V tomto teple by si človek najradšej dal pivo alebo zmrzlinu. No nájdu sa aj takí, ktorí uprednostnia horúce gaštany. V júli. V Taliansku. V tropickej horúčave. Moja predstava pečených gaštanov ako typického predvianočného trhového sortimentu naberá vážne trhliny. Ešteže koledy nikto nespieva...
Uniknúť pred slnkom sa v Ríme dá, stačí zájsť do niektorého z kostolov. A tých je v tomto meste požehnane. Alebo sa môžete ísť poprechádzať do klimatizovaných supermarketov, ako pred časom odporúčal kolabujúcim dôchodcom premiér Silvio B.
Pri kostole Santa Maria della Concezione sa nachádza krypta kapucínov. Pani pri vchode v x jazykoch donekonečna opakuje pokyny a rozdáva letáčiky. Pri pohľade na mňa už len rezignovane skonštatuje: „Italiano? Prosím, nech môžem po taliansky..." A spustí naučené „nefotiť, vypnúť telefóny..."
V krypte sa nachádza 6 kaplniek vyzdobených kosťami. Tie väčšie sú poukladané popri stenách, z tých menších sú povytvárané ornamenty na stenách a strope. Nájde sa aj kompletná kostra a niekoľko mumifikovaných tiel. Celkom pôsobivé. A v tom teple to rozhodne nepôsobí mrazivo.
Pokračujem v prechádzke po večnom meste. Unavení turisti sa osviežujú s nohami vo fontáne. Niekde to ide, pri slávnej fontáne Di Trevi sa však policajná píšťalka ozýva hneď, ako niekto naznačí podobný úmysel.
Okúpať sa dá v mori. Vláčikom do Ostie to z Ríma nie je ďaleko. A lístok stojí ako bežná MHD, čiže jedno euro. V Ostii si buď zaplatíte vstup na niektorú z pláží alebo sa v tomto teple pokúsite nájsť pár centimetrov štvorcových pre seba na tej verejnej. A zmierite sa s tým, že vám po uteráku každú chvíľu niekto prebehne, prípadne vás budú ľudia obchádzať ladnou chôdzou gymnastky na kladine. Asi taká široká je totiž ulička medzi vami a najbližším susedom. Ak vôbec...
Keďže pri vode viac ako dve hodiny nevydržím, poberám sa smerom k Via Appia Antica. V jej okolí sa nachádza niekoľko sprístupnených katakomb. Vyberám si katakomby svätého Callista. Prehliadka sa koná vo viacerých jazykoch. Ako prvých volajú taliansky hovoriacich. Idem, nepredpokladám, že by mali aj slovenského sprievodcu. V skupine je nás dvanásť, väčšinou cudzinci. Trinástym je náš sprievodca, postarší pán z Turína, ktorý všetkých pápežov, martýrov a biskupov nazýva „môj dobrý priateľ". Je zaujímavé prechádzať chodbami vyhĺbenými v prvých storočiach nášho letopočtu, zvlášť keď si človek uvedomí, že kráča podzemným cintorínom údajne pre pol milióna ľudí. A okrem toho je dolu príjemne chladno. Po hodinovej prehliadke mi je dokonca trochu zima a som celkom rada, že sa vraciam do tepla.
Všetky cesty vedú do Ríma. A keď sa centru Ríma otočíte chrbtom, vedú niekam inam, antická Via Appia smeruje do Brindisi. V nedeľu je z nej vylúčená doprava, takže sa tadiaľ môžete v pokoji prechádzať alebo bicyklovať a obdivovať staroveké stavby v jej okolí.
Rovnako bez dopravy je v nedeľu ulica vedúca popri Fóre Romanum ku Koloseu. A tak si v Ríme aspoň nakrátko môžete vychutnať chvíľu bez áut.
Ponte Milvio je jeden z najstarších rímskych mostov. A miestom relatívne nového zvyku. Stačí v románe určenom tínedžerom opísať scénu, v ktorej hlavný hrdina deklaruje svoju lásku upevnením zámky na jednu z lámp na tomto moste a zahadzuje kľúč do rieky Tiber. Keď sa po čase daná lampa pod ťarchou kovu takmer zrúti, radnica večného mesta je nútená inštalovať na most reťazové stojany na prejavy večnej lásky. Takže ak budete mať cestu okolo a budete chcieť vyjadriť pevnosť svojho citu, stačí pripevniť tú svoju zámku medzi tisíce iných. A kľúč od nej zahodiť do Tiberu. Len si dajte pozor, aby ste omylom neodhodili kľúč od bytu. A ak nemáte po ruke zámku vhodnej veľkosti, samozrejme tu nájdete aj predavačov s daným sortimentom. Za pár eur si môžete vybrať, aj fixku vám požičajú, aby ste si mená mohli napísať. Láska je láska, kšeft je kšeft.
Na Piazza Navona sa realizuje zopár pouličných umelcov - hudobníci, živé sochy, kresliči portrétov... A priamo pred kostolom sa usalašila dvojica hrajúca na fľaškách. Aj s ceduľkou, že vyberajú na nové nástroje. Spustia Yellow submarine. Usilujem sa odhadnúť, odkiaľ pochádzajú. Fľaša značky Żywiec napovedá, že od našich severných susedov. Hovoria, že mali aj Zlatý bažant, ale fľaša sa rozbila. Tak teraz zbierajú na nové inštrumenty, dodávajú, ukazujúc na dvojjazyčný nápis.
Ďalšie poulično-umelecké výtvory nachádzam na múriku pri mauzóleu cisára Augusta. Rím je vlastne múzeom pod holým nebom, tvrdí autor, a dokazuje to svojou tvorbou.
Ruiny na Largo di Torre Argentina okupujú mačky. Areál slúži ako útulok. O mačky je v rámci možností postarané a zdá sa, že vyhrievanie na slniečku ležiac na tisícročných kameňoch sa im celkom páči.
Neskoro popoludní teplota trošičku klesá a miestni vychádzajú do ulíc na podvečerný aperitív. Alebo len tak, povoziť sa na motorke a dať si drink postávajúc na námestí.
A na večné mesto zatiaľ pomaly sadá tma.
