínu. Dav s vlajkami sa valí do ulíc.
Radosť fanúšikov pozorujeme z indickej reštaurácie. Nasledujúci deň večeriame v singapurskej. Večer predtým u Turkov. Aj nemeckú klobásu sme jedli. Múry rozdeľujú. Jedlo spája.
