7 rokov sme hľadali spôsoby a cesty ako dokázať, že nemožnéje nakoniec predsa len možné. Verili sme, že to, čo tu za viac ako 15 rokovsvojej existencie nedokázali (dobre) platení predstavitelia nadnárodnýchvydavateľstiev s priamymi väzbami na svoje centrály, budeme schopní spraviť mydvaja bez kontaktov, ekonomického zázemia a podpory.
V rokoch 1994 – 1999 sme patrili medzi československúšpičku, získali sme všetky možné ocenenia, naše skladby vyhrávali jednuhitparádu za druhou, predali sme spolu viac ako 150 000 nosičov a získali 5zlatých a 3 platinové platne. To všetko s anglicky spievaným repertoárom. Ani stýmito parametrami nás zástupcovia BMG a potom EMI neboli schopní posunúť zahranice Čiech a Slovenska. Dokonca ani do Poľska a Maďarska nie, napriekneustálemu záujmu o vydanie zo strany tamojších vydavateľstiev. A pritom vMaďarsku sme už v roku 1996 mali bez akejkoľvek vydavateľskej podpory Nr. 1 vrádiách.
Verte nám, že nech už robíte akúkoľvek hudbu, a konieckoncov aj akúkoľvek prácu, nie je nič horšie ako to, keď vidíte, že Vaše„najlepšie roky“ vychádzajú nazmar kvôli neschopnosti druhých – máte za sebouvýsledky, cítite nesmierny potenciál a kvôli pár jednotlivcom sa nevietepohnúť.
A tak sme sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Zbaviť sazmluvných záväzkov, získať svoje práva pod vlastnú kontrolu a byť vo svojomrozhodovaní slobodní. Na pohľad jednoduché, ale sloboda má aj svoje odvrátenéstránky – asi najväčšou je neistota. Ako príklad si uveďme hráča, ktorí je vdobrom klube, pravidelne hráva, má skvelé výsledky, vytvorené tréningovépodmienky a absolútne netuší, čo všetko súvisí s chodom klubu. Pri priamejkonfrontácii so zahraničnými hráčmi si je vedomý, že v ničom nezaostáva a jehosnom je dostať sa do európskeho alebo svetového veľkoklubu. Jeho materskýmanažment ho však nechce uvoľniť. Čo spraví? Rozviaže zmluvu (ak je to vôbec vdanom momente možné), aby mohol o svojom novom pôsobení slobodne rokovať asplniť si tak svoj sen? Príde tým o svoj plat, prestane pravidelne hrávať, musísám trénovať a starať sa aj o vytvorenie podmienok na udržanie sa vo forme.Okrem toho je zo Slovenska, kde neexistujú žiadni agenti, a tak sa musízastupovať voči zahraničiu sám. Najprv ale musí zistiť s kým vlastne môžerokovať, aké sú zmluvné štandardy v medzinárodnom veľkoklube? Ako na rokovanívysvetliť otázku - prečo na Slovensku nehráva, keď tvrdí, že je taký dobrý? Aako sa popri tom všetkom ešte aj výkonnostne zlepšovať?
Asi málokto si vie predstaviť reálne dôsledky takéhotorozhodnutia. Väčšina ľudí si totiž radšej vyberá istotu – je pekné mať sen, alepredsa len potrebujem pravidelný príjem. Predať byt, aby som mohol vycestovaťna medzinárodný hudobný veľtrh a prísť tak, ako sa ľudovo hovorí, o strechu nadhlavou? Zobrať si úver na prípravu prezentačného materiálu potrebného prerokovanie so zahraničným partnerom? Pre bežného človeka asi čisté šialenstvo...
Celé roky sme obetovali jednej myšlienke – dostať saodtiaľto ďalej. Myšlienke, ktorá v súčasnosti už má ďaleko širší rámec –pracujeme na exporte slovenského tvorivého potenciálu do zahraničia. V roku1999, keď sme sa do toho pustili to bolo asi ako hľadať vodu na Marse. Dnes užmôžeme s určitosťou vyhlásiť, že na našom Marse voda je! Ešte nevieme, či naňom bude možný aj život, ale máme aspoň nádej. A to je fajn.
Kým na začiatku to bola len vízia, dnes už máme postavenýmalý holding, ktorý reálne pracuje na tom, aby sme sa v tomto smere pohlidopredu. Máme za sebou desiatky bilaterálnych rokovaní s predstaviteľmihudobného priemyslu po celom svete a sme zorientovaní v problematikemedzinárodného hudobného priemyslu. Sme akceptovaným a verifikovaným subjektompre viac ako 100 partnerov po celom svete. Ešte stále sme však len na začiatku,je toho treba strašne veľa urobiť – našim cieľom je dosiahnuť podobný stav, akýexistuje v súčasnosti pri našich hokejistoch v NHL. 18 rokov dozadu to bolichlapci z našej domácej ligy, pre ktorých bolo NHL nedosiahnuteľnou métou. Boliby dali čokoľvek za uzavretie kontraktu s niektorým klubom. Byť medzinajlepšími v štatistikách, získať Stanley Cup, či stať sa kapitánom mužstvaboli v tom čase úplnou utópiou. A pozrite sa ako to vyzerá dnes – sú z nichrenomovaní hráči so stabilným miestom v kádri a lukratívnymi zmluvami, ktorípoznajú svoju hodnotu a kluby NHL sa o nich bijú.
Že v hudbe u nás také niečo nie je možné?
Je! Stačí si ako príklad uviesť Švédsko – model fungovaniašvédskeho hudobného priemyslu sme študovali niekoľko rokov.
Je to zaujímavé, že tam už pred 40 rokmi pochopili, že nato, aby mohli byť úspešní medzinárodne, tak musia spievať v angličtine. Že keďchcú dosiahnuť dlhodobé výsledky musia sa venovať aj rozvoju ako umeleckej, takaj nazvime to „remeselnej“ časti hudobnej scény. Že celý hudobný priemysel musímať aj primeranú podporu vlády. A že svojich interpretov musia propagovať navšetkých možných fórach – od medzinárodných veľtrhov až po oficiálne štátneprezentácie (na rozdiel od nás, ktorí sa prezentujeme neustále len folklóromevokujúcim obdobie 19. storočia)
Výsledok? V súčasnosti sú Švédi tretím najväčším exportéromhudby na svete po USA a UK. Sú špičkou vo výstavbe nahrávacích štúdií. Ichzvukových majstrov si pozývajú na spoluprácu najväčšie svetové hudobné hviezdy.Hudobný priemysel je podporovaný štátom, majú 286 hudobných škôl (nie ĽŠU),oficiálnu exportnú agentúru ExMS a exportné ekonomické výstupy na úrovni 1 mld.EUR. Neoficiálne čísla hovoria dokonca až o 7% HDP (kam sa hrabe náš Slovnaftalebo VSŽ).
Myslíte si, že ABBA, Roxette, Europe, A-teens, Rednex, Armyof Lovers, Alcazar, Dr. Alban či Cardigans boli resp. sú len náhody? Určitenie. Sú výsledkom cieľavedomého postupu a predstavujú jeden z najefektívnejšíchnástrojov propagácie Švédska. A oni sú na to právom a patrične hrdí.
A ako to vyzerá u nás?
Po 7 rokoch sme sa konečne dopracovali k tomu, že našeexportné snaženie získalo aj inštitucionálnu podobu. Náš biznis plán (po viacako 70-ich prezentáciách a rokovaniach) konečne presvedčil jednéhostrategického investora. Zvládli sme setup-ovú fázu a dostali sa do štádia, žemôžeme začať komunikovať svoje aktivity. Okrem toho sme sa konečne mohli vrátiťaj k našej interpretačnej činnosti. Veľmi sme sa na to tešili, a to zniekoľkých dôvodov
- máme túto prácu radi
- potrebovali sme si v praxi overiť aktuálny stav fungovaniahudobného priemyslu u nás a získať priamy obraz o situácii na našej scéne
- chceli sme mať na úvod nášho exportného fungovania jedenvzorový pilotný projekt s ktorým by sme mohli hneď od začiatku pracovať
- chceli sme (a stále chceme) naplniť náš sen uspieťmedzinárodne
Ukázalo sa, že sa u nás za ten čas nič nezmenilo. Naopak, jeto ešte horšie ako bolo predtým.
Naši interpreti sú nútení spievať po slovensky (a v Čecháchčesky), s logickým odôvodnením, že anglicky spievanú tvorbu u nás ľudiaodmietajú. Aká brilantná to úvaha pri min 80% percentnom podiele anglickyspievanej hudby v našich rádiách, ktorú tí istí ľudia bez problémov akceptujú.Inak tento istý „odborný“ argument bol dôvodom odmietania našej tvorby v rokoch 1993-1994 všetkými vtedajšímivydavateľstvami. Je smutné, že aj po niekoľkoročnom praktickom dôkaze toho, akosa vtedy mýlili, kŕmia týmto nezmyslom našich súčasných interpretov znova. (beztoho, aby to limitovalo existujúcu slovensky spievajúcu scénu – veď domáciinterpreti spievajúci po anglicky by mohli dostať priestor v médiách na úkortých 80 % zahraničných interpretov – ale to už by asi naši predstavitelianadnárodných vydavateľstiev išli proti importným záujmom svojich centrál).
Okrem toho sa potvrdilo, že našich vydavateľov hlupota eštestále neopustila. Tak ako bolo nezmyslom po našom úspechu v roku 1994 tvrdiť,že ľudia v Čechách a na Slovensku chcú počúvať len tanečnú hudbu, tak sú zasena omyle so svojím aktuálnym presvedčením o rockovej duši nášho súčasnéhoposlucháča. Opäť sa stačí pozrieť na žánrovú pestrosť zahraničnej tvorby vplaylistoch našich rádií, ktorá jasne dokazuje, že v našej poslucháčskej obcisa v celkom vyrovnaných pomeroch nájdu tak fanúšikovia rockovej ako aj popoveja tanečnej hudby, či rnb a mimo playlistov našich rádií aj hip-hopu. Ale nanašich vydavateľstvách Vám bez mihnutia oka naši „odborníci“ povedia, že napr.tanečná hudba teraz nejde... Pritom víkend čo víkend chodia u nás ľudia nadiskotéky – žeby kvôli rockovému jamovaniu? O aktuálnej domácej hip-hopovejscéne radšej pomlčíme – tá je len ďalším dôkazom nemohúcnosti našich veľkýchvydavateľstiev. Tie sa ešte aj dnes sú schopné tváriť, že u nás niečo také akohip-hop neexistuje (ale za úspešnými predajmi hlavných reprezentantov tejtoscény je im zas veľmi ľúto). Ešte že si hip-hoperi našli cestu k svojmu publikusami, inak by zase jedna etapa už aj tak zúboženej slovenskej scény vďaka pár„expertom“ zostala zablokovaná a prakticky neexistovala. (A hoci tento žánerosobne nepočúvame a ani ho nemáme obzvlášť v láske, rešpektujeme ho a držímevšetkým jeho reprezentantom palce. Teší nás, že sa im v ich práci darí a hlavnepo „remeselnej“ stránke sú niektorí z nich fakt dobrí.)
Je podarené sledovať ako sa ľudia z vydavateľstiev, ktoríboli svojimi rozhodnutiami v rokoch 1994 až 1998 priamo zodpovední za to, že sakvôli nášmu úspechu takmer 5 rokov nevydávalo nič iné len tanečná hudba (za čoby sme sa naším rockovým kolegom radi ospravedlnili ), teraz za toto obdobie vhistórii našej slovenskej hudobnej scény hanbia a považujú ho za nedôstojné.Dokonca sa tvária, ako keby ani nikdy neexistovalo. Radšej by sa mali zamyslieť nad tým, koľkodobrých netanečných projektov počas tejto doby zablokovali a nedali im šancu.Mali by sa im verejne ospravedlniť. Tak ako od roku 1999 blokujú zase všetko,čo nie je ako No Name, IMT Smile alebo Peha. Niet nad pestrú hudobnú scénu ...
Ešte horšie sú na tom rádiá. Všetky by chceli hrať lenoverené hity. Dokonca na podnet amerických fachmanov uviedli do praxe niekoľkovysoko sofistikovaných metód ako si overiť, že hity, ktoré hrajú, sú naozajhity. Celkom pochopiteľný je tento postup vo veľkých amerických rádiách, kde savytvára väčšina medzinárodne úspešných skladieb, t.z. že sú prví, ktorí niečouvedú do etéru. Okrem toho tam majú viac ako 700 samostatných lokálnych rádií,ktoré sa neboja zahrať aj niečo neoverené, celoplošné rádiá už potom len„testujú“, ktorá skladba z playlistov lokálnych dosiahla takú hladinužiadanosti, že ju môžu zaradiť do vysielania. Takže za drahé peniaze testovať vnašich slovenských podmienkach, či Rihanna, Enrique Iglesias, ChristinaAguilera, Pink, Linkin Park, Madonna alebo Elton John budú aj u nás úspešní, noneviem ...
Je teda jasné, že skladby zahraničných interpretov sa k námdostanú už medzinárodne overené, vďaka čomu sú zaradené do playlistov našichrádií okamžite. Ale ako sa má dostať k poslucháčovi nová skladba domácehointerpreta? Rádiá ju nechcú začať hrať pretože ľudia ju nepoznajú a ešte nie jehitom, bez toho, aby ju rádiá hrali, sa však hitom nikdy nestane. A tak sú našiinterpreti v začarovanom bludnom kruhu. Ak len... Ak len nie sú prioritoujedného z našich asi 3 funkčných vydavateľstiev alebo predmetom rôznych subjektívnychzáujmov alebo pohnútok, vďaka ktorým sa vysoko sofistikované metódy rádiístávajú zbytočne vyhodeným peniazom. Okrem toho majú tieto vysoko sofistikovanémetódy jeden malý nedostatok, na ktorý by sme majiteľov rádií radi upozornili –čo keď sa pán hudobný dramaturg Vášho rádia z nejakých jemu vlastnýchsubjektívno-osobných dôvodov rozhodne, že určitého interpreta alebo určitúskladbu do testingu alebo call outu ani nezaradí? A interpret tak dostanesofistikovanú spätnú väzbu, že poslucháči tú skladbu nechcú? Nedostane tak aniteoretickú šancu na zaradenie svojej tvorby do vysielania rádia.
Zhrnutie je veľmi jednoduché – na jednej strane testujemeto, čo už je medzinárodne overené, na druhej strane pri domácej scéne„testujeme“ rovnako subjektívne ako aj celé roky predtým – kto je v milostirádia (alebo hudobného dramaturga (alebo aspoň niektorého z moderátorov)), tensa do vysielania dostane, ten kto nie je v milosti, má smolu – ľudia honechcú“. Výsledok? Spokojné manažmenty (mysliac si, že majú objektívny obraztoho, čo chcú ich poslucháči), spokojní poslucháči (netušiaci, že to, čopočúvajú im je diktované takýmto spôsobom – viď príklad s plnenou paprikouponiže), spokojní dramaturgovia (moc je sladká a neobmedzená – kým číslapočúvanosti sedia) a pár dookola recyklovaných interpretov zväčša rovnakéhožánru („3 speváčky, 3 spevákov a 8 skupín“).
Osobitnou témou sú súčasné „choré“ hitparády zostavované nazáklade hranosti rádia (ktorú určuje dramaturg rádia) a nie na základeposlucháčskych spätných väzieb. Predstavte si situáciu, že vo Vašej firemnejalebo školskej jedálni sa kuchár rozhodne podávať každý deň plnenú papriku. Vámuž od stredy ide paprika hore krkom, kuchár si však na konci týždňa spokojnevyhodnotí, že zamestnancom najviac chutila plnená paprika, pretože ju jedlikaždý deň. A na ďalší týždeň ju odporučí podávať znova, aby na jeho konci moholskonštatovať, že zamestnanci sú do plnenej papriky úplne zbláznení, veď ju užjedia 2 týždne. Najhoršie je, že väčšina zamestnancov je po určitom časeschopná tomu uveriť a dokonca začať o úspechu papriky presviedčať aj ostatnýchako o overenom fakte. Absurdné ...
Asi jediným celoplošným rádiom, ktoré je schopné vsúčasnosti zahrať na Slovensku aj neoverený hit je Funrádio, za čo si zaslúžiapochvalu (a to aj napriek tomu, že nás už od roku 1996 nezmyselne bojkotuje –pozdravujeme Evku Bacigalovú a Patrika Zimana ) Škoda len, že sa už rokyzmieta vo vážnej schizofrénii. Je pre nás ťažko pochopiteľné, že moderátorirádia, ktoré roky bičovalo všetky „rýchlokvasené“ hviezdy a pravidelnezosmiešňovalo interpretov typu Britney Spears alebo Backstreet Boys, či iných,im podobných, (ktorí boli výsledkom nejakej producentskej dielne alebo súťažetalentov) sa potom hrdo stanú moderátormi Superstar (poniektorí aj začnú chodiťs finalistami Superstar.) následne sa stane partnerom slovenskej Superstar ajcelé rádio. Tu už ten bič nie a nie plesknúť. V čom to je? Peniaze, dvíhanievlastnej mediálnej hodnoty aj za cenu sebazaprenia? (napriek tomu sa patrí uznať,že tie relácie moderovali skvele) Nie je tak trochu pomýlené večer odmoderovaťnajkomerčnejšiu slovenskú reláciu, ktorá ako na bežiacom páse produkuje právetie „rýchlokvasené“ hviezdy, skonštatovať, že išlo predsa o dobre odvedenúprofesionálnu prácu, a potom prísť ráno do rádia a dehonestovať a zosmiešňovaťtakisto profesionálnu prácu iných už s komentárom, že sa jedná o „komerčnýshit“? Bolo by zaujímavé sledovať, ako by bola Superstar komentovaná Fun-kom,keby sa na nej nepodieľalo.
Ešte v náväznosti na snahu o vymazanie rokov 1994 až 1999 zhistórie slovenskej populárnej hudby. Prečo sa rádiá neodvážia zahrať nič ztoho obdobia? Hanbia sa za to? Keď nebodaj nastúpi nová žánrová vlna alebouspeje opäť anglicky spievajúci interpret, tak sa budeme pre zmenu hanbiť zadnešnú domácu scénu? A presviedčať sami seba a aj poslucháčov, že Desmod aleboSmatanová neexistovali? Ich tvorbu označovať za hanbu? A ich úspechy a výsledkyza jednorázové drobné zažiarenia? Veď sa pozrime späť do minulosti – prečo sa vceloplošných rádiách bežne nehrajú aj úspešné skladby 80-tych rokov– staráTublatanka, Team, Elán, PeterNagy, Miro Žbirka a pod, keď už tak lipnú na overenýchhitoch? Vyrastali sme na tom a v slovenskom éteri nám to chýba ... (určitýposun v tomto smere nastal po reláciách Hit storočia a Môj najmilší hit, sícevo veľmi demagogickej podobe, ale vďaka aj za to).
O komentároch a atakoch na nás a našu tvorbu či už zo stranydramaturgov alebo moderátorov je ťažko napísať niečo rozumné a nesubjektívne. Vroku 2007 sme do rádií uviedli 3 skladby – celoplošnými rádiami boli zamietnutéz rôznych dôvodov. Bežný poslucháč si asi povie – museli byť zlé, nie? Po 3odmietnutých singloch by si človek aj povedal, že asi to tak bude. Po výzvach akomentároch niektorých pracovníkov médií by sme to dokonca mali zabaliť akonečne si uvedomiť, že naša tvorba je neuveriteľne zlá a urážajúca náročnéucho slovenského poslucháča. Uvedomiť si, že celý maduar je čistý prúser. Aninevieme, prečo nám to pripomína prostredie Rimavskej Soboty z prvých 8 rokovnášho fungovania, keď sme neboli schopní vyhrať ani len regionálnu súťažskupín, takže sme vlastne nemali žiadne predpoklady z pohľadu nášho regiónu naakýkoľvek úspech. Miestne svadbové kapely sa nám posmievali a radili nám, čomáme hrať a ako máme zarobiť. A nech si už konečne zmierime s tým, že svlastnou tvorbou to nikam nedotiahneme. Kde by sme boli, keby sme ich v tomčase počúvali? Museli sme veriť sami sebe a našej tvorbe, aby sme nakonieczistili, že mudrci v Rimavskej nám dávali rady a poučenia bez toho, aby maliakúkoľvek skúsenosť a bez akéhokoľvek oprávnenia a mandátu. Pretože to, čoplatilo v Rimavskej Sobote, absolútne neplatilo v Čechách a na Slovensku. A taksa na to snažíme pamätať aj pri takýchto pre zmenu celoslovenských krikľúňoch aneostáva nám nič iné len si zase veriť. Na rozdiel od Rimavskej však teraz mámev rukách už aj spätné väzby z rôznych kútov sveta na naše single a čuduj sasvete, akosi to vidia ináč – niektoré z nich prikladáme na koniec tohtopríspevku.
Natíska sa však otázka, aká je legitimita takýchtointerpretobijcov na ich jedovité slová? Koľkým iným vďaka takýmto „odborným“ a„objektívnym“ postrehom zahatali cestu alebo im znechutili ich tvorbu natoľko,že sa na to vykašľali? Resp. naopak, čo oni dokázali na poli slovenskejpopulárnej hudby, že si tak svoj názor považujú? Komu sú vôbec takýto ľudiaužitočný a aký je ich prínos?
Čo sa týka produkčných prác a našich konečných výstupov –práve kvôli nezaujatému postoju a prístupu bez subjektívnych väzieb sme väčšinuprác zverili tretím osobám, ktorí sú vo svojom fachu špičkoví. To sa týka takprodukčných prác na zvukovej ako aj na obrazovej časti. Je plne legitímne, aksa niekomu nepáči naša tvorba, ani nám sa všetko nepáči a je to tak v poriadku.Nikto nikoho nenúti ju počúvať. Už je horšie, keď sa dehonestuje a urážaprofesionálna práca tretích osôb. Keď niekomu prekážame ako interpret, prosím(aj keď prečo vlastne?), ale neodborné komentáre na nadštandardne odvedenévýstupy už nemajú nič spoločné s nami ako interpretom. Tam sa už slobodaprejavu daného človeka snúbi s hlúposťou a zaslepenosťou neprajníka.
A čo s naším snom? Pracujeme na ňom. Chceme však byťnápomocní aj pri napĺňaní snov iných interpretov. Hlavne tých, ktoré sú spätéso zahraničím tak, ako ten náš. Keďže my sme sa v čase nášho úspešnéhofungovania nemali na koho obrátiť, budeme sa snažiť, aby iný už takýto problémnemali. Viac informácií sa dozviete na našej firemnej stránke www.mmbmg.com.
Ešte odkaz pre všetkých, ktorým naša 10 dňová informačnáteasingová kampaň tak nesmierne komplikovala a sťažovala ich každodennú prácu:
Stačilo len normálnou slušnou formou požiadať, aby sme Vámnaše maily neposielali a boli by ste vyradení z našej databázy. (tak, ako bolovyradených tých pár, ktorí o to štandardnou formou požiadali). Napriek Vašejvulgárnosti a agresivite sa Vám za tých 10 nevyžiadaných mailovospravedlňujeme. Naopak, tým, ktorí to celé brali s nadhľadom a s humorom,ďakujeme, že našu informačnú kampaň prijali bez pohoršenia.
Mailové odpovede zo sveta:
1.Universal music Japan
-----Original Message-----
From:Yamana, Kazutoyo - BD
Sent:Friday, June 15, 2007 2:16 AM
To: Ladislav Matyinko(M&M Brothers)
Subject:RE: maduar - One way ticket
Dear Ladislav Matyinko
Ofcourse, I have listened to One way ticket. Personally I like this.
It'sso catchy.
Now Iam urging our International & Dance division to check these
materialsfrom the viewpoint of business.
I cangive you the feedback by next Tuesday.
Bestregards,
Kazutoyo Yamana
-----OriginalMessage-----
From:Ladislav Matyinko(M&M Brothers)
Sent:Friday, June 15, 2007 12:40 AM
To:Yamana, Kazutoyo - BD
Subject:FW: maduar - One way ticket
2. Emi music UK/International
From: Cheesley, Adrian
Sent: Thursday, June 14, 2007 11:36 PM
To: laco@mmbrothers.sk
Subject: Re: maduar - One way ticket
Hi Ladislav
Sorry for the delay but I have been almost permanently travelling fo the last 2months
I think its a good version and I will send it to my dancecontacts-however its a very difficult market right now especially for this typeof music
I am back in the office on monday and will make some copies and circulate it
Best
Adrian
3.Universal Music Germany
-----Original Message-----
From: Bohne, Tom
Sent: Friday, June 15, 2007 10:59 AM
To: Ladislav Matyinko (M&M Brothers)
Cc: Struck, Alexandra
Subject: AW: maduar - One way ticket
Dear Ladislav, i hope you are well.
We don't want to licence the above mentioned record -i think it's ok, but not a big smash for our market.
all the best
tom bohne
Tom Bohne
Managing Director
Universal Music Domestic Division
a division of Universal Music GmbH
4. Zyx music Germany
Dear Ladislav,
thanks a lot for sending usyour production "One Way Ticket".
On behalf of Christa Mikulski Iwould like to inform you that we really like this production. But we have totell you that because of other signings in the last days and weeks we cannotsend you an offer as our release schedule is really full for this year.
Thanks a lot for yourunderstanding and good luck,
i. A. Julia Jung
Assistant to Head of A&R
5. RCA records USA
Hi Ladislav - thank you for sendingthe package, but my instincts tells me that the material will not resonatestrongly enough in our market.
Wishing you and Juraj all my best and feelfree to forward me any new material you may be working on.
richard
-----Original Message-----
From: Ladislav Matyinko(M&M Brothers
Sent: Monday, May 07, 2007 10:25 AM
To: Sanders, Richard, RCA MusicGroup
Subject: maduar - One way ticket
6. EMI music France
Dear Ladislav
The product is verygood - people here think this like me
But I am meetingsome problems finding a way to release it through EMI France giving thenecessity for the teams to focus on less projects. We are facing a difficult period until the end of ourfiscal year in june all efforts are dedicated to acts already signed / then wesee
Cheers
Mario
-----Messaged'origine-----
De : Ladislav Matyinko(M&M Brothers) Envoyé : lundi 4 février 2008 15:50 À : Choueiry,Mario Objet : Maduar album 007, single Crying rain 007
