Aj naši piati mladí z rodiny sa tam vybrali. Už dávnejšie si cestu naplánovali, zarobili na ňu a išli so svojím spoločenstvom, ktoré im bolo srdcu milé a blízke. Každý z nich vedel, prečo a za čím do Madridu ide.
Mohla by som kadečo vypisovať, chváliť, aj možno kritizovať, ale rozmyslela som si to, a nebudem tu plytvať svojimi myšlienkami. Vzala som si všetkých svojich na paškál, aby som vylúdila z nich ich názory na tento zájazd, na ktorý sa vybrali, na misiu, na ktorú sa dali. Nižšie ho predkladám pravdivo a z prvej ruky.
Moje otázky zneli: Prečo si išiel do Madridu? Čo si tam zažil a prežil? Čo ti dal Madrid? S akým záverom si prišiel domov?
SAMO, stredoškolák, Gymnázium Matky Alexie v Bratislave, momentálne žiak na New Hall v Anglicku, odmenený cenou tejto školy za uplynulý ročník za politiku a ekonómiu:
Do Madridu som išiel preto, že som chcel zažiť atmosféru SDM, o ktorej som sa napočúval od starších súrodencov z ich skúseností z Kolína. Mal som k dispozícii skvelú partiu, tak som sa tešil na čas strávený s nimi. A nakoniec, no nemenej dôležitejšie, myslel som si, že ma to môže akosi posunúť, upevniť vo viere.
Zažil som horúčavy aj o polnoci, rehot, keď sleduješ so štyrmi ľuďmi spod jedného pršiplášťa ako pápežovi spod štyroch dáždnikov odletel biret, i povinnú siestu. Videl som kus Španielska, Toledo, Barcelonu a po ceste tam i späť riadny kus Európy: Turín, kde sme navštívili prvé oratko don Bosca, či Marseille a Benátky. Ako bonus hádam pobyt s polpenziou v typickej španielskej rodine vrátane El Classica či pokru. A nechýbali ani náhodné stretnutia v metre so známymi, ktorých na Slovensku či v Anglii dlho, dlho nestretnete, ale v Madride hneď zopár ráz.
Čo mi dal Madrid? Malo to ďaleko od hlbokej duchovnej skúsenosti, k tomu je ťažko dôjsť v dvojmiliónovom dave na letisku. No i to bolo na čosi dobré. Práve v tom nedozernom dave mladých, pri pohľade do tváre nových a neznámych mladých som bol zrazu zaskočený. Hoci každý svojou cestou, všetci mierime za tým istým cieľom. A tie cesty sa skrížili práve tu v Madride, aby sme pochopili, že sa neplavíme sami.
Silným momentom bola prítomnosť kormidelníka pápeža. Aby som dokončil analógiu s loďou, i vody bolo dosť. Ale keď bol pápež okej, aj my sme boli v pohode. Jeho pokoj sa preniesol i na nás a ja som bol prekvapený, aké je to jednoduché. Stačí dôverovať. Potom sa dá kráčať aj po vode, ktorej bolo všade vôkol nás neúrekom.
Ďalším prekvapením pre mňa, a myslím aj pre pápeža, bola podpora, s ktorou ho mladí privítali a zasypali. Osobne som neputoval do Madridu, aby som videl, zamával či stretol pápeža a jeho prítomnosť som bral ako samozrejmosť, či povinnosť. No môj obraz o ňom sa zmenil z nekonečnej neomylnej bezchybnej autority, práve keď mu v daždi odfúklo čapicu. Práve vtedy bol jedným z nás zmoknutých, a keď sa nám neskôr prihovoril, bol už otcom, od ktorého si každý kto úprimne počúval, niečo odniesol. A ako som neskôr pri rozhovoroch s kámošmi zistil, pre každého to bolo niečo iné. A to ma presvedčilo, že nie je nadradeným dozorcom, ale univerzálnym a vždy zjednocujúcim otcom.
Užíval som si aj nezameniteľnú náladu v uliciach Madridu počas celého týždňa. Občas trošku divoká ako pri príchode na letisko, keď sme zakúsili organizáciu á la španielska dedina, no i tichá a pokojná, ako počas adorácie s pápežom či saleziánskym predstaveným don Chavezom. Stretnutie s druhým menovaným bolo špeciálnym povzbudením pre mňa i ostatných animátorov, ktorí nielen ideme za rovnakým cieľom, ale aj máme spoločnú cestu - don Boscovu. A okrem toho všetkého sedem nových tričiek grátis.
VILO, vysokoškolák, Univerzita Komenského v Bratislave, odbor-športový manažment:
Do Madridu som sa vybral s myšlienkou, že chcem poznať viac mladých ľudí, ktorí zmýšľajú podobne ako ja a cítiť sa súčasťou niečoho veľkého. Samozrejme, chcel som vidieť svätého Otca, počuť jeho vyjadrenia k nám mladým. Žiadalo sa mi obhliadnuť si aj Madrid a viac miest, do ktorých som sa cestou mohol dostať a si ich aspoň trochu prezrieť. Je jasné, že som chcel navštíviť ako fanúšik Realu Madrid aj štadión Santiago Bernabeu, čo sa mi aj podarilo so skupinou priateľov s rovnakými vedľajšími záujmami ako mám ja - teda športovcami. Mohli sme navštíviť aj mnohé kultúrne pamiatky, galérie, lenže pre množstvo záujemcov a veľké zástupy čakajúce na vstup do nich sme sa niekedy stiahli a naše kultúrne zámery nevyšli.
Hostitelia, u ktorých sme bývali /Stredná škola/ boli ústretoví, pohostinní a priateľskí. Len nás trochu hatila jazyková bariéra, lebo neovládali angličtinu, ktorú sme používali my hostia.
Najväčším duchovným zážitkom mi bol večer so svätým Otcom - pri adorácii pred Kristom v monštrancii. Bolo to dojemné, úžasné, veľkolepé. Mnohí boli dojatí k slzám. Nepopieram, aj ja som si zaslzil... Prosto, bol to silný zážitok, na ktorý sa nezabúda...
Madrid ma posunul dopredu. Po stránke duchovnej. Uvedomil som si, že som súčasťou obrovského spoločenstva - cirkvi. Precítil som fakt, že som nie vo svete sám, patrím k nemu, k nej...
Okrem hlavných podujatí sme navštívili aj menšie, ktoré viedli slovenskí duchovní. Prednášky boli na rozličné témy, týkajúce sa súčasného života. Po nich sme diskutovali a bavili sa o prednesenom. Neboli povinné, ale boli vždy plné...
Z Madridu som odišiel s kopou zážitkov, dojmov. Čo som očakával, to sa mi splnilo a naplnilo. Mám myšlienku: chcem sa tam vrátiť... Vždy by som sa tam chcel vrátiť..., medzi mladých - s pápežom. Nabil som sa množstvom pozitívnej energie! Cítim to!...
A ešte niečo: pri tej veľkej búrke, nebál som sa. Vedel som, že nás Pán Boh nenechá v štichu /smiech/!...
BARBORKA, vysokoškoláčka, Slovenská technická univerzita v Bratislave, fakulta architektúry, odbor-dizajn:
Cesta do Madridu bola lákavá. Išli tam mne blízki ľudia, dobrá partia. Nikdy som sa neocitla v takom množstve mladých, podobne ako ja mysliacich. Chcela som duchovne načerpať silu zo spoločenstva, ktoré sa zišlo v takom kvante. Tešila som sa, že uvidím na vlastné oči svätého Otca.
Túžila som navštíviť lukratívny Madrid, aspoň niektoré jeho kultúrne pamiatky. Navštívila som PRADO, z čoho som sa nevýslovne radovala. Vstup sme mali zadarmo, ináč býva drahý.
Španieli nás prekvapili úžasnou pohostinnosťou, pozornosťou a láskavosťou. Celé húfy mladých, čo prúdili po uliciach, polievali prúdom vody zo striekačiek, aby im aspoň takýmto spôsobom uľahčovali horúčavu, páľavu, ktorá panovala v Madride. Iní nám zasa rozdávali fľaše s vodou. Nestretli sme sa nikdy - nikde s nepriaznivým, alebo nemilým pokračovaním.
Celá naša saleziánska komunita bývala v saleziánskej strednej škole.
Najhlbší duchovný zážitok som mala z adorácie na letisku. Bola som úžasne dojatá. To ticho, ktoré nastalo po výzve pápeža k meditácii pred Kristom v Hostii - človeka hlboko zasiahlo.
V duši mi zostávajú silné dojmy. Doteraz cítim v sebe nejakú tajomnú silu, ktorú som načerpala z davu mladých, ktorí sa vybrali do Madridu kvôli jednému človekovi-pápežovi a túžili spojiť sa s ním a s Ježišom.
Okrem Madridu sme navštívili na ceste niekoľko miest, ktoré ma pripútali a opojili. Boli to hlavne Lurdy, a niektoré miesta, kde žil don Bosco, ktorého si vážim a ctím ako človeka, kňaza, svätca.
Vrátila som sa z Madridu a z miest Jana Bosca s hlbokým, vnútorným pokojom, ktorý je pre mňa na nezaplatenie.
MAŤO, stredoškolák, Gymnázium Jura Hronca v Bratislave, priateľ Bašky, zhŕňa a završuje:
V Madride som zistil, že kresťan nie je len ten, ktorý sedí v kostole a len sa modlí. Kresťan je človek, ktorý žije s radosťou a teší sa z toho, že žije.
MARUŠKA, vysokoškoláčka, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, odbor-fyzioterapia:
Dôvod, prečo som šla do Madridu, bolo stretnúť sa s mladými, ktorí vyznávajú rovnaké hodnoty, prehĺbiť a povzbudiť sa vo viere a aj mojou prítomnosťou tým zdôrazniť to, čo je zmyslom života ľudí žijúcich živú vieru.
V Madride bolo veľmi teplo, čo mnohokrát spôsobovalo únavu a nervozitu. Avšak aj napriek vysokým stupňom sme to nevzdali. Najviac sa mi páčilo stretnutie saleziánskej mládeže celého sveta, kde sme sa stretli s hlavným predstaveným saleziánov. Veľkým duchovným zážitkom bola saleziánska večerná adorácia, kde sme sa po zábavnej Fieste stíšili a vychutnávali si naplno Božiu prítomnosť. Aj napriek tomu, že tam boli mladí rôznych kultúr a národov, boli sme spojení v Ňom. Nakoniec sme sa všetci spoločne pomodlili „Otčenáš", každý vo svojom jazyku. Záverečné „amen" tak konkrétne ukázalo, že sme v Bohu naozaj zjednotení.
V Madride bolo veľmi veľa ľudí, čo ja veľmi nepreferujem, preto mi robilo problém nájsť si priestor na Ticho. Ten som však našla na saleziánskych, slovenských katechézach, kde nám kňazi pútavo a aj vtipným spôsobom približovali, ako žiť konkrétne živú vieru.
Veľmi sa mi páčila pohostinnosť a otvorenosť domácich. Úžasne sa o nás starali a vždy boli ochotní. To ma povzbudilo k tomu, aby som aj ja, v našom saleziánskom stredisku bola otvorená voči novým ľuďom, ktorí prídu do nášho oratória.
Tešila som sa aj z energie a radosti mladých ľudí, ktorí spoločne vytvárali skvelú atmosféru.
Madrid ma naučil trpezlivosti a obetavosti. Učila som sa tam ovládať sa a nešomrať kvôli diskomfortu, keď sme spali len na karimatkách, nesťažovať sa na strašné teplo, na neustále premiestňovanie sa z miesta na miesto... Aj keď sa mi nepodarilo byť vždy spokojná s tým čo som a aká som, viem, že mám vždy šancu byť lepšia. Stačí sa len rozhodnúť a ísť za Ním.
Domov som prišla povzbudená vo viere, viac v Ňom zakorenená. Som rada, že nielen my, tu na Slovensku, sme svedkami živého Boha, ale aj ostatní za našimi hranicami. Viem, že táto radosť z Madridu nevyprchá vtedy, keď sa budem snažiť každý deň vnímať Ježišovu Lásku a prítomnosť. Či už cez ľudí, rôzne situácie, alebo cez krásu prírody...
HANKA, vysokoškoláčka, Pedagogická fakulta UK v Bratislave, odbor-liečebná pedagogika:
Do Madridu som išla hlavne preto, lebo som sa tešila na atmosféru, ktorú zažijem spolu s miliónmi mladých na celom svete. Tiež som sa tešila, že tam pôjdem s mojimi najbližšími kamarátmi a budeme mať nové spoločné zážitky. Tešila som sa aj z cestovateľského hľadiska, že spoznám novú krajinu, v ktorej som ešte nebola. Veľkým dôvodom bol aj ten, že prostredníctvom týchto všetkých vecí sa stretnem s živým Bohom a upevním si vzťah s Ním.
Zažila som tam ešte omnoho viac toho, čo som čakala: obrovské množstvo veselých mladých, zapálených pre vieru, stretnutie so svätým Otcom a hlavným predstaveným saleziánov, horúce dni plné prekonávania samej seba, pohostinných domácich Španielov a veľa iných silných momentov nielen duchovných, ale aj zábavných a vtipných. Tiež bolo super, že som mohla zažiť španielsku kultúru, pozrieť si Madrid a jeho pamiatky. Najsilnejším z nich bolo, keď som si na letisku, kde nás bolo dva a pol milióna, uvedomila, že toto obrovské množstvo mladých sa spojilo pre jeden cieľ- oslavovať spoločne Boha. Cítila som, že sme boli jedna obrovská rodina.
Okrem toho, že mi Madrid dal strašne veľa nielen veselých zážitkov a skúseností, naučila som sa nereptať, keď som nemala pohodlie, čo mám doma. Spoznala som bližšie svojich priateľov a aj som sa, podľa hesla SDM, viac zakorenila v Kristovi.
Z Madridu som odchádzala s odkazom svätého Otca, že sa máme stať svedkom viery, najmä v dnešnom čase. Tešila som sa hlavne z toho a ešte sa stále teším, že pre Krista sa oplatí stále bojovať, a že v tomto boji nie som sama, ale je v ňom so mnou minimálne aj tých dva a pol milióna mladých, ktorých som tam stretla.
Čo k týmto vyznaniam mladosti dodať? Hovoria samé za seba. Krásni mladí ľudia, formujúce sa osobnosti, so šľachetnými úmyslami, cieľmi, sú na správnej Ceste života. O chvíľu sa moji vnuci rozpŕchnu po všetkých kútoch Európy. Jeden do Česka, druhý do Anglie, tretia do Rakúska. A tak som ich rýchlo zvolala, aby som sa ja, starý človek pomaly odchádzajúci na večnosť, s nimi potešila z dojmov, ktoré nasali do duší. Tie im budú svietiť do ďalších dní a budú ich viesť cestou životom, ktorá pozná pravé trvalé hodnoty: lásku, vieru, nádej, dobro, spolupatričnosť, bratstvo, porozumenie...
Prepáčte za dĺžku vyjadrení... Ale nedalo mi inak. Nechcela som nič z výpovedí mladosti krátiť...
