„Ahoj! Čo je? Ako sa mávaš?"... dala mu otázku a dobre vedela už dopredu, ako jej na ňu odpovie.
„Zle."
„Prosím ťa... A prečo zle? Veď máš dobrú farbu, nemáš bolesti, nekrvácaš, máš dobré markery, teda?" Dobre vedela, čo ho trápi, kvári, a čo mu do tváre prinesie výraz plačúceho dieťaťa a slová, za ktoré by sa hanbil v čase, keď odíde aspoň na moment depresia, čo mu zväzuje dušu i celé telo.
Pozerala na mužov a myslela si, akí mohli byť kedysi mocní, odvážni a frajeri. Ako udivovali ženské oči a vzrušovali ženské srdcia. A teraz? Ležia bezvládne ako kojenci, odkázaní na milosť a nemilosť iných, silnejších ako sú oni. Pozerala tiež na drobné sestričky, krásavice, ktoré sa medzi nimi plietli, či poletovali okolo nich ako včielky na medzi.
Ten v strede stíchol. A stíchla aj ona. Prisadla si k nemu. Chytila ho za ruku. Občas pohladila. Nemusela sa kontrolovať pred dvoma susedmi, ktorí boli v ríši snov.
Po chvíli vstala. „Vieš čo, ideme trochu von. Poprosím sestričky, aby ťa dali na vozík. Prídeš vonku na iné myšlienky ako tu v tejto uzavretej ponorke."
Ticho súhlasil. S ťažkosťou a s námahou sa posadil na vozík a s trasúcimi sa rukami mädlil fľašku s pitnou vodou, čo mu vtlačila do rúk, aby si plnil pitný režim. Pobrali sa na dvor, do parku pred liečebňou. Ticho tlačila vozík pred sebou. Videla jeho sivú hlavu. Ešte pred nedávnom mal na nej hnedé vlasy. Len v posledných dňoch ošedivel ako holub. Od hrôzy, obavy, že nikdy už nebude stáť na vlastných.
Sadla si na lavičku a jeho pristavila pred seba, aby sa mohla na neho pozerať. Do očú. Mal ich boľavé, ako celý výzor tváre. Začal jej rozprávať. Skoro mu nerozumela. Nepýtal sa, ako sa má ona, rodina. Sypal len o sebe, o tom, onom, kde ho tlačí, kde ho omína. Počúvala ho bez slova. Nech sa vyhovorí. Potrebuje to. Veď v tej samote vedľa dvoch mlčiacich, spavých mužov nemal s kým prehovoriť.
Prizerala sa mu. Kde je ten sebaistý muž, ktorému celý svet bol gombička, na ktorého sa mohla spokojne spoľahnúť, lebo všetko vybavil za ňu bleskove a perfektne? Teraz na ňu očí bezradné, nešťastné, vystrašené, bezmocné - dieťa.
