V tejto zaujímavej knižočke som vydolovala spomienku MUDr. Eleny Pátkovej, poetky, členky Zväzu slovenských spisovateľov, v ktorej medzi iným hovorí aj o tom, že Habovštiak napísal v periodiku Svedectvo /z roku 1996 v č. 8 a 9/ o maturantovi gymnázia v Dolnom Kubíne, Augustínovi Hlavatom, ktorého poznal, a ktorý bol prvou obeťou predvolebných bojov v roku 1946. Tento mládenec roznášal plagáty Demokratickej strany a lepil ich vo svojej rodnej dedine Medzibrodí na Orave. Niekto ho pri tejto práci, ktorou si zarábal na štúdium, zákerne zastrelil. Vyšetrovalo sa to. Vyšetrilo. Vrahom bol člen komunistickej strany. Tento bol odsúdený, ale asi o dva mesiace prepustený a videný na uliciach Dolného Kubína. /Tento prípad vyšetroval otec MUDr. Pátkovej./
Spomínam to preto, aby som upozornila na to, aké nehorázne činy sa diali pred voľbami, pred nešťastným Víťazným februárom 1948. Boli to začiatky, predzvesti, ktoré nasvedčovali, že sa blížia obludné, nepochopiteľné časy. Mnohí tomu neverili. Nepoznali, neboli informovaní o tom, čo sa vlastne deje v štáte, aké sily nastupujú. Nádejali sa, že sa nemôže stať to najhoršie. A predsa. Dovalilo sa to najhoršie, čo zvalcovalo spravodlivosť, pravdu, slobodu a krehkú demokraciu.
Dnes je čas pred voľbami. Už nie je doba, aby sa používali násilnícke spôsoby ako sú vraždy. Aj keď človek nevie, čo môže v nejakej chorej hlave vzkrsnúť. Dnes sú iné prostriedky ako zdeptať, ponížiť, zničiť svojho soka, rivala, človeka, ktorý predstavuje osobnosť s iným myslením, ako mám ja. Konkurent sa dokáže obludne zničiť psychicky, duševne. Stačí ho obhádzať špinou, bahnom nepravdy, podozrenia a nik už nedokáže ten maras z neho zotrieť, alebo sa len ťažko dá z neho falošné obvinenie zmyť. A ľudia nekalým metódam veria. Nezodpovedným rečiam uveria. Nepresvedčia sa, či sú pravdou, alebo len bohapustým ohováraním alebo klamstvom. Sú nové, moderné spôsoby nečestného, krvavého boja. Neútočí sa na telo. Vraždí sa duša.
Uvedomme si jedno, aká bude doba pred voľbami, ako sa budeme my všetci správať, také budú voľby, aj zvolenie našich zástupcov do parlamentu.
Treba si riadne rozmyslieť a pouvažovať aká je to strana, ktorú ideme voliť. Čo šíri, čo hlása a či bojuje za čestnú ideu, spravodlivú ekonomiku, prepotrebnú toleranciu.
Kto je tou excelentnou osobnosťou z tejto strany, tým pravým človekom pre nás, ktorý nás bude čestne zastupovať tam, kde sa dajú presadiť naše potreby, želania. Kto je ňou? Muž, ktorý dodrží dané slovo. Noblesný človek, ktorý vie čo je česť, charakternosť, rovná chrbtica, spravodlivosť, nepodkupnosť, pravda, humanita. Vyberajme pozorne, veď určite nájdeme toho svojho, ktorému podáme ruku a vytiahneme ho do svetla rámp kvôli všeobecnému dobru. Aby sme si mohli povedať, tento je ten pravý, alebo sa bude o tú „pravosť“ aspoň snažiť. Bude bojovať za správne hodnoty, ciele, ideály. Nebude hľadieť na koryto, plný hrant, ale na občana, národ, štát.
Kiež by nám to všetkým vyšlo! Aby sa nezopakovala doba podobnej tej - okolo Víťazného februára. Aby nenastal návrat, alebo zakvasenie, zotrvanie na mieste a na večné časy, bezcharakterných zlodejov, klamárov: nečestných, skorumpovaných jedincov, spriaznených s dnom v štáte – mafiou, čo sa pohybujú už len v bielych golieroch a norkových kožuchoch.
