Poznala som ho ako začínajúceho novinára istého slovenského denníka. Zároveň v týchto novinách písal, a dobre, aj jeho rovesník, ktorý sťaby plával s ním na jednej vlne. Čítala som ich oboch. Páčili sa mi obaja. Myslela som, že sú nádejou slovenského novinárstva. Písali šikovne, k veci, stručne, slušne, jasne, dobre sa čítali, nefantazírovali, zdalo sa, že píšu ozaj pravdivo.
Jeho kolega v prelomových rokoch, ktoré schvátili našu nešťastnú zem, sa zvláštne prejavil. Postavil sa k prekérnym udalostiam rozpačito, nepochopiteľne. Ja to nazvem "neadekvátne" k pomerom. Od toho času nastal vo mne zlom a čosi mi na ňom prekážalo, aby som si ho ďalej vážila. Mrzelo ma to, lebo bol, zdal sa mi, novinársky talent. Ale podľa všetkého nie plnohodnotná, svetlá osobnosť, pretože dokázala stroskotať práve vtedy, keď sa mala najviac správne ozvať, zviditeľniť seba i životne dôležité veci pre spoločnosť, o ktoré vtedy šlo.
Ten druhý, ten môj, bol skromnejší. Vyjadroval sa ďalej, stále o všetkom. Ustavične priamo. Snažil sa o pravdu, ukázať patričnú vážnu udalosť z rozličných uhlov. Zaostroval jasné reflektory na skutočné spoločenské problémy, aby ich obyvateľstvo, čitatelia, uvideli v pravom svetle. Vyťahoval na svetlo božie ukryté v tme záležitosti nie čisté, zvrátené, ktoré v tme konali nekompetentní, nešľachetní politici-podvodníci, a ktorí ich skrývali pred zrakmi obyvateľov tohto skúšaného národa.
A tak prechádzali roky. Od roku 1989 dodnes prevalila sa ich riadna hŕba. A on ešte stále jestvuje. Dnes sa už prezentuje v známom prestížnom denníku. A nielen tam...
Kedysi som ho stretávala, keď chvátal do redakcie. Trónila neďaleko, kde bývam. Neviem, či ma poznal. Sotva. Možno ma zaregistroval odvtedy, keď som začala blogovať pod záštitou novín, v ktorých pôsobil.
Po tieto dni som ho opätovne stretla. S malým dievčatkom, ktoré si pri ňom spokojne cupkalo. Vošiel do obchodu s potravinami, kde som kupovala aj ja. Vedela som, že je to ten, ktorého si ctím pre skromnosť, čestnosť. Tvár prezrádza veľa: poctivosť, charakter. Stál vedľa mňa a prihováral sa dievčatku. Ratolesť nežne, dôverne zotrvávala v jeho blízkosti. Bol to milý pohľad. Obľubujem dospelého, ktorý sa venuje deťom, hlavne najmenším. Je to krásne... Spokojnosť, ktorá vyžaruje z oboch, z dieťaťa i z dospeláka, je neskutočne pekná.
Bola som v rozpakoch. Veľmi rada by som sa mu bola prikmotrila, povedala mu, že si ho nadmieru vážim, a že som rada, že existuje, že je pre mňa mimoriadnou osobnosťou.
A tak verím, že si toto nájde, prečíta. Želám mu do ďalších rokov veľa úspechov v práci, hodne zdravia, spokojnosti, rodinného šťastia.
Šťastlivý a pokojný nový rok, Pán Novinár!
A ten želám nielen jemu, ale všetkých čestným, statočným novinárom, ktorým ide o Život v Pravde a Spravodlivosti. Novinárom, ktorí nebojácne odhaľujú rozsiahlu, neznesiteľnú špinu, na Slovensku, ktorú zanechávajú svojím chovaním neslušní ľudia, nielen politici!...
