Po minulé dni cestoval do Švédska, aby sa tam zúčastnil novej „masovej hry“ – LARP – Juh proti severu. Mladí i trochu postarší ľudia si zahrali to, čo sa kedysi odohralo. On predstavoval lekára, ktorý sa zúčastnil týchto bojov. Úplne ako malý chalan sa vžil do tejto hry, historickej hry. Zaujímavé záľuby sa objavujú v odrastencoch. Kedysi sa hrali len drobci, dnes sa hrou odreagúvajú ich veľkí bratia, otcovia. Občas aj pred zvedavými divákmi, platiacimi alebo neplatiacimi. Zaujímavá „podívaná“…
Nedávno, siedmeho septembra, čítala som v Čase.sk, ako český gynekológ Ján Rohlíček /57/ i jeho syn a aj výtvarník Filip Minařík /35/ sa tiež zúčastňujú takéhoto niečoho podivného.Vystupujú v hre o Indiánoch, Apačoch. MUDr. Rohlíček predstavuje Inču-čunu, jeho syn Old Shatterhanda, výtvarník Filip Minařík Winnetoua. Iní iných. Veľmi zaujímavé hobby u dospelých človiečikov. Zanietene sa hrajú v hrách, ktoré si kedysi predstavovali a o nich snili. Doprajú si svoje sny. Uskutočňujú ich v hravej podobe. Skvelé. Večné deti, večná hravosť mužov?…
Minule mi vnuk Lukáš vygooglil slovo LARP. Nikdy doposiaľ som ho nepočula. Až po tieto dni v miešanine s činmi môjho najstaršieho vnuka Jakuba. LARP – DIVADLO. Aj nie divadlo… Paradoxy? Ani nie: hra je hra. Realizovaná predstava niečoho. Hravosť, zábava, odreagovávanie sa, žitie si svoj život tak, ako sa komu páči a vyhovuje. Nový ošiaľ, nová móda, nové spôsoby, zvyky.
Teda LARP. Už mu rozumiem a ustanovujem za normál v mojom vedomí. Doba kráča, čo - beží, letí.... Mení sa. Menia sa zvyky, nápady, úlohy, zábava a kadečo iné v živote človeka. Tak! Ľudia bavte sa, hrajte sa, žite! Radostne, pokojne, pokým máte čas a zdravie.
