Áno, ráno ma nehanebne zobudili, keď mi húževnato mrnčali nad mojím roztepleným uchom od páperovej podhlavnice. Pišťali, pískali, bzučali ako najaté. Tešili sa, že sa mohli dohrnúť zvonku, kde sa už tiež cez deň cítili bezpečne, lebo „rorýsi“ /po česky – rorýs obecný/, ktorí ich konzumovali v letku sa stratili z blízkeho okolia. Napadlo mi, že tie obézne lastovičky s prenikavým vreskom „rí-rí“ už ozaj nelietajú popred náš balkón, ktorý trčal vo vyšších polohách domu. Už ani na oblohe nespievali svoje prenikavo-piskľavé pesničky. Ako sa spevom líšili od svojich nežných sestričiek-lastovičiek, čo majú elegantné dlhé chvostíky. Tie nemilosrdne odohnali k dedinským domom, záhradám, poliam, hnojiskám a začali kraľovať v mestských uliciach, námestiach. Silnejší víťazí?... Zanikol jemný štebot ich štíhlych partneriek na drôtoch antén a strechách budov. Čierno-modrí lietavci s krátkymi, ale vrtkými chvostami uchytili sa svojej vlády na miestach, kde sme ich ani kedysi nevideli. A teraz, v auguste, odlietajú kamsi do diaľky a ponechávajú nás napospas drobnej bzučivej, roztatárenej hávede.
Teplé suché leto zmizlo a nastalo leto plné oblakov, sivosti, vlhkosti, a z času na čas aj horúčavy. A z tohto mišmašu nakotili sa, že im niet páru. Húževnatí dotieravci a dobyvatelia-ničitelia pokoja ihneď zaútočili na domovy mierumilovných ľudí, ktorí si chceli len v tichosti a tme noci a šere rána oddýchnuť, nabrať sily do ďalších dní.
Ich príšerný bzukot nad hlavou, ich nemilé štípance, akurát na nose, v obočí, či na iných viditeľných miestach je na neuverenie, na jed.
Vyskočila som z postele, hneď po ich treťom či štvrtom útoku, chytila metlu a poď-ho, hlava-nehlava, zabíjala som komáre ostošesť. Bolo mi úplne jedno, či zostanú na bielej stene červené lízance mojej drahej krvi. Boli riadne nažratí, nehorázne spití nevítaní upíri! Boli riadne nacicaní, anciáši!... Ťala som, ťala, bila ich, akoby mi išlo o život! Tak im treba!.. Doplatili na svoju zákernosť, cynickosť, otravnosť. Len kde zoberiem bielu kriedu, aby som tie nachové machule po stenách zotrela? Musia zmiznúť! Aby po tých čertoch nezostalo ani stopy... Ale čo, keď v najbližších hodinách blížiaceho sa večera sa zasa objavia, zaúradujú svojimi strmhlavými útokmi?!...
