
<!-- /* Font Definitions */ @font-face {font-family:"Cambria Math"; panose-1:2 4 5 3 5 4 6 3 2 4; mso-font-charset:1; mso-generic-font-family:roman; mso-font-format:other; mso-font-pitch:variable; mso-font-signature:0 0 0 0 0 0;} @font-face {font-family:Calibri; panose-1:2 15 5 2 2 2 4 3 2 4; mso-font-charset:238; mso-generic-font-family:swiss; mso-font-pitch:variable; mso-font-signature:-1610611985 1073750139 0 0 159 0;} /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-unhide:no; mso-style-qformat:yes; mso-style-parent:""; margin-top:0cm; margin-right:0cm; margin-bottom:10.0pt; margin-left:0cm; line-height:115%; mso-pagination:widow-orphan; font-size:11.0pt; font-family:"Calibri","sans-serif"; mso-ascii-font-family:Calibri; mso-ascii-theme-font:minor-latin; mso-fareast-font-family:Calibri; mso-fareast-theme-font:minor-latin; mso-hansi-font-family:Calibri; mso-hansi-theme-font:minor-latin; mso-bidi-font-family:"Times New Roman"; mso-bidi-theme-font:minor-bidi; mso-fareast-language:EN-US;} .MsoChpDefault {mso-style-type:export-only; mso-default-props:yes; mso-ascii-font-family:Calibri; mso-ascii-theme-font:minor-latin; mso-fareast-font-family:Calibri; mso-fareast-theme-font:minor-latin; mso-hansi-font-family:Calibri; mso-hansi-theme-font:minor-latin; mso-bidi-font-family:"Times New Roman"; mso-bidi-theme-font:minor-bidi; mso-fareast-language:EN-US;} .MsoPapDefault {mso-style-type:export-only; margin-bottom:10.0pt; line-height:115%;} @page Section1 {size:595.3pt 841.9pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} -->
Klamstvo tu vždy bolo, je a tipujem, že tu aj zostane. Neviem to povedať s úplnou istotou, ale myslím, že klamstvo využívali ľudia už dávno pred nami. Skúsme sa zamyslieť prečo. Prečo a na čo ho používame? Každý z nás predsa vie, že práve klamstvo dokáže najviac ublížiť. Ja osobne zastávam názor, že klamať je naozaj potrebné len vtedy, ak vieme, že pravda je bolestivejšia. No aj to len v prípade, že budeme mať dostatok času pripraviť dotyčného „oklamaného“ na strávenie pravdy. Napríklad, keď som bola malá. Po návšteve môjho strýka v nemocnici som sa mamy spýtala, či s nami ujo Dušan pôjde v zime na chatu. Ona mi bez váhania odpovedala áno aj napriek skutočnosti, že ujovi Dušanovi neostávalo viac ako mesiac. No týmto klamstvom ma ušetrila bolesti. Neskôr som sa síce pravdu dozvedela, ale vtedy už som bola väčšia a pripravená pochopiť ju.
Na druhej strane je tu klamstvo, o ktorom dobre vieme, že človeku ublíži, no aj tak ho povieme. Úplne najbežnejší príklad takéhoto klamstva je: Dohodnete sa s kamarátom/ kamarátkou, že idete do kina. On/ona Vám zavolá, že nakoniec nemôže, lebo ho/ju bolí hlava (poprípade sa vyhovorí na rodinnú oslavu alebo inú, tejto podobnú udalosť), a tak poviete fajn, stretneme sa teda zajtra. Vy sa rozhodnete aj tak ísť von a ako naschvál stretnete dotyčného/nú prechádzať sa s niekým iným. Na čo je takáto lož potrebná? Nič to nevyrieši. V podstate, klamstvo celkovo nič nevyrieši, ale skôr skomplikuje. Ak zaklameme, a pravda vyjde najavo, máme čo vysvetľovať.
Najhoršie sú podľa mňa klamstvá vo vzťahoch. Vzťah by mal byť z čo najväčšej časti založený na pravde. No často sa stáva, že človek len máličko zaklame a problém je na svete. A z tohto maličkého klamstva sa môže stať ďalšie, rovnako maličké klamstvo, z neho ďalšie a tak ďalej, až vytvoríme reťaz maličkých klamstiev zakončenú jedným veľkým. Ale keďže človek je tvor vnímavý a spoločenský, skôr či neskôr ju odhalí.
Určite si ešte každý z nás spomenie na detstvo, keď sme rodičom klamali zo strachu čo bude nasledovať ak sa dozvedia, že sme rozbili maminu obľúbenú vázu. Takéto klamstvo by som nazvala „klamstvo z okolností“, pretože práve okolnosti nás donútili klamať. No ako sa asi cítil náš mladší súrodenec, keď naňho rodičia nakričali za niečo, čo vôbec neurobil? A ako sme sa cítili my, keď sme ho videli trpieť? Predpokladám, že braček sa hneval a vás mrzelo, že si ani nechce vypočuť prečo ste klamali. A takto je to vždy. Zožiera nás svedomie, keď vidíme ako veľmi sme niekomu ublížili a nakoniec sme z celého klamstva najviac smutní my, lebo sme ním stratili priateľa, dobré meno, kariéru, rodinu...Čokoľvek. Stojí nám to za to? Nie je lepšie povedať pravdu hneď, ako neskôr vysvetľovať prečo sme ju tajili?
Celá téma klamstva je podľa môjho názoru diskutabilná. No ako som spomínala, klamstvo tu bolo, je aj bude, a tak sa s ním musíme naučiť žiť. Alebo sa mu snažiť vyhýbať, čo bude ale pravdepodobne veľmi ťažké.