Mala som ich rada. Vedela som podľa nich, kedy leto začína, kedy je v plnom prúde, kedy začína odchádzať a kedy je jeho definitívny koniec. Keď sa čierne lietavé hrčky zmnožili, vedela som, že leto vrcholí. Keď končilo, nastalo ticho nad našimi hlavami, pred oknami, aj pred ešte stále krásnymi balkónmi v kvete.
Rada som mala ryrýsy, tučné „lastovičky“ s krátkymi chvostíkmi, s frakom z tmavo-čiernych pierok, s odleskom do tmavo-modra. Boli to lastovičky, aj neboli. Ich prenikavé „rí-rí“ mi síce robilo dobre, keď zaznelo, ale to štebotanie normálnych, dávno známych, domových lastovičiek bolo omnoho krajšie, pôvabnejšie. Ich dlhé, rozoklané chvostíky boli šmrncovné, červený fliačik pod hrdielkom ich skrášľoval, a bielo-čierna drobná hlávka z nich robila jemnučké, vzdušné čarodejky. Keď zostali sedieť na rozkolísanej televíznej šnúre, alebo na ligotavom drôte, ktorý som nikdy nevedela kam a odkiaľ siaha a k čomu patrí, to bolo ozaj divadielko. Ich štebot a preteky, ktorá dlhšie vydrží švitoriť, boli na neuverenie. A keď sa začali parádiť, umývať si zobáčikmi svoje pierká, išla som si oči vyočiť nad ich šikovnosťou a láskou k hygiene.
Po tieto dni, keď som si myslela, že v polovičke septembra sú už všetky druhy lastovíčat scestované, všetky v diaľke na ceste do teplých krajov, zbadala som na okraji nášho mesta, ale i nad jeho centrom, kŕdle mojich miláčikov, ako sa preháňajú vzduchom, kŕmia sa nevídaným množstvom jesenných vínnych mušiek, a potom unavene posedkávajú, kde sa dá. Tak predsa len všetky nezmizli a nefrngli smerom na juh. Možno zmeškali prvé a druhé roje, ktoré sa rozleteli za rozdivenejším slnkom, mocnejším teplom, aké bolo u nás, možno čakali až dospejú ich mladučké pubertiačky, čo sa narodili až v neskorom lete.
Prechádzala mnou akási tichá radosť, ktorú vzápätí vystriedal znepokojivý smútok, keď som videla ich rozlúčkový let, krúženie, naháňanie sa, mávanie nežnými krídelkami. Kedy sa vrátia? Dočkám sa opäť jari, aj ich príchodu, keď zbadám z okna, alebo z balkóna prvú nežnú štebotavku, alebo ryrýsa, ktorý začne svojím „ríí, ríí“ozvučovať ticho na oblohe a spestrí okolie a odplaší nudu z okolia?...
