Starý človek má neraz kopec chorôb, ktorým sa musí koriť, podriaďovať. Chcel by sa drať dopredu a myslieť len na príjemné vecičky tohto života. Ale nedá sa mu to. Musí sa pod nimi prikrčiť a tápať cestou, ktorú mu určil neprajný život, čo dobrú chôdzu určil mladosti a zdravým osobnostiam. Preťažko kráča... A občas zranený, nejako nalomený – aj mladý...
Stretávame sa s ľuďmi, ktorí okolo nás prejdú, ani si nás nepovšimnú. Niektorí z tých, predsa len pozornejších, podajú ruku, usmejú sa, poradia, porozprávajú sa. No mnoho z nich o niekoľko chvíľ zabudne, že niekoho na svojej postati postretol. Pachtia sa ďalej do svojho vzdialeného cieľa...
Aj ja som tak kráčala, išla a naraz vstúpila... Do očnej ambulancie lekárky. K Silvii... Neverila som, že je stále dosť citlivých ľudí, aj doktorov, ktorí vidia v človeku-pacientovi aj niečo viac, ako len suchý objekt svojej liečby s názvom diagnózy na čele.
Silvia?... Keď k nej vkročíte, ozve sa radostné pozdravenie, akoby vás vítala najšťastnejšia žienka na svete, že vás vidí. Ale ona to nehrá... Ona je ozaj rada, že ste prišli a poctili ju svojou prítomnosťou. Nikdy, za celých desať rokov stretávania sa s ňou v ambulancii, nezacítila som faloš a pretvárku. Jej priateľská ruka vždy spočinula v mojej. Neskôr pribudlo ako prídavok - aj objatie. Myslela som si, že sa chová tak len ku mne. Ale nie...! Všetci jej pacienti chodia k nej ako do rodinného hniezda. Pamätáte si na kedysi „rodinných“ lekárov, o ktorých rozprávali naše mamy?... To by bolo blažene žiť na svete, keby sme takýchto doktorov a doktorky mali v každom kúte našej domoviny...
Keď si človek sadá za všemocné lekárske prístroje u Silvii, aby určila vašu diagnózu, vraví presne to, čo s vami robí a čo zisťuje. Posmelí vás, opíše presne váš zdravotný stav. Pohladí rečou, upevní to očným kontaktom. Potom odbočí od zdravotného stavu a venuje vám svoju pozornosť, popýta sa so záujmom na rodinu, na vaše problémy. Nevtieravo, jemne.
Odchádzate z jej obvodu spokojný v duši. Vždy sa k nej rád vraciate. Nie tak, ako neradostne trielite k lekárom, ktorí vás odbavia ako v továrni pri páse a vy sa cítite nejakým abstraktným číslom, haraburdou.
Tak teda: Silvia je skvelá očiarka. Želala by som všetkým svojim známym, aby aj oni objavili, našli takúto svoju lekárku-priateľa v jednej osobe...
Silvia
Má sa písať o ľuďoch, ktorí sú skvelí?... Jasné!... Aby sa videlo, že medzi sivým, spoločne sa hrnúcim stádom vpred sa nachádzajú výnimoční jedinci. Ozdobujú a presvetľujú skupinu pútnikov, ktorí mlčky idú za svojimi cieľmi a cielikmi a mnohokrát vidia len ten svoj zámer, túžobný záver svojej cesty a nepomyslia na toho, čo vedľa neho kráča, trápi sa, borí, potkýna ...