Bývam pri lesoparku, takže do lesa chodím každý deň. Cez zimu som sa nemohla vynadívať na tie zasnežené stromy, všetko bolo krásne biele ako z rozprávky. Lenže sneh sa roztopil, a to, čo sa ukázalo pod ním bolo na zaplakanie. Pri vstupe do nášho kolibského lesa to vyzeralo doslova ako na smetisku! Plastové a sklenené fľaše, igelity, tetrapakové obaly, staré topánky, plasty, rádio, nárazník, sklo, zhrdzavené železo, linoleum...... naozaj „pekný" pohľad. Jednoducho ľudia z toho urobili smetisko, iným slovom sa to pomenovať nedá.
Nie je tam žiadny smetný kôš a myslím, že by sa s tým malo niečo robiť, aby to ľudia neriešili takýmto spôsobom. Ale zasa na druhej strane to, že sa tam ten kôs nenachádza ešte nie je dôvod zahodiť odpad do lesa. Neviem, či by bolo naozaj také ťažké odniesť tú plastovú fľašu do nejakého najbližšieho koša, lebo ako vieme plastová fľaša ani igelitové vrecko bohužiaľ nezhnijú.A nehovorím ani o tom, koľko skla tam bolo! V tomto lese žijú srnky, diviaky a mnoho ďalších lesných zvierat. Dennodenne tam chodia na prechádzky ľudia so psami a s deťmi. Je to nebezpečné nielen pre ľudí a zvieratá, ale tiež to má zlý vplyv aj na našu prírodu a celkovo životné prostredie!
Nemusíte so mnou súhlasiť, ale ja mám pocit, že ľudia si už dnes asi naozaj nič nevážia. To už musíme ničiť aj ten kúsok zelene čo máme?? Viem, ničíme prírodu ešte aj oveľa horšie ako je zahadzovanie odpadkov do lesa. Ale niekde by sme predsa mali začať. Mali by sme si uvedomiť, že tá príroda slúži nám a tým, že ju ničíme ubližujeme vlastne sami sebe.....
