Voňavé, zelené trávniky Šifbeka, v tom májovom čase plnom čarokrásnych sedmokrások a zlatisto-slnečných púpav, Šifbeka rozkvitnutých stromov, gaštanov, rozličných kriakov od výmyslu sveta, zvlášť pôvabných ruží, sú nezabudnuteľné. Taktiež aj modlitby rádových sestier Svätého kríža, ktoré sa v desať aj viacerých radoch prechádzali po aleji. Zborove sa modlili. Bývali totiž v kláštore, tesne vedľa parku. Ich anjelské čistučké hlásky sa niesli záhradou a dotvárali slastné pocity z jari i života. Medzi rehoľníčkami spievala, modlila sa i kráčala, aj moja dospelá priateľka, Zdenka Schelingová. Koľko ráz som išla za zástupom sestričiek, aby som ju videla? Ale potom som sa vždy odišla hrať na piesok na detské ihrisko, lebo som cítila, že ich svojou prítomnosťou vyrušujem. V tom čase ani vo sne mi nenapadlo, že bude raz blahoslavená a ja sa na jej blahorečenie budem s dojatím a so slzami v očiach prizerať, už postaršia.
Po vojne nás mama nepúšťala do Šifbeku. Raz som ušla z domu a išla sama do neho na skusy. Nechápala som prečo nás tam mama v poslednom čase nepúšťala.
Prešla som alejou, až dorazila na jej koniec, kde som videla betónový bazén. Bol naplnený vodou na hasenie v prípade bombardovania a po ňom prípadného nasledujúceho požiara domov vedľa Medickej záhrady. V ňom a pri ňom bolo množstvo nahých ruských vojakov, ktorí na seba pokrikovali a sa rehotali. Na mňa to zapôsobilo nejako čudne nepríjemne. V momente som vzala nohy na plecia a frčala domov. Mama sa nikdy nedozvedela, čoho svedkom som sa stala. Na dlhú dobu bola prekrásna záhrada pre mňa tabu.
Kedysi na východnom predmestí Bratislavy v čase Márie Terézie postavili si svoje letné paláce niektorí významní šľachtici, medzi nimi i gróf Ján Gobert z Aspremontu. Jeho letný palác sa nachádza na dnešnej Špitálskej ulici. Začiatkom 19. storočia záhradu s celým komplexom budov kúpil gróf Esterházy. V druhej polovici 19. storočia Esterházyovci predali záhradu rodine Jankovitsovej. V roku 1862 ju kúpil veľkoobchodník s ošípanými Karol Schiffbeck. Pred koncom storočia ju rodina Schiffbeckova darovala univerzite. Škola ju sprístupnila verejnosti. / Podľa - Medická záhrada: Oficiálne stránky Hlavného mesta SR Bratislavy./
Verejnosť ju okupuje doteraz. Do tejto nádhernej záhrady, udržiavaného, mimoriadne útulného parku, možno prichádzať a spomínať...
