Hlavné mesto regiónu Piemont je nielen veriacim známe predovšetkým vďaka záhadnému plátnu, o ktorom sa traduje, že v ňom bolo zabalené telo Ježiša Krista. Originál opatruje cirkev v turínskej katedrále svätého Jána Krstiteľa a verejnosť ho môže vidieť iba výnimočne – naposledy v lete pred ôsmimi rokmi. V chráme je permanentne vystavená iba kópia plátna a tiež negatív, na ktorom sú postava i tvár oveľa výraznejšie.
Neďaleko sa nachádza kráľovský palác Savojovcov. Na námestí pred ním sa počas zimných olympijských hier slávnostne odovzdávali medaily. Dva a pol roka neskôr už v meste po olympiáde nenájdete ani stopu. Len na dverách obchodov miestami vidno logo ZOH – spolu so značkou kreditnej karty, takže je to viac reklama ako spomienka na športový sviatok.
Hneď vedľa kráľovského paláca možete navštíviť kostol svätého Lorenza. Pri podrobnejšom pohľade do kupoly zbadáte tváre vyškierajúcich sa čertov. Na katolícky kostol trochu zvláštna výzdoba. Otázne je, či len náhodou začal architekt Guarino Guarini pracovať na tomto kostole v roku 1666.
Turín sa stal po zjednotení Talianska hlavným mestom krajiny a prvý parlament sídlil v paláci Carignano.
Ďalší z bývalých kráľovských palácov – palazzo Madama.
Symbolom Turína – a jednou z pamiatok zobrazených na talianskych eurominciach – je Mole Antoneliana, svojho času jedna z najvyšších budov sveta. Pôvodne bola projektovaná ako synagóga, dnes v nej sídli múzeum filmu, v ktorom sa dá stráviť pár príjemných hodín. A z vrcholu veže je za priaznivého počasia krásny pohľad na reťazec Álp.
V blízkosti univerzity si môžete posedieť na schodoch, ktoré nikam nevedú. Pre študentov je posedávanie na schodoch prirodzenejšie ako na lavičkách.
Pre centrum Turína sú typické široké bulváre lemované arkádami. A tak môžete aj v daždivom počasí ísť na prechádzku mestom bez toho, aby ste zmokli. Pod arkádami sa dá nakupovať, dať si kávu s priateľmi, len tak posedieť či vyjadriť svoj názor na vojnu v Iraku.
Turín je skrátka krásne mesto, v ktorom je čo robiť aj vtedy, keď práve nehrá Juventus.
