Tentokrát sa zdržím trošičku dlhšie. Minimálne pokiaľ kúpim lístky na vlak. A o pol hodinky neskôr už vystupujeme vo Ferrare. No mám pocit, že sme sa ocitli niekde v Holandsku. Všade samý bicykel, cyklisti a cyklocesty.
Tento bicykel má dokonca externú termosku. A o niekoľko hodín, keď sa vraciame z centra, je stále na tom istom mieste. Aj termoska...
V centre mesta sa nachádza Castello Estense, stredoveký palác rodiny Este obklopený vodnou priekopou, v súčasnosti múzeum.
Diamantový palác, dnes takisto múzeum, bol pomenovaný podľa ihlanovitých výstupkov pripomínajúcich diamanty. Mne okrem iného pripomína Lisabon, tam tiež majú dom s podobnou fasádou. Vraj bol inšpirovaný práve týmto vo Ferrare.
Pokračujeme ku katedrále.
Zrazu sa zotmie a mestom sa preženie prudký lejak. Skrývame sa v obchode s obuvou a následne prebiehame do susedstva na kávu. V bare narazíme na Slovenku. A na druhý deň ju opäť stretávame na ulici. Ferrara je skrátka malé mesto.
Po podvečernom daždi sa ulice sa znovu zapĺňajú.
Večer sa na hlavnom námestí koná rockový koncert. Lístky nemáme, tak sa aspoň na chvíľu pridávame k ostatným neplatiacim poslucháčom posedávajúcim a postávajúcim v blízkosti Castella Estense.
Ráno si chceme spraviť prechádzku po hradbách, ktoré obkolesujú mesto. Príjemné prostredie inšpiruje množstvo bežcov k rannej rozcvičke. Počasie však mení naše plány a tak sa ukrývame pod jednou zo stredovekých brán. Niekoľko športovcov sa pridáva k nám, ostatní sa po polhodinovom behu dažďom automaticky kvalifikujú do súťaží, ktoré majú v názve mokré tričko.
Našťastie sa počasie trošičku umúdri a my sa vyberáme poprechádzať sa na cintorín Certosa. Je nedeľné ráno, vzduch svieži po daždi a vládne tu ticho. Len kdesi za múrom cintorína kikiríka kohút. Život nekončí...
Prechádzam pomedzi tehlové a mramorové hrobky, hroby a hrobové múry. A vraj po smrti sme si všetci rovní... Len niektorí majú vlastný dom a ďalší stále bývajú v paneláku.
Nastal čas presunúť sa do ďalšej destinácie - do Bologne, hlavného mesta regiónu Emilia-Romagna. Musím si predsa trošičku oživiť akcent. Začíname na Piazza Maggiore, centrálnom námestí, na ktorom sa nachádza bazilika Svätého Petronia, a ktoré je obklopené palácmi. Len keby nepršalo. Ešteže sú ulice Bologne lemované arkádami, človek až tak nepremokne.
Kostolno-kláštorný komplex svätého Štefana, zvaného aj Bolonský Jeruzalem, tvorí sedem vzájomne prepojených kostolov a kaplniek postavených v rôznych časových etapách. Na kláštornom dvore sa asi konajú nejaké kultúrne akcie. Pokiaľ neprší.
Symbolom Bologne sú dve veže - Assinella a Garisenda. V meste je zachovaných rodových veží viac a v stredoveku bolo toto číslo ešte vyššie, ale Assinella je najvyššia a obe sú šikmé. Spolu vytvárajú roztvárajúce sa Véčko.
Dreveným schodiskom so zábradlím vylešteným dlaňami nespočetného množstva turistov vyliezame na vrchol 97 metrov vysokej pamiatky, odkiaľ sa nám naskytne krásny pohľad na červené mesto pod nami i nižšiu naklonenú sestru. Dokonca chvíľku neprší.
Obyvatelia mesta sú zhromaždení v kaviarňach, tí, čo prišli skôr posediačky sledujú zápas, ostatní aspoň z diaľky hľadia na obrazovku a nahlas komentujú dianie na ihrisku. Očami i jazykmi tlačia loptu za chrbát novozélandského brankára. Zápas končí nerozhodne a na druhý deň sa v novinách zjavuje jasný verdikt: squadra azzurra musí poraziť Slovensko. A pár teórií o tom, čo môže nastať v prípade remízy.
Keďže z oblohy opäť padá voda, ideme radšej na večeru. Byť v Bologni a nedať si lasagne je totiž neospravedlniteľné. A samozrejme netreba zabudnúť na víno.
Ráno ideme na výlet do Modeny, mesta známeho milovníkom opery, rýchlych áut i balsamicového octu. Prechádzame okolo Palazzo Ducale k románskej katedrále. Zvonicu i časť dómu však pokrýva lešenie.
Ešte sa chvíľku tárame uličkami. Aj tu majú arkády. Aj tu začína pršať.
V Bologni sa našťastie počasie trošičku zlepšilo a tak sa rozhodneme pre výstup k bazilike Santa Maria di San Luca. Príjemná niekoľkokilometrová prechádzka z centra vedie popod 666 oblúkov a zhora je krásny výhľad na okolie Bologne.
Do odchodu domov nám ostáva pár hodín. A v meste konečne zasvietilo slnko. Vrátilo sa. Bodaj by nie, veď je deň letného slnovratu.
