Prichádzame dopoludnia. Na stanici prebiehajú menšie policajné manévre, očakáva sa príchod futbalových fanúšikov Bayernu Mníchov na popoludňajší zápas Bundesligy. My sa však nevyberáme na štadión, ale do centra.
Najprv sa zastavíme v remeselnom dvore - Handwerkerhof. Malé obchodíky pomaly otvárajú, ale plno tu ešte rozhodne nie je.
A potom smerujeme hlavnou ulicou ku gotickému kostolu svätého Lorenza. Rovnako ako celé mesto, aj tento kostol si vytrpel svoje počas vojnového bombardovania.
Je november a na Hlavnom námestí sa chystajú vianočné trhy. Nedobudované drevené stánky pokrývajú celé námestie, ledva sa pomedzi ne pretlačíme ku kostolu Frauenkirche. Vo vnútri akýsi chlapík cvičí na organe a na fasáde sa presne napoludnie rozpohybujú figúrky orloja. Trubači zdvihnú trúbky, bubeník udrie na bubon, zazvonia zvony a postavičky v červených rúchach urobia zopár kolečiek okolo cisára usadeného uprostred.
Na rovnakom námestí, teraz takmer v objatí stánkov, sa nachádza aj malá vežička Schöner Brunnen. Podľa legendy sa mala týčiť na vrchole Frauenkirche, avšak ocitla sa na zemi, v rohu námestia. Pár turistov čaká v rade, aby mohli potočiť pohyblivým kolieskom v oplotení, vraj to prináša šťastie a plní želania. Po ceste späť zasa vidíme ako ďalšia skupinka krúti kolieskom na opačnej strane. Zdá sa, že táto ohrada je zdrojom nekonečného šťastia.
Nastal čas obeda a keďže na trhoch sa zatiaľ najesť nedá, vstupujeme do miestnej „klobáskarne". Prisadneme si k stolu k ďalším šiestim ľuďom, ani jedna stolička v tomto podniku neostáva neobsadená. Jedálny lístok síce ponúka na výber viac jedál, ale menu na tanieroch je jednotné - bratwurst. Rozdielny je akurát počet klobások a príloha - zemiakový šalát alebo dusená kapusta. Ak nemáte čas posedieť si, môžete klobásky vyfasovať aj v žemli so sebou. Kuchári i obsluha kmitajú, len sa mi marí, že časť z nich má na Nemcov trochu viac šikmé oči. No ázijské čašníčky nosia dirndl ako rodené Bavorky.
Posilnení klobáskami pokračujeme ku kostolu svätého Sebalda, patróna mesta.
A odtiaľ smerom k hradu - stredovekému komplexu postavenému na pieskovcovej skale. Prechádzame nádvoriami i okolo mohutného opevnenia mesta a obdivujeme umenie stavebných majstrov.
Potom sa chvíľku tárame po nábreží rieky Pegnitz, ktorá preteká stredom mesta.
V Norimbergu nachádzam množstvo slnečných hodín, niektoré akoby sa na domoch usmievali. Ale bohužiaľ, v tento chladný novembrový deň sú všetky pokazené. Slnečné lúče sa dnes neprebojovali cez ťažké sivé oblaky, zima zalieza až pod nechty, a keďže varené víno na neotvorených vianočných trhoch ešte nepredávajú, po ochutnávke miestnych perníkov nastáva čas zaliezť niekam do tepla.
