Uvelebili sme sa v zamatových červených kreslách. Očakávali sme zdvihnutie opony. Predstavenie začalo. Ľudová hudba nám zmenila náladu. Hneď sme sa cítili mladší, zdravší, pokojnejší, uvoľnenejší. Členovia súboru hýrili energiou, čo z nich navidomoči neustále explodovala. Chlapci i dievčatá predvádzali šarmantnosť mladosti. Tá býva očarujúca. Padala na nás a okúzľovala dedkovo i moje srdce. Vnútro nám hralo spolu s bujarým rytmom tanca, hudby, či spevu. V strede hlúčiku krásnych mladých ľudí spievala a tancovala naša peknuľka. Badali sme, že keď práve netancovala či nespievala vykukovala na nás spoza kulís.
Nadišiel čas jej sólového výstupu. Katarínka vošla na javisko vážna a nonšalantne sa po ňom prešla za zvukov ľudovej hudby. Potom prišiel za ňou jej vysokánsky partner. Najlepší tanečník súboru. Začali predvádzať svoje číslo. Hnev, chlad páru, a potom po „dohováraní“ a „zapáraní“ druhých mládencov - milý návrat k sebe, horúci bozk a objatie. Katarínka bola skvelá. Tancovala o dušu a perfektne. Tanečník, partner tak isto. Bola to nádhera ich pozorovať: rozbujdošenú mladosť čo brnela kyprým zdravím. Naše starecké vnútra pookrievali pri obrazoch vybíjania horúčosti a energie z tiel mlaďasov. Prekrásne pre naše unavené oči, naraz vlhké od dojatia. Katarínka bola vynikajúca.
Po vystúpení, ešte v kroji, dobehla za nami do šatne. Vyberali sme si práve zimníky. Rozhorúčená, šťastná, celá vzrušená sa vrhla k nám.
„Tak čo, páčila som sa vám?... Viete, snažila som sa dať do toho všetko... Kvôli vám..., kvôli vám,“ koktala od radosti, že sme ju videli.
Objala som ju, vybozkávala. Aj dedko.
„Katarínka, bola si naozaj výborná. Hovorím to nie preto, že som tvoja babka. Skutočne, ty i tvoj partner boli ste skvelí... Som rada, že sme sa s dedkom vykývali z domu, a že sme ťa konečne mohli pri vystúpeniach vidieť a poznať to čo máš tak rada a čomu sa s takou láskou venuješ,“ vyskakovalo zo mňa nadšenie z vnučky-tanečnice.
Dedko tiež oplýval nadšením.
„Som rada, babi, deduško, že som sa vám páčila,“ priadla Katka. Bola nevýslovne a okato rada, že sme ňou boli obaja unesení. Potom sa rozbehla preč. Za svojimi partnermi. Po vystúpení mali ešte vianočné, koncoročné posedenie.
Keď odbehla, akoby zašlo slnko za mraky. Tíško sme si navliekli na seba kabáty. Tak isto ticho, bez slova, išli domov. V tuho mrazivej, neskorej noci nás stále hriala extáza hravej i dravej mladosti. Obšťastňovala nás. Rozohrievala.
