Dnes môžem sledovať len syna, zaťov, akí sú otcovia. Nemôžem sa sťažovať, ani im nič vyčítať. Sú fajn. Skvelí otcovia. Niktorí z nich majú už deti skoro dospelákov, ale ešte aj nejaké „poškrabky“, ktoré si vyžadujú celého človeka, s otvoreným srdcom aj náručou.
Myslím na to, ako si mi pomáhal, keď sme mali, skoro po sebe, štyroch loptošov a nevedela som od roboty, povinností okolo nich, čo prv vykonať. Keď si sa vrátil z dennej náročnej práce lekára, neľahol si si, neodpočinul, vzal si všetkých štyroch šracov a šiel si ich „vyvenčiť“. Robil si to rád. Keď si nemal nočné služby. Trafili sa ti v tom čase neúrekom. Neboli platené, ani si nemal za ne náhradné voľno. Až neskôr ich spoplatnili, a potom si slúžil ešte častejšie, aby sme mali dostatok financií pre hladné krky.
Chodil si na svoj slovanistický štadión na zápasy, tréningy futbalistov. Neraz mnohokrát v týždni. Zobral si aj deti, hlavne syna. Vyrastali pri tebe na štadióne. Syna si úplne zbláznil do športu, ktorý sám chcel prevádzať. Chodil už odmalička zaránky na tréningy hokeja. Vstával o piatej, či v zime, či na jar. Náhlil sa s veľkým batohom a s hokejkou na drobných ramenách. Sám. Vyzerala som za ním oknom, pokým mi nezmizol z očú. Ty si nemohol s ním ísť, včasráno si nastupoval do nemocnice. Ja som vyprevádzala jeho sestry do školy. Bohužiaľ, neskoršia choroba ho zo športu vylúčila. Syn zaučil do športu aj svoje ratolesti. Oddávajú sa s nadšením futbalu. Sú až dve v ňom: machri.
Keď si mával služby v sobotu v meste, bral si so sebou do sanitky občas aj synka, aby si ho povozil a mňa odbremenil. My sme auto dlho nemali. Sanitkár ho v aute strážil. Ty si vybavoval, ošetroval chorých.
Keď sme nemali práčku, prával si v spoločnej práčovni v pivnici raz do mesiaca množstvo detských vecí, ktoré som nemusela prať ja. Napriek tomu, že si mal náročné povolanie. Nemôžem na to zabudnúť. Susedky sa ti smiali, keď si za barákom na dvore, na šnúry vyvešal tridsať destkých nohavičiek a košieľok. V tom čase sme sa nebáli, že ich niekto pokradne. Nikdy sa to nestalo. Zaujímavé…
V nedeľu, keď si mal voľno, nebol futbal na Slovane, na ktorom si ako športový lekár musel byť, vyberali sme sa na spoločné prechádzky do bratislavských lesov. Vzal si najmladšieho na ramená, a tak sme kráčali spokojní, šťastní, radostní…
To potom detiská slastne unavené spali a my sme mali čas pre seba, ktorý sme aj patrične s nadšením využívali. Špunti spali ako dudkovia a my sme sa cítili slobodní ako vtáčkovia.
Ako si sa dokázal s detiskami blázniť. Vyhadzoval si ich do vzduchu, robil im ťažného koníka, hojdal na nohách, hral Človeče, vymýšľal kadečo, len aby sa zabavili. Neraz vaše šantenie skončilo plačom. Hnevala som sa, keď sa objavili nepekné modrinky na ich koži. Neraz to boli krkolomné pády z cvičenia po izbách. Ale bola to šou. Nádherná. I keď trošku nebezpečná.
Prechádzajú mnou zimomriavky, keď mi preblesknú myšlienky na dni leta, keď si mal dovolenku. Nemali sme financie, a tak sme ju prežili na bratislavskom Lide, alebo pod Lafranconi pri Dunaji. Spomínam si na tvoje odvážne plavby so švagrom, so štyrmi deťmi na nafukovačkách dolu riekou. So sestrou sme spokojne ležali na brehu a vyhrievali si unavené údy z roboty s deťmi. Obom sme vám verili, že dáte na drobizg pozor. Nikdy sa nič nestalo. Až dnes si uvedomujem, čo všetko sa mohlo stať, keď ste plávali stredom Dunaja s drobcami. Tie sa tiež nebáli. Mali vo vás istotu. Mali ju ale?… Ďakujem Bohu, dnes, keď mám rozumu v starobe nadostač, že sa vám vtedy všetkým nič zlého nestalo. Anjeli strážcovia boli v pozore a krkolomne museli makať pri vás, aby ste neskončili zle. Dunaj v tej dobe bol síce pokojný. Ale aj tak dosť zradný na niektorých miestach. Bolo tak. Teraz sú už len zimomriavkové myšlienky, husia koža po tele…
Ešte hodne, veľmi veľa spomienok sa mi premieta hlavou. Napísala by som z nich celý román a nikto by sa nenudil, pri tých záberoch z diania v našej famílii. Spomienky na dni s tebou, zostávajú v mojej mysli, práve tak, ako v mysliach našich detí. Myslíme na teba: ako na dobrého, správneho, obetavého, vzorného, vtipkára-žartovníka, výmyseľníka - Oca!
