Bolo to úžasné víťazstvo ducha nad cynizmom zla materializmu, obdobím duševnej i fyzickej neslobody. Vznešená pokojná manifestácia občanov, nielen kresťanov, ale všetkých ľudí dobrej vôle a tých, čo už ich prestalo baviť znášanie duchovnej poroby od tých, čo si nezaslúžili byť bytostne vo vedúcich pozíciách štátu, spoločenského, politického, ekonomického života, stala sa drahocenným kamienkom na pevný základ domu budúcej demokracie a slobody.
Je skvelé, že si môžeme nahlas a priamo vyjadrovať svoje pocity o minulosti, prítomnosti i budúcnosti. Je výborné, že môžeme smelo vravieť deťom o našej histórii, pravdivých dejinách našej krajiny. Len ešte stále málo rodičov, a ešte stále aj dosť málo učiteľov, toto objavovanie skutočnosti zo života nášho štátu neovláda. Nezaujíma ich to, nekoná tak. Takže nemôžu byť nositeľmi správnych myšlienok o našej rodnej krajine. Veľká to škoda!...
Je zarážajúce, keď vyslovíte niektorým mladým okolo dvadsiatky otázku o tom či onom z našich historických skutočností z posledných rokov, nehanebne o nej nič nevedia. Ani z tej najbližšej, ktorá sa pominula len prednedávnom. Nič im nehovorí Slovenský štát, nič im nehovorí komunizmus, nič im nehovorí gulag, koncentrák, meno Hitler, Zápotocký, Dubček, Husák, a podobne. Ale meno spevákov, hercov, kabaretistov, humoristov, vám vysypú ako z rukáva čarodejníka. Poznať históriu krajiny, v ktorej žijeme, je znakom kultúrnosti občana, vyspelosti národa.
Máme byť na čo hrdí. Máme sa začo aj hanbiť. A treba o tom vravieť. Poriadne nahlas, pri každom výročí dobra či zla, ktoré sa udialo v tejto ťažko skúšanej krajine.
Po tieto dni, keď si spomenieme na naše mamy, otcov a vtedajších mladých, ktorí sa postavili pred ozbrojenú moc za naše občianske a ľudské práva, musíme im zo srdca poďakovať za ich vypätie, smelosť a odvahu pripraviť nám všetkým, ktorí teraz žijeme v slobode, pokojný život. Že sa ich všetky túžby, nádeje nesplnili, je aj chybou terajšej generácie, lebo si nevážime slobodu, pokoj a to, že môžeme všetci so slobodným rozhodnutím, bez tlaku polície, eštebákov, jedinej strany a cynickej vlády hovoriť, robiť, čo nám svedomie, srdce a rozum káže.
Vďaka všetkým, ktorí v tie pohnuté časy nám zasvietili svojím rytierstvom, charakternosťou, slušnosťou, odvahou a silou ducha. Bez nich by sme nežili dnes tak, ako žijeme: v slobodnej, mierovej krajine.
