Dnes sa nenosí dodržanie slova, prísahy, záväzku. Sľuby sa neplnia.
Načo by sa aj mal dodržať sľub? Veď je toľko príčin a náhod niečo nedodržať. Čo sa stane, keď sa slovo nedodrží? Svet sa nezrúti. Hrnie sa ďalej. Prečo by sa malo dodržať? Však sa dotyčný nejako uspokojí, pochopí, nenahnevá, ospravedlní ma, že som nedodržal to, čo som sľúbil.
Ale aké následky môžu nastať pre nedodržanie sľubu, prísahy? Následok tohto môže znepríjemniť, pokaziť, tragicky zničiť, dokonca aj život množstvu ľudí. To niekedy nikoho nenapadne. Až keď je dôsledok nedodržania slova evidentný, a človek zostáva zhrozene stáť nad tým, čo vyviedol. Sú však aj takí ľudkovia, ktorým je ukradnuté, že slovo nedodržali, a aký je toho výsledok. Sú cynici a viťúzi, ktorí nedodržanie slova pokladajú za hru, guráž, podarenosť, či šikovnosť oblafnúť naivného čakateľa na splnenie prísľubu.
Taký je svet zamotaný. Zamotávame ho svojou nedôslednosťou, nevernosťou, ľahostajnosťou, ľahkovážnosťou. Svet sa točí ďalej. Ale existujú jedinci, a tých je poriedko, ktorým človek môže veriť. Každé slovo, čo vypovedia je číre, ako riava v horách. S takýmito osobnosťami je nádherne žiť, priateliť sa, vážiť si ich. Milujeme ich. A tí druhí? Škoda reči. Tých je zasa, bohužiaľ, obrovské kvantum, výtečníkov, ktorým je fuk, že dodržanie slova je výsadou - čestného, charakterného, zodpovedného Človeka!
„...nesplnené sľuby znesväcujú ľudské údely svojou čírou existenciou. To nie sú muchy v polievkach života, to sú zákerné údery pod pás. /.../ Isteže o nič nejde, ibaže to nič krvaví duše a otravuje žriedla.“ /Peter Karvaš: O sľuboch, LT, číslo 29, 1991/
