Raz som nezavolala, mama sa chystala s babkou hovoriť, tak som to nechala na ňu. A babka bola teda fest prekvapená, keď som sa zjavila za bránkou. Komunikačný kanál kdesi zlyhal. Ešteže bola doma, ani zvonček nebol primrznutý a nemusela som preskakovať plot.
Alebo také tradičné rodinné hranie lúpežníkov. Spoločenská hra z čias detstva mojej mamy, v ktorej piati žandári chytajú v lese štyridsiatich lúpežníkov. Za každého chyteného dostanete kartičku s obrázkom, niektorí vyzerajú fakt hrôzostrašne. Samotná hra nie je náročná, hádžete kockou a posúvate figúrky. Dá sa hrať aj pri popíjaní vareného vína za dlhých zimných večerov. Vlastne stále sa hrá pri varenom víne. Tradícia. Len minule sme ju trochu porušili, víno síce bolo, ale hrali sme aj kvarteto. A čierneho Petra.
Aj také rodinné oslovenia sú tradičné, napríklad ja brata vždy volám „braček" a on mňa „segro". Ani neviem, kedy sme sa naposledy oslovili menom. A otec nám stále hovorí „synku". Aj mne, a príde mi to úplne normálne.
Mnoho tradícií sa spája so sviatkami. Napríklad také Vianoce. U nás sa najprv žrebuje písmenko, na ktoré sa kupuje darček. Vzápätí babka skonštatuje, že na to konkrétne písmeno sa nedá nič kúpiť. Ono sa vždy dá, len občas vznikajú slovné novotvary. Naša rodina je v tomto tradične kreatívna.
A aj tak dostávam tradičné darčeky. Aspoň jednu knihu a pyžamo. To sa tak nejako tradične ustálilo, že každý rok dostanem pyžamo. Raz sa stalo, že pod stromčekom nebolo. Asi som vtedy mala dostatočnú zásobu. Ale nebolo to ono. Veď pyžamo som si od Ježiška želala už ako štvorročná. Mama kdesi opatruje zdrap papiera, na ktorom je tlačeným písmom napísané „PIŽMO" a „MALÉ KOCKI" a ešte čosi, čo si už nepamätám. Možno stavebnica alebo nejaká bábika. Teraz už Ježiškovi nepíšem, Ježiško sa pýta. A ja tradične odpovedám „neviem, nič nepotrebujem".
A také tradičné jedlá. Na Vianoce jedávame kapustnicu a rybu. Nie kapra, toho sme mali doma asi raz a aj to nie živého, ale nejakú inú rybu, alebo aspoň filé. Klasika. Len štedrodenný obed máme trochu netradičný. U nás sa totiž každoročne papá šošovicová polievka a buchty na pare. Tá polievka je jasná, rodičov mám pol na pol z východu a zo západu, takže kapustnica so šošovicou si to nejako podelili. A tie buchty vznikli ako následok toho, že na obed sa podávalo bezmäsité jedlo. (Pokiaľ teda neodpadlo z klobásy prichystanej do kapustnice.) A nejako sa to ustálilo na buchtách. Pre mňa s čokoládou, posypané grankom a poliate maslom. Jedávam ich asi len raz do roka a vždy sa na ne veľmi teším. Pre mňa predstavujú Vianoce. Nie stromček, ani kapustnica, ani koledy či rozprávky v telke, ale buchty na pare. To sú tie pravé, tradičné Vianoce.
